Ľubomír Záhon je výraznou postavou slovenskej divadelnej scény, ktorý po dlhšej pauze opäť preukázal svoj herecký talent na doskách Štátneho divadla Košice. Jeho kariéra je spojená s mnohými nezabudnuteľnými úlohami a jeho návrat na javisko v hre "Otec" vyvolal mimoriadny ohlas.
Počiatky kariéry a prvé úspechy
Ľubomír Záhon strávil na doskách Štátneho divadla takmer tri desiatky rokov, počas ktorých stvárnil postavy vo viac ako stovke divadelných hier a televíznych filmov. Jeho pôsobenie v divadle bolo intenzívne, keďže sa musel postarať o svoju sedemčlennú rodinu. Stres a napätie často kompenzoval alkoholom, čo viedlo k problémom a napokon k jeho odchodu z divadla.
Napriek náročným životným okolnostiam si Záhon udržal povesť jedného z najväčších talentov silnej hereckej generácie na prelome 70. a 80. rokov minulého storočia. Jeho návrat na scénu po dvadsaťročnej pauze bol preto pre mnohých fanúšikov a kolegov významnou udalosťou.
Návrat na scénu v hre "Otec"
V roku 2016 sa Ľubomír Záhon vrátil na scénu Štátneho divadla Košice v hre "Otec" od francúzskeho dramatika Floriana Zellera. Táto hra sa venuje téme starnutia, zabúdania a odchádzania mysle, ale aj zodpovednosti detí k rodičom. Réžie inscenácie sa zhostil Ján Luterán, pre ktorého to bol režijný debut s košickou činohrou.
Záhon stvárnil hlavnú postavu Otca, Andrého, ktorý trpí Alzheimerovou chorobou. Jeho herecký výkon bol opísaný ako fascinujúci a presvedčivý, dokonale zachytávajúci mentálne rozpoloženie človeka s touto chorobou. Počas celého predstavenia André neodíde zo scény, striedajúc pocity úzkosti, hnevu, sarkastického humoru a ironických poznámok.
Po premiére hry sa Ľubomír Záhon podelil o svoje pocity: "Na generálke som si zabudol obliecť pyžamo, hral som len v trenírkach, takže myslím si, že mi táto úloha sedí." Jeho skromnosť a profesionalita boli ocenené.
Režijná koncepcia a osobné prepojenie
Pre režiséra Jána Luterána bola hra "Otec" osobnou výzvou. Jeho stará mama trpela stareckou demenciou a už nespoznávala svojho vnuka. Luterán sa snažil prostredníctvom hry doslova zhmotniť stav chorej mysle, čo sa mu v spolupráci so Záhonom podarilo.
Divadlo je podľa Luterána kolektívny šport a kládol dôraz na dialóg s hercami ako ľuďmi. V hre "Otec" sú všetci herci aktívni po celý čas, čím sa vytvára pocit neustálej spoluzodpovednosti za výsledný tvar predstavenia.
Herecké obsadenie a prijatie hry
Okrem Ľubomíra Záhona v hre účinkovali aj Adriana Ballová ako dcéra Anne, Stanislav Pitoňák ako Pierre, Katarína Horňáková ako Laura, Peter Cibula ako Muž a Henrieta Kecerová ako Žena. Každý z hercov prispel k autenticite a emocionálnej hĺbke predstavenia.
Hra "Otec" bola prijatá s mimoriadnym ohlasom. Diváci oceňovali autenticitu spracovania témy stareckej demencie a Alzheimerovej choroby. Primárka psychiatrického oddelenia Eva Pálová uviedla: "To spracovanie bolo natoľko autentické, až som si v niektorých momentoch myslela, že som vo svojej ambulancii."
Hra si vyslúžila standing ovation a mnohí diváci priznali, že ich hra vtiahla do deja a prinútila zamyslieť sa nad krehkosťou ľudského života a zodpovednosťou voči starším.
Ďalšie herecké aktivity a pohľad do budúcnosti
Ľubomír Záhon sa po úspechu hry "Otec" objavil aj v ďalších inscenáciách. V roku 2018 bol súčasťou divadelnej adaptácie filmu "Adamove jablká", kde stvárnil postavu Paula. Táto hra, režírovaná tiež Jánom Luteránom, je príbehom odsúdeného neonacistu, ktorý prichádza na vidiecku faru odpracovať si verejnoprospešné práce.
Záhon si s chuťou vytvára svoje postavičky a dokazuje, že keď mu režisér dá priestor, dokáže svoje postavy kreatívne posúvať do komických i tragických rovín. Jeho návrat na divadelné dosky po dlhej pauze je dôkazom jeho neutíchajúcej vášne pre herectvo a schopnosti znovu zaujať diváka.
Herečka Katarína Gurová: Končí sa jedna etapa nezávislého divadla (podcast O divadle s Maxom)
Napriek náročnej minulosti Ľubomír Záhon neberie svoju dvadsaťročnú pauzu ako stratu času. "Výhodou herectva je, že môžete hrať do vysokého veku. Dôležitý je najmä živý kontakt s divákom a je jedno, či máte dvadsať alebo sedemdesiat rokov," povedal.
Jeho návrat na scénu je nielen triumfom pre neho samého, ale aj pre slovenskú divadelnú kultúru, ktorá získala späť jedného zo svojich talentovaných umelcov.
Projekt "Slovenské filmy v Elame" a účasť Zora Záhona
Okrem divadelnej tvorby sa meno Záhon objavilo aj v kontexte filmového diania. V roku 2017 bol spomenutý herec a režisér Zoro Záhon ako jeden z podporovateľov projektu "Slovenské filmy v Elame" v Bratislave. Tento projekt, realizovaný v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom (SFÚ) a Asociáciou slovenských filmových klubov (ASFK), si kládol za cieľ sprístupňovať pôvodné slovenské snímky predovšetkým študentom.
V rámci tohto cyklu bola naplánovaná projekcia slovenskej klasiky "Pásla kone na betóne" (1982) režiséra Štefana Uhera, po ktorej nasledovala diskusia s hlavnou protagonistkou Milkou Zimkovou. Následne, 21. októbra, bola uvedená dráma "Pomocník" (1982) za účasti samotného režiséra Zora Záhona. Projekt pokračoval aj premietaním dokumentárneho filmu "Hranica" (2009) od Jaroslava Vojteka.
Každé filmové stretnutie začínalo o 20:00 a diskusie moderoval generálny riaditeľ SFÚ a predseda ASFK Peter Dubecký. Pre návštevníkov bol k dispozícii stánok s publikáciami a DVD nosičmi so slovenskými filmami.
Je dôležité rozlišovať medzi Ľubomírom Záhonom, ktorý exceloval v hre "Otec", a Zorom Záhonom, režisérom filmu "Pomocník", aj keď obaja nesú rovnaké priezvisko a sú spojení s kultúrnou sférou.