Úvod do Koreňovej Sústavy Rastlín
Koreň (po latinsky: radix) je rastlinný orgán, ktorý sa nachádza spravidla pod zemou a je nečlánkovitý, bez chlorofylu. Má neobmedzený rast, ktorý zaisťuje vrcholový meristém. Koreň má za úlohu upevňovať rastlinu v pôde, čerpať z nej vodné roztoky anorganických látok a ukladať zásobné látky. Koreňová sústava je diferencovaná u všetkých papraďorastov (prasličkorastov, plavúňorastov a sladičorastov) a semenných rastlín.
S prechodom rastlín z vodného prostredia na suchú zem nastali zmeny v stavbe ich tela, nakoľko suchozemské rastliny už nemohli prijímať vodu celým povrchom tela. Novovzniknuté orgány museli zabezpečiť príjem a rozvoz vody, mechanickú pevnosť a reprodukciu druhu.
Typy Koreňových Sústav
- Primárna koreňová sústava (alorízia): Je typická pre väčšinu dvojklíčnolistových rastlín. Rozlišuje sa hlavný koreň, ktorý po celý život rastliny pretrváva, mohutne sa vyvíja a rozkonáruje, a bočné korene, ktoré neprerastajú hlavný koreň.
- Vedľajšia alebo adventívna koreňová sústava (homorízia): Je typická pre jednoklíčnolistové rastliny, napríklad cibuľu. Pri tomto type hlavný koreň zastavuje rast a jeho funkciu preberajú vedľajšie, zväzkovité korene. Ak hlavný koreň zakrpatie a je nahradený vedľajšími koreňmi, tvoria sa zväzkovité korene.
Morfológia a Anatómia Koreňa
Na priečnom priereze koreňa rozoznávame tri základné vrstvy:
- Pokožka (rhizodermis): Je jednovrstvová, na rozdiel od nadzemných častí nemá kutikulu ani prieduchy. Vytvára tenkostenné, dlhé a valcovité koreňové vlásky pokryté slizom, ktoré slúžia na aktívny príjem živín. Tvoria ju tenkostenné bunky usporiadané v jednej vrstve.
- Prvotná kôra (cortex): Je parenchymatická vrstva slúžiaca ako zásobáreň. Jej najvnútornejšia vrstva, endodermis, s Casparyho pásikom prísne reguluje tok vody do stredu koreňa. Tvorená je živými parenchymatickými bunkami a môže obsahovať sklerenchým aj kolenchým.
- Stredný valec (stéla): Je ohraničený vrstvou buniek so zhrubnutými stenami. Obsahuje radiálny cievny zväzok a povrchový druhotný meristém (pericykel). Pod endodermou sa nachádza perikambium, ktorého bunky si zachovávajú schopnosť deliť sa a vyrastajú z neho bočné korene. V priebehu vývoja sa z pericyklu vytvárajú bočné korene.
Zóny Rastového Vrcholu Koreňa
Rast koreňa do dĺžky sa odohráva v rastovom vrchole. Nad ním rozlišujeme tri zóny:
- Meristematická (embryonálna): Pre túto zónu je typické intenzívne delenie buniek.
- Predlžovacia: V nej sa bunky zväčšujú a rastú.
- Diferenciačná: V tejto zóne dochádza k diferenciácii buniek na špecializované pletivá.
Meristematické pletivo vrcholu je chránené koreňovou čiapočkou (kalyptra). Jej vonkajšie bunky slizovatejú pre uľahčenie prenikania pôdou. Koreňová čiapočka sa podieľa aj na regulácii pozitívne geotropického rastu koreňa, t.j. v smere zemskej tiaže.
Mykoríza
Koreň málokedy funguje v prírode izolovane. Až 80 % druhov rastlín žije v symbióze s hubami (mykoríza), čím sa rapídne zväčšuje ich plocha na prijímanie vody.
Cibuľa (Allium) - Botanické Charakteristiky
Cibuľa (lat. Allium) je rod jednoklíčnolistových rastlín patriacich do čeľade ľaliovité. Patrí medzi prvé kultúrne rastliny, pochádzajúce zo Strednej Ázie. Pestovala sa už v staroveku a v súčasnosti je to univerzálna plodina pestovaná vo všetkých krajinách sveta. Medzi najrozšírenejšie druhy patrí cibuľa kuchynská (Allium cepa, cesnak cibuľový).
Cibuľa ako Orgán Rastliny
Samotná cibuľa (bulbus) je botanicky skrátená stonka (podcibulie) so zdužinatenými bázami listov. Tvorí ju premenené listene, alebo dolné časti asimilačných listov, ktorých horná časť odumrela a uschla.
Typy Cibúľ
- Sukňovitá cibuľa: Tvoria ju bázy kruhovitých listov prisadajúcich na podcibulie. Vonkajšie lístky sú tenké a blanité.
- Šupinová cibuľa: Na kužeľovité podcibulie prisadajú dužinaté listy, ktoré sa strechovito kryjú.
- Plná cibuľa: Vzniká zdužinatením bázy jedného listu.
- Zložená cibuľa: Na podcibulí vyrastá niekoľko samostatných cibuliek, ktoré sú obalené spoločnými suchými a blanitými šupinami.
Životný Cyklus a Vývoj
Cibuľa kuchynská je dvojročná rastlina. Pri výsadbe zo semena vytvára v prvom roku zásobný orgán - podzemnú cibuľu. Semená klíčia pomaly, ale aj pri nízkych teplotách. Zásobný orgán sa začína vytvárať až pri určitej dĺžke dňa a teploty, a to i bez ohľadu na celkový vývoj rastliny. Tieto hodnoty sú pre jednotlivé odrody rôzne, podľa čoho môžeme odrody deliť do skupín krátkeho, stredného a dlhého dňa. Semená vysiate v prvom roku vytvoria drobné cibuľky (sadzačka), ktoré po vysadení v druhom roku vytvoria veľké sukňovité cibule a na tretí rok kvetné stvoly.
V druhom roku vypučí z cibule 2-5 kvetných stvolov, vysokých 700 až 1300 mm, s 200-1000 kvetmi. Má oblé duté listy a v strede nafúknutý kvetný stvol. Plodom je trojpuzdrová tobolka, v každej tobolke sú 2 semená.
Koreňová Sústava Cibule - Homorízia
Ako už bolo spomenuté, cibuľa patrí medzi jednoklíčnolistové rastliny, a preto je pre ňu typická vedľajšia alebo adventívna koreňová sústava, známa aj ako homorízia. To znamená, že hlavný koreň cibuľe zakrpatie a jeho funkciu preberajú početné vedľajšie, zväzkovité korene, ktoré sa vytvárajú z podcibulia. Tieto korene tvoria hustú, vláknitú sústavu, ktorá efektívne kotví rastlinu a zabezpečuje príjem vody a živín.
Chemické Zloženie a Účinky
Významnou zložkou cibule sú éterické oleje, kyselina askorbová, niacín a vitamíny C, B1, B2, E a A. Podstatná časť vitamínov sa však tepelnou úpravou stráca. Arómu a prenikavú korenistú chuť jej dodávajú sírové silice. V cibuli sa nachádza síru obsahujúca aminokyselina izoalliin, ktorá sa rozkladá už pri príprave. Enzým alliináza, ktorý sa v cibuli taktiež nachádza, štiepi aminokyselinu izoalliin okrem iného na dráždivý propanthial-S-Oxid. Ten po vyparení či prsknutí dráždi sliznicu, v dôsledku čoho oči slzia.
Cibuľa je veľmi bohatá na vitamín C a môže sa konzumovať za surova alebo tepelne upravená. Má baktericídne a fungicídne účinky, preto sa využíva aj v liečiteľstve (proti reumatizmu, kolikám, prechladnutiu a podobne).
Cibuľa Zimná (Allium fistulosum)
Druh cibuľa zimná (Allium fistulosum) pochádzajúci zo Sibíri a strednej a západnej Číny je trvalka so zvončekovitými žltastobielymi okvetnými lístkami a s drobnou sukňovitou cibuľou. Dobre znáša zimu a pestuje sa najmä pre stvol a vňať.
Ako rastie strom
Premeny Koreňa (Metamorfózy)
Ak koreň okrem svojich základných funkcií (upevnenie, príjem vody a živín, ukladanie zásob) začne vykonávať aj inú funkciu, hovoríme o premenách (metamorfózach). Príkladmi sú:
- Prísavky (haustóriá): Umožňujú parazitickým rastlinám vysávať živiny z cievnych zväzkov hostiteľskej rastliny (napríklad kukučina poľná).
- Vzdušné korene: Umožňujú prijímanie vzdušnej vlhkosti (napríklad orchidey).
- Dýchacie korene (pneumatofóry): U druhov žijúcich v močiaroch vyčnievajú nad povrch a umožňujú dýchanie.
- Barlovité korene: Upevňujú rastlinu v sypkej alebo bahnitej pôde.