S blížiacim sa letom je spojená aj nezameniteľná chuť jahôd, na ktoré sa už všetci istotne tešíme. Ak ste sa do vypestovania vlastnej úrody ešte nepustili alebo by ste ocenili užitočné rady ako pestovanie zefektívniť, určite čítajte ďalej, pretože tie domáce predsa chutia najlepšie!
Jahoda (Záhradná jahoda)
Všeobecná charakteristika a typy
Podľa toho, ako a kedy nám jahody prinesú úrodu rozlišujeme dve hlavné skupiny. Poznáme jahody klasické, ktoré rodia jedenkrát za sezónu, a také, na ktorých plodoch si môžeme pochutnávať takpovediac až do obdobia prvých mrazíkov. Odborne ich nazývame jahody remontantné.
Špeciálnou skupinou sú mesačné jahody, ktoré rozmnožujeme výsevom. Celkový vzhľad rastliny je iný, nevytvárajú poplazy a ich plody sú pomerne malé, pripomínajúce ich lesné príbuzné. Ich plody sú však chuťovo veľmi príjemné, pričom atraktívna je aj ich schopnosť rodiť takisto počas celého vegetačného obdobia od júna do septembra. Výsev uskutočňujeme skoro na jar v januári až marci, pričom ich vysádzame v máji.
Nová skorá odroda 'Cory'
Nová skorá odroda jahôd tvorí silne rastúce, nízke a robustné trsy vysoké 20-25 cm a široké 30-40 cm so sýto zelenými trojpočetnými listami, ktoré tienia pôdu. V máji nesie biele obojpohlavné kvety, je samosprašná.
Jahoda 'Cory' je nová, skorá odroda. Rastliny sú silne rastúce, tvoria nízke, ale robustné trsy vysoké zhruba 20-25 cm a široké 30-40 cm, z ktorých vybiehajú šľahúne zakladajúce nové dcérske rastliny. Listy sú sýto zelené, trojpočetné, so srdcovitými, jemne zúbkovanými lístkami, ktoré vytvárajú hustý tieň pre pôdu a pomáhajú udržať vlahu.
V máji sa na pevných kvetných stonkách objavujú biele obojpohlavné kvety, odroda je samosprašná a pre plodnosť nevyžaduje ďalšie opeľovače, kvety napriek tomu ochotne navštevujú včely a čmeliaky. Plody sú veľké, niekedy až veľmi veľké, kužeľovité až ľahko zaoblené, s výrazným leskom a sýtočerveným vyfarbením, často sfarbeným aj v dužine. Šupka je pevná, ale nie príliš tuhá, dužina súdržná, bez sklonu k dutinám, šťavnatá. Chuť je sladká, vyvážená, s typickou jahodovou arómou, ktorá sa uplatní v čerstvých dezertoch aj pri spracovaní.
Úroda v podmienkach Českej republiky prebieha spravidla od začiatku do konca júna, s pravidelným priebehom, časovo blízkym odrodám skupiny raných júnových jahôd. Plody sa hodia na priamu konzumáciu, do ovocných šalátov, na koláče, do džemov aj na mrazenie, vďaka pevnejšej konzistencii lepšie znášajú krátkodobé skladovanie a prepravu.
Pestovanie jahôd
Výber stanovišťa a pôdy
Jahodníkom svedčia slnečné až mierne pritienené stanovište, ideálne v závetrí, kde sa lepšie vyfarbujú a cukornatejšie plody. Ak sme sa rozhodli sadiť jahody priamo do pôdy, je dôležitý výber vhodného stanoviska. Jahody vyžadujú slnko, prípadne mierne zatienenie a ideálna je pre nich hlinitopiesočnatá, dobre priepustná pôda.
Najlepšie prospieva v hlbšej, humóznej, stredne ťažkej až ľahšej hlinitej pôde, ktorá je dobre priepustná a pritom nevysychavá, s pH okolo 6-7. Na ťažkých, zamokrených pôdach hrozí zahnívanie koreňov, na extrémne suchých miestach sa zmenšuje veľkosť plodov a celkový výnos.
Srdcom záhradník - Nerobte chyby pri výsadbe jahôd!
Výsadba
Jahodový záhon, na ktorom by mali byť jahody po niekoľko rokov, by sa mal pripraviť dlhší čas pred sadením. Jahody potrebujú mnoho živín, vyžadujú kyprú zem s obsahom humusu, bohatú na baktérie. Hlbokú pôdu najlepšie obohatíme na povrchu kompostom, aby obsahovala dostatočné množstvo organických hnojív. Predpokladom úspechu je slnečné stanovište.
Frigo sadba
Frigo sadba - frigo sadenice má iba korene a srdiečko. Výsadbu vykonávame tak, aby srdiečko sadenice nebolo utopené v substráte, vždy musí byť nad povrchom pôdy. Naopak korene nikdy nenechávajte vyčnievať nad zem. Jedná sa o moderný typ pestovania, ktorý prináša rýchle prejdenie sadeníc a plody už do 60 dní od výsadby.
Sadenie z dcérskych poplazov
Ak sme sa rozhodli sadiť jahody z dcérskych poplazov, musíme vedieť, že úrody sa dočkáme až v nasledujúcom roku. Výsadbu časovo orientujeme na júl alebo august, kedy si do príchodu zimy ešte stihnú vytvoriť koreňovú sústavu aj s novou ružicou listov.
Všeobecné pravidlá výsadby
Výsadba predpestovaných rastlín sa vykonáva najčastejšie na jar od apríla do začiatku júna alebo na konci leta a začiatku jesene od augusta do septembra.
Pre rastliny v črepníkoch ako aj pre rastliny s koreňovým systémom platia rovnaké pravidlá pre výsadbu. Zem sa nesmie hnojiť 4 týždne pred a po sadení. Pri výsadbe dbáme na to, aby sa srdiečko rastliny nachádzalo na úrovni pôdy, v žiadnom prípade ho nezasypávame zeminou. Ak by sme neboli pozorní a zahrabali ho pod úroveň pôdy, jahoda by neprosperovala, a zároveň by sme ju vystavili riziku väčšej náchylnosti na choroby. Musí sa dbať na to, aby listové srdiečko rastliny bolo nad zemou. Rastliny dodávané v rašelinových baloch sa pred sadením namočia do vody. Po vysadení sa korene ľahko pritlačia zemou a zalejú.
Odporúčaný spôn približne 25-30 × 25-30 cm zodpovedá asi 9-12 rastlinám na m². Jahody umiestňujeme a sadíme do sponov, ktorých parametre úzko súvisia s intenzitou rastu konkrétnej odrody. Vo všeobecnosti však môžeme povedať, že pri pestovaní jahôd v jednotlivých trsoch sa odporúča spon 0,50 x 0,30 - 0,50 cm. Ide o spôsob výsadby, kedy rastliny udržujeme bez dcérskych rastlín a zachovávame iba materskú rastlinu.
Množstvo na m²: 8 kusov. Vzdialenosť riadkov cca 60 cm. Vzdialenosť rastlín v rade cca 25 - 35 cm. Pre popínavé jahody 60 - 70 cm.
Čierna fólia je pre jahodovú kultúru veľmi výhodná tým, že sa udržuje vlhkosť, kvalita humusu a zabráni sa rastu buriny. Plody jahôd nehnijú, pretože neprídu do styku so zemou. Spočiatku prikryjeme fóliu slamou - proti príliš silnému slnečnému žiareniu.
Zálievka a hnojenie
Následne po výsadbe jahody bohato zavlažíme, snažíme sa rastlinky polievať predovšetkým ku koreňom, nie na listy. Vo všeobecnosti je dobré, ak na jahodách nikdy nebadáme ani najmenšie náznaky vädnutia. V čase rastu a plodenia je dôležitá pravidelná, primeraná zálievka, najmä v horúcich obdobiach av nádobách. Pôdu pomáha stabilizovať mulč zo slamy, pokosenej trávy alebo listovky.
Za normálnych okolností jahody nepotrebujú dodatočnú zálievku. Výnimkou sú dlhé obdobia sucha, vtedy odporúčame rastliny ráno zaliať hadicou ku koreňom. Popínavé jahody a jahody v nádobách zalievame denne.
Pred sezónou je vhodné zapraviť do pôdy dobre vyzretý kompost alebo použiť hnojivo na jahody v nižších dávkach. Jahody prihnojujeme vhodným hnojivom skoro na jar a druhý raz po prvom zbere plodov. Na zaistenie dobrej úrody sa odporúča na jar hnojenie plným alebo špeciálnym hnojivom na jahody. Popínavé jahody by sa mali počas celého obdobia rastu prihnojovať 1-krát týždenne tekutým hnojivom.
Údržba a ochrana rastlín
Okolie rastlín pravidelne odburiňujeme, pričom poplazy, ktoré sa priebežne vytvárajú odstraňujeme, aby sa neoslabovala hlavná materská rastlina. U stáleplodiacich jahôd sa odstránia v roku výsadby (v máji) prvé kvety, aby sa podporilo nasledujúce kvetenstvo. Včas odstránime aj odnože. Popínavé jahody vyžadujú ako oporu drevené, popr. špirálové tyče, na ktoré sa úponky pripevnia. Aby sa vytvorili silnejšie úpony, prvé kvety vylomíme. Úpony, ktoré majú počas leta plody, odstránime po zbere úrody (na jeseň).
Najlepšou ochranou je výsadba na stanovisko, kde predtým dlhšiu dobu neboli sadené jahody. Pred zberom rozprestrieme pod rastliny slamu. Kultivar vykazuje v praxi dobrú odolnosť, pri hustom poraste sa však môžu objaviť plesne na prezretých plodoch, preto prospieva pravidelné odstraňovanie starých plodov a dostatočné prúdenie vzduchu.
Po 2 až 3 rokoch je pôda už vyčerpaná a jahody by mali byť znova vysadené na iné miesto.
Zimná ochrana
Rastliny sú plne mrazuvzdorné približne do −25 až −30 °C. Jahody v nádobách nechávame prezimovať vonku. Počas silných mrazov prikryte nádoby rúnom. Nezabúdajte, že aj v zime je nutná mierna zálievka. Mráz znižuje vlhkosť pôdy. Preto rastliny častejšie vysychajú než vymŕzajú.
Pestovanie jahôd v nádobách
Ak máte záujem o pestovanie jahôd v kvetináči na balkóne či terase, môžu byť pre vás zaujímavé rôzne previsnuté formy vhodné aj do visiacich nádob. V nádobách sa uplatní objem aspoň 3-5 litrov na jednu rastlinu, s kvalitnou drenážou na dne.
Jahody sa môžu pestovať aj v nádobách alebo hrantíkoch na balkóne, či terase. Základné pravidlo: čím väčší črepník použijeme, tým lepší je rast a úroda. Veľkosť črepníka: obsah od 20 litrov. Dno črepníka musí mať otvory, aby mohla odtekať prebytočná voda. Na spodok črepníka dajte 5 cm vrstvu štrku pre lepšiu drenáž. Vrstvu zakryte rúnom, aby sa pôda nepremiešala so štrkom. Použite zmes dobrej záhradnej zeme a rašeliny (pomer 1:1). Dávajte pozor na okraj črepníka, aby zem nebola až po úplný okraj, kvôli lepšiemu zalievaniu.
Pre zimnú ochranu nádoby postavte tesne vedľa seba na chránené miesto. Počas silných mrazov prikryte nádoby rúnom. Nezabúdajte, že aj v zime je nutná mierna zálievka.
Odporúčané odrody jahôd
- 'Elsanta': Skorá holandská odroda s veľmi veľkými, sladkými a aromatickými plodmi. Je spoľahlivá a odolná voči chorobám.
- 'Senga Sengana': Stará poloskorá odroda, vysoko úrodná, má stredne veľké plody sladko korenistej chuti.
- 'Mara de Bois': Remontantná odroda so stredne veľkými jemnými a veľmi aromatickými plodmi. Najlepšie sa jej darí na priamom slnku.
- 'Selva': Veľmi vďačná odroda s nenáročným pestovaním bez náchylností na choroby. Plody sú sladké, pevné a dobre prenosné.
- 'Tubby®Red': Mesačná jahoda, ktorej chuť sa podobá chuti lesných jahôd.
Jahodovec (Arbutus)
Všeobecná charakteristika a pôvod
Jahodovec (Arbutus), často označovaný ako "jahodový strom", je očarujúci vždyzelený ker alebo strom známy svojimi jedlými plodmi, ktoré pripomínajú malé jahody. Tento atraktívny strom má nielen okrasnú hodnotu, ale aj praktické využitie, keďže jeho plody sú chutné a bohaté na vitamíny.
Jahodovec obyčajný má svoj pôvod v stredomorských oblastiach, ale dobre sa prispôsobil miernym podnebným podmienkam. Tento ker dorastajúci do výšky troch až šiestich metrov je rozšírený od Stredozemného mora až po Anglicko.
Počas celého roka ho zdobia kopijovité kožovité listy so zúbkatým okrajom. Koncom leta sa na ňom objavujú metliny bielych zvončekovitých kvetov. Pripomínajú kvety vresov, s ktorými je táto rastlina príbuzná. Zároveň s kvetmi sú na kríčku aj plody, ktoré dozrievajú až na jar budúceho roku. Počas zrenia sa ich farba mení zo žltej na oranžovú až na červenú. Plody sú bradavičnaté bobule, dva až tri centimetre veľké. Farbou pripomínajú jahody, preto rastlinu často nazývajú jahodový strom. Plody sa síce nehodia na priamu konzumáciu, lebo sú kyslé, ale v prímorských domácnostiach z nich pripravujú chutné marmelády, želé, cukríky a iné sladkosti, ako aj pálenku. Zvončekovité kvety sú usporiadané do metlín a príjemne voňajú.
Druhy jahodovca
Rod Arbutus zahŕňa niekoľko druhov, ktoré sa líšia veľkosťou, vzhľadom a pestovateľskými nárokami:
- Arbutus unedo (Jahodovec obyčajný) - Najznámejší a najrozšírenejší druh. Dorastá do výšky 5 - 10 metrov a kvitne bielymi alebo ružovými kvetmi, ktoré sa objavujú na jeseň. Plody jahodovca sú jedlé a používajú sa na výrobu džemov, kompótov, vína a likérov.
- Arbutus andrachne (Jahodovec východný) - Tento druh má hladkú, červenkastú kôru, ktorá sa lúpe v tenkých pásoch, čím vytvára zaujímavý vzhľad. Kvety sú biele alebo jemne ružové a plody oranžovo-červené.
- Arbutus menziesii (Jahodovec západný) - Tento druh je pôvodný v Severnej Amerike a je známy svojou nádhernou, šupinatou kôrou a veľkými, lesklými listami. Je to väčší strom, ktorý môže dorásť až do výšky 20 - 25 metrov.
Pestovanie jahodovca
Stanovište a pôda
Jahodovec preferuje slnečné stanovište, kde dostáva dostatok svetla, čo podporuje jeho zdravý rast a kvitnutie. Znesie aj polotieň, no na plnom slnku bude produkovať viac kvetov a plodov. Veľmi dobre znáša vysoké teploty a odoláva suchu.
Jahodovec preferuje dobre priepustnú pôdu, ktorá je mierne kyslá (pH okolo 5,5 - 6,5). Znesie však aj neutrálne až mierne zásadité pôdy, pokiaľ sú priepustné a nezadržiavajú prebytočnú vodu. Na pôdu nie je náročný, ale lepšie mu vyhovuje kyslejší, priepustný a výživný substrát.
Zálievka, hnojenie a rez
Jahodovec je pomerne odolný voči suchu, najmä staršie rastliny, ktoré majú hlbší koreňový systém. Mladé rastliny však potrebujú pravidelnú zálievku, najmä počas horúcich letných mesiacov, aby sa správne zakorenili. Počas leta ho raz za štrnásť dní treba prihnojiť univerzálnym hnojivom a pravidelne polievať mäkkou odstátou vodou. Najlepšia je však dažďová voda. Jarné hnojenie: Jahodovec hnojte raz ročne na jar organickým hnojivom alebo kompostom, aby ste podporili zdravý rast.
Jahodovec nevyžaduje pravidelný rez, no ak chcete udržať kompaktný tvar alebo stimulovať nový rast, môžete rastlinu jemne zastrihnúť po odkvitnutí. Rez znáša veľmi dobre.
Srdcom záhradník - Nerobte chyby pri výsadbe jahôd!
Rozmnožovanie
Jahodovec môžete množiť zo semien, ktoré môžete vysievať na jar. Klíčenie môže trvať dlhšie, preto buďte trpezliví. Ďalšou možnosťou je rozmnožovanie odrezkami, ktoré je najlepšie odoberať na jar alebo v lete.
Odolnosť a plody
Niektoré druhy jahodovcov, ako Arbutus unedo, sú pomerne odolné voči miernym mrazom a znesú teploty až do -10 °C. Jahodovec síce vydrží bez poškodenia aj mierne mrazy, ale na zimu sa odporúča preniesť ho do garáže alebo inej chladnejšej miestnosti. Po zakorenení je jahodovec odolný voči suchu a potrebuje zálievku iba počas dlhších období sucha. Mladé rastliny však potrebujú pravidelné zalievanie, aby sa dobre zakorenili.
Jahodovec obyčajný začne produkovať plody približne 3 - 4 roky po výsadbe. Kvitne na jeseň a plody dozrievajú v zime, čo vytvára krásny kontrast s jeho stálezelenými listami. Netrpí žiadnymi chorobami ani škodcami.
Pestovanie jahodovca v nádobe
Jahodovec môžete pestovať aj v kvetináči, najmä ak máte obmedzený priestor. Uistite sa, že kvetináč má dostatočnú drenáž a používajte dobre priepustnú pôdu. V lete sa mu bude dariť na slnečnom stanovišti v záhrade alebo na balkóne. Je ozdobná nielen svojimi lesklými listami, príjemne voňajúcimi kvetmi a rôznofarebnými plodmi, ale aj pokrútenými konárikmi s tmavohnedou až červenou kôrou, ktorá sa odlupuje. V nádobách ich cez zimu chráni umiestnenie na chránené miesto a obmedzenie premokrenia.
Jahodová guava (Psidium cattleianum)
Všeobecná charakteristika a pôvod
Psidium cattleianum, známe ako jahodová guava, je kompaktný strom s lesklými listami, krásnymi bielymi kvetmi a malými plodmi, ktoré chutia ako zmes jahôd, čerešní a guajavy. Je menšia príbuzná klasickej guavy a je ideálna na pestovanie v nádobách. Tento pôvabný strom pochádza z Brazílie a je kompaktnejší, odolnejší voči chladu a ľahšie sa pestuje v našich podmienkach. Jeho malé plody sú sladšie a aromatickejšie ako klasická guava a neobsahujú toľko semien.
Vzhľad a plody
Psidium cattleianum je vždyzelený ker alebo malý strom dorastajúci do výšky dvoch až šiestich metrov. V nádobách zostáva menší, zvyčajne do jedného až dvoch metrov, čo z neho robí ideálnu rastlinu na pestovanie v interiéri. Listy sú oválne, kožovité, lesklé, tmavozelené a po rozdrvení vydávajú príjemnú aromatickú vôňu. Mladé listy majú bronzovú až červenú farbu. Kvety sú biele s dlhými tyčinkami, majú sladkú vôňu a sú samoopelivé. Existujú dve odrody - červené a žlté psidium. Plody sú malé, okrúhle, veľké ako čerešňa, s hladkou šupkou.
Pestovanie jahodovej guavy
Stanovište a teplota
Psidium sa pestuje ľahšie ako klasická guava vďaka kompaktnej veľkosti a odolnosti voči chladu. Vyžaduje slnečné stanovište s najmenej šiestimi hodinami priameho svetla denne, ideálne na južnom okne alebo terase. Teplota počas vegetácie by mala byť medzi 20 a 30 stupňami Celzia. Psidium znesie krátkodobé mrazy do mínus piatich stupňov s poškodením listov.
Substrát a nádoba
Substrát pre psidium by mal byť dobre priepustný, výživný a mierne kyslý. Ideálna zmes obsahuje záhradnícku zeminu, rašelinu, perlit a kompost v pomere dva ku jednej. Môžete použiť aj substrát pre azalky s pH medzi 5,5 a 6,5. Nádoba by mala mať objem aspoň 15 až 20 litrov s veľkými drenážnymi otvormi.
Zálievka a vlhkosť vzduchu
Zalievanie je pre úspešné pestovanie psidia veľmi dôležité. Počas vegetačného obdobia zalievajte pravidelne, keď vrchná vrstva substrátu vyschne do hĺbky dvoch centimetrov, čo môže byť dvakrát až trikrát týždenne v lete. Zalievajte dôkladne mäkkou vodou izbovej teploty, kým voda nevyteká odtokovými otvormi. Psidium uprednostňuje rovnomerne vlhký substrát, ale neznáša premokrenie ani úplné vyschnutie. V zime výrazne znížte zalievanie, zalievajte len keď substrát vyschne do polovice hĺbky. Psidium ocení vyššiu vlhkosť vzduchu 60 až 80 percent.
Hnojenie
Psidium má počas vegetačného obdobia vysoké nároky na živiny. Hnojte pravidelne každé dva až tri týždne od jari do jesene tekutým hnojivom na citrusy alebo ovocné rastliny s vyváženým pomerom živín. Môžete použiť aj organické hnojivo, napríklad kompostový čaj, tekutý extrakt z morských rias alebo špeciálne hnojivo pre rastliny, ktoré uprednostňujú kyslé substráty. Počas kvitnutia a plodenia zvýšte obsah draslíka a fosforu, aby ste podporili tvorbu kvetov a plodov. Môžete použiť hnojivo na paradajky s vyšším obsahom týchto živín. Raz mesačne môžete pridať chelátové železo, aby ste zabránili chloróze, ktorá sa prejavuje žltnutím listov s tmavými žilkami.
Strihanie
Strihanie psidia je dôležité na udržanie kompaktného tvaru a na podporu bohatého vetvenia a plodenia. Hlavný rez vykonajte na jar pred začiatkom vegetačného obdobia. Dlhé výhonky skráťte o tretinu až polovicu ich dĺžky, aby ste podporili husté vetvenie. Odstráňte slabé, suché, krížiace sa alebo dovnútra rastúce konáre, aby ste prevzdušnili korunu a zlepšili prenikanie svetla. Psidium vytvára nové výhonky, takže pravidelný rez stimuluje rast nových produktívnych konárov. Počas vegetačného obdobia sa môže vykonať ľahký tvarovací rez na udržanie požadovaného tvaru a veľkosti. Rastlina dobre znáša prerezávanie a rýchlo regeneruje.
Prezimovanie
V našich podmienkach je bezpečnejšie prezimovať psidium v interiéri, hoci niektoré odrody môžu pri ochrane prežiť vonku v najteplejších oblastiach. Pred prvými mrazmi preneste rastlinu do svetlej miestnosti s teplotou medzi piatimi a pätnástimi stupňami Celzia. Ideálna je zimná záhrada, chladná spálňa alebo svetlá chodba. Výrazne znížte zalievanie a prestaňte hnojiť. Psidium môže v zime čiastočne spomaliť rast, ale zvyčajne zostáva zelené.
Zber a využitie plodov
Plody psidia sú skutočnou pochúťkou. Zbierajte ich, keď sú mäkké na dotyk a majú intenzívnu farbu. Jedzte ich čerstvé celé, vrátane kôry, ktorá je tenká a jedlá. Chuť je sladká a aromatická s nádychom jahôd, čerešní a tropického ovocia. Z ovocia sa pripravujú šťavy, smoothies, džemy, marmelády, zmrzliny alebo sa pridáva do šalátov a dezertov.
Psidium cattleianum je ideálna tropická rastlina na pestovanie v nádobách vďaka svojej kompaktnej veľkosti, krásnym kvetom a chutným plodom. S trochou starostlivosti a zabezpečením optimálnych podmienok môžete zbierať vlastné jahodové plody plné chuti a zdravia.
