Koreň (po latinsky radix) je podzemný nečlánkovitý orgán rastlín bez chlorofylu, ktorý spravidla rastie pod zemou. Spolu so stonkou, listami a kvetom tvorí jeden zo základných rastlinných orgánov. S prechodom rastlín z vodného prostredia na suchú zem nastali v stavbe ich tela zásadné zmeny, pretože suchozemské rastliny už nemohli prijímať vodu celým povrchom tela. Novovzniknuté orgány museli zabezpečiť príjem a rozvoz vody, mechanickú pevnosť a reprodukciu druhu.
Funkcie a stavba koreňa
Koreň plní niekoľko kľúčových funkcií:
- Mechanická funkcia: Ukotvuje rastlinu v pôde, čím zabezpečuje stabilitu a odolnosť voči vetru.
- Vyživovacia (absorpčná) funkcia: Príjem vody s rozpustenými anorganickými látkami prostredníctvom koreňových vláskov.
- Zásobná funkcia: Ukladanie živín, ako sú škrob či cukry (napr. u mrkvy alebo cukrovej repy).
- Metabolická funkcia: Syntéza niektorých organických látok.
- Rozmnožovacia funkcia: Vegetatívne rozmnožovanie pomocou odrezkov koreňa.
Anatomické zóny rastu
Vnútro koreňa je tvorené rastovým vrcholom, ktorý sa delí na tri oblasti:
- Meristematická zóna: Embryonálna oblasť s intenzívnym delením buniek.
- Predlžovacia zóna: Bunky sa zväčšujú, čím sa koreň predlžuje.
- Diferenciačná zóna: Bunky sa špecializujú na konkrétne funkcie; tu vznikajú koreňové vlásky.
Na konci koreňa sa nachádza koreňová čiapočka (kalyptra), ktorá chráni rastový vrchol a vylučuje sliz uľahčujúci prenikanie pôdou.
Typy koreňových sústav
Koreňová sústava je súhrn všetkých koreňov jednej rastliny. Rozlišujeme dva základné typy:
| Typ | Charakteristika | Výskyt |
|---|---|---|
| Alorízia (primárna) | Dobre vyvinutý hlavný koreň, z ktorého vyrastajú bočné. | Dvojklíčnolistové rastliny |
| Homorízia (vedľajšia) | Hlavný koreň zakrpatie, nahradzujú ho zväzkovité adventívne korene. | Jednoklíčnolistové rastliny |
Metamorfózy koreňa
V priebehu evolúcie sa rastliny prispôsobili rôznym podmienkam prostredia prostredníctvom premenených orgánov:
- Zásobné korene: Skladovanie látok (mrkva, zeler, repa).
- Barlovité korene: Stabilizácia v sypkej alebo bahnitej pôde (jelša, mangrovníky).
- Vzdušné korene: Príjem vlhkosti zo vzduchu (orchidey).
- Dýchacie korene (pneumatofóry): Príjem kyslíka v močiaroch (tisovec dvojradový).
- Koreňové hľuzy: Zhrubnuté časti so zásobami (georgína).
- Cudzopasné korene (haustóriá): Vysávanie živín z hostiteľa (kukučina).
- Prísavné korene: Prichytenie sa k podkladu (brečtan).
Symbióza: Mykoríza
Koreň málokedy funguje izolovane. Až 80 % druhov rastlín žije v symbióze s hubami, známou ako mykoríza. Táto spolupráca zväčšuje plochu koreňového systému na príjem vody a minerálov, zatiaľ čo huba získava od rastliny sacharidy.
Stonka a list: Orgány výživy
Stonka (kaulom) spája koreň s listami a kvetmi. Člení sa na uzly (nódy) a články (internódiá). Podľa stavby rozlišujeme dreviny a byliny (byľ, stvol, steblo, pasteblo).
List (fylom) je orgán fotosyntézy, transpirácie a výmeny plynov. Skladá sa zo stopky, bázy a čepele. Žilnatina listu môže byť perovitá, dlaňovitá alebo rovnobežná.
Xylém a floém - transport v rastlinách | Biológia | FreeAnimatedEducation
Koreňová hniloba
Koreňová hniloba je vážny problém súvisiaci s nadmerným premokrením pôdy. Nedostatok kyslíka vedie k odhnívaniu koreňov, čo sa prejavuje chradnutím rastliny. Zdravé korene sú pevné a biele, zatiaľ čo hnijúce sú tmavé, mäkké a kašovité. Liečba zahŕňa odstránenie poškodených častí, dezinfekciu kvetináča a presadenie do priepustného substrátu.