Imunitný systém: Štít nášho organizmu

Imunitný systém predstavuje pre náš organizmus štít, ktorý odráža všetky nebezpečné patogény. Zároveň je ale nepostrádateľný pri hojení zranení a pri zápaloch. Imunitné bunky odstraňujú aj naše vlastné poškodené bunky. Imunita sa úplne komplexne prepletá všetkými našimi tkanivovými systémami a ovplyvňuje mnoho funkcií organizmu.

Hlavnou úlohou imunitného systému je chrániť organizmus pred antigénmi a patogénmi - nebezpečnými cudzorodým látkami či pozmenenými bunkami vlastného tela (nádorové bunky). Bez schopnosti chrániť a brániť poriadok v našom tele by sme na tomto svete neprežili. Imunita je jednoducho schopnosť organizmu odolávať vnútorným aj vonkajším negatívnym vplyvom. Tento dokonale prepracovaný systém je tiež schopný rozoznať, čo je pre telo prínosné a čo mu škodí. Imunitný systém je súbor bunkových mechanizmov nevyhnutný pre naše prežitie, ktorý chráni nás pred baktériami, vírusmi a ďalšími mikróbmi a pôsobí ako prevencia pred infekciami.

Základné charakteristiky a funkcie imunitného systému

Imunitný systém je rozsiahla sieť orgánov, bielych krviniek, bielkovín a chemických látok, ktoré spolupracujú, aby telo chránili pred choroboplodnými zárodkami a inými votrelcami. Je to rozsiahla sieť buniek a tkanív neustále hľadajúca nepriateľské organizmy v našom tele, ktoré sa snaží ničiť. IS dokáže rovnako aj rozpoznať a odstrániť naše mŕtve a vadné bunky.

Ľudské telo je neustále vystavované vplyvom okolia, v ktorom sa nachádzajú patogény - vírusy, baktérie, huby a parazity. Jeho jedinou vonkajšou mechanickou ochranou je koža a vnútornou sú sliznice, napríklad tráviaceho traktu a dýchacích ciest. Baktérie veľmi rady využijú prostredie nášho tela pre vlastný život a vírusy potrebujú na rozmnožovanie naše bunky. Preniknutím do vnútra tela vznikajú infekcie, proti ktorým je potrebné efektívne bojovať.

Komponenty imunitného systému

Imunitný systém nie je samostatný orgán, ale nachádza sa všade v tele a jeho hlavnými diaľnicami sú krv a lymfa. Cestuje našimi cievami tak aby sa dostal všade, kde hrozí nebezpečenstvo porušenia mechanickej hranice (kože a slizníc) medzi okolitým svetom a citlivým vnútrom tela.

Bunky imunitného systému

• Celá armáda buniek imunitného systému sa rodí v kostnej dreni.
• Biele krvinky (leukocyty) predstavujú jednotlivé bojové jednotky a v závislosti od ich špecializácie sa delia na špecifickú a nešpecifickú imunitu. Pochádzajú z pluripotentných kmeňových buniek v kostnej dreni, ktoré sa pod vplyvom rôznych faktorov diferencujú.
• Z myeloidného progenitoru vznikajú dendritické bunky a v krvi cirkulujúce monocyty (v tkanive sa diferencujú na makrofágy), žírne bunky (mastocyty) a granulocyty (neutrofily, eozinofily, bazofily).
• Z lymfoidného progenitoru sa vyvíjajú NK bunky (prirodzení zabíjači) a T a B bunky.
• Z T buniek sa diferencujú efektorové bunky: pomocné CD4, cytotoxické CD8, γδT bunky a T regulačné bunky.

Orgány a tkanivá imunitného systému

Lymfatické orgány a tkanivá delíme na primárne a sekundárne:

• Primárne lymfatické orgány: Sú to thymus a kostná dreň, kde sa bunky imunitného systému tvoria a dozrievajú.
• Sekundárne lymfatické orgány: Zaraďujeme sem slezinu, lymfatické uzliny a slizničné lymfoidné tkanivo. Sú to miesta, kde dochádza k interakcii imunitných buniek s antigénmi.

Lymfatické cievy, ktoré vedú do uzlín, sa nazývajú aferentné cievy. Privádzajú lymfu a antigény, poprípade antigény na antigén prezentujúcich bunkách. Cievy, ktoré odvádzajú lymfu do krvného obehu, sa nazývajú eferentné cievy. Tie majú za úlohu odvádzať leukocyty do krvného obehu a potom do tkanív. Arteriálnou krvou sú prinášané do uzlín naivné lymfocyty z kostnej drene a týmusu. K organizovanému styku T a B lymfocytov s rôznymi druhmi antigén špecifickými bunkami dochádza v slezine a uzlinách.

Typy imunity

Imunitný systém je neuveriteľne komplexná spleť dejov. Zjednodušene sa ale dá rozdeliť imunita na 2 časti: nešpecifickú a špecifickú.

Nešpecifická (vrodená) imunita

Nešpecifická imunita je tá, s ktorou sa už narodíme. Je podmienená našimi génmi, preto sa označuje aj ako vrodená imunita alebo prirodzená imunita. Je to prvá línia obrany ľudského tela a je charakterizovaná rýchlou, ale vždy rovnakou odpoveďou voči patogénom. Dokáže nás efektívne chrániť pred tými najnebezpečnejšími patogénmi.

Bariéry nešpecifickej imunity

Nešpecifický imunitný systém tvorí bariéru alebo nehostinné prostredie, ktoré bráni vstupu patogénov do organizmu.

• Mechanické bariéry:
  • Koža a sliznice: Pokožka pokrývajúca telo a sliznica na povrchu dutín, ktorá vystiela aj vnútrajšok dutín a orgánov, bránia vniknutiu mikroorganizmov dovnútra organizmu.
  • Prirodzená mikroflóra: Napríklad v tenkom čreve, bráni premnoženiu patogénnych baktérií.
  • Mechanické reakcie: Kašľanie (vypudzovanie nečistôt alebo patogénov z priedušnice či priedušiek) a kýchanie (vypudzovanie nečistôt alebo patogénov z nosohltanu alebo nosnej dutiny).
• Chemické bariéry:
  • Koža a dýchací systém vylučujú antimikrobiálne látky, ako je napr. beta-defenzín.
  • Enzýmy, ako sú lyzozým a fosfolipáza A2 v slinách, slzách a materskom mlieku, sú taktiež antimikrobiálne.
  • Slzy navyše obsahujú NaCl, ktorý priamo likviduje patogény.
  • Pošvové výlučky sú mierne kyslé a tým znemožňujú premnoženie patogénnych baktérií.
  • Semeno obsahuje antibakteriálny zinok.
  • Skupina najmenej 21 proteínov nazývaná komplementový systém, zvyšuje cievnu priepustnosť, spôsobuje zápal, podporuje fagocytózu a priťahuje biele krvinky.
  • Interferón je proteín, ktorého úlohou je chrániť ešte vírusmi nenapadnuté bunky.
  • Histamín je amín vylúčený zo žírnych buniek počas alergickej reakcie.

Fungovanie nešpecifickej imunity

Ak sa podarí niečomu, čo do tela nepatrí, preniknúť cez bariéry, prvá bojová jednotka v mieste infekcie sú neutrofily. Tieto bunky sú v krvi najzastúpenejšie a neustále sa obnovujú. Ich hlavnou funkciou je zaútočiť a doslova hltať všetko, čo do tela nepatrí. Komplementový systém spolu s bunkami nešpecifickej imunity spúšťajú zápalový proces. Zápal funguje ako lesný požiar, ktorý má zabrániť šíreniu patogénov. Je nešpecifický, a preto ho vnímame ako niečo nepríjemné - trpia aj naše bunky, ktoré sa nachádzajú v okolí. Zápal je komplikovaný proces, ktorého hlavnou funkciou je zamedzenie rozmnožovania patogénov s cieľom ich zničenia alebo vypudenia. Spôsobuje vazodilatáciu ciev, zvýšenie teploty miesta infekcie a slúži ako označovateľ pre ďalšie leukocyty. Leukocyty sa do miesta infekcie priťahujú pomocou chemotaktických faktorov, ako sú histamín alebo komplementné proteíny.

Špecifická (adaptívna) imunita

Špecifická imunita je mladšia sestrička nešpecifickej imunity, ktorá so svojou staršou sestrou na ochrane organizmu úzko spolupracuje. Rozvíja sa až po narodení tým, že sa imunitný systém učí rozpoznávať špecifické vzorce (antigény), na ktoré si vytvára protilátky. Je založená na špecifickej odpovedi organizmu voči patogénom, čo znamená, že bunky patriace do špecifického imunitného systému dokážu rozoznať, odpovedať a zapamätať si určitú látku - antigén. Táto imunita je prítomná takmer u všetkých vyšších eukaryotických organizmov, napr. u stavovcov.

Antigény a protilátky

Antigény sú špecifické molekuly, zväčša sú situované na povrchu vírusov, baktérií alebo prvokov, ale taktiež sa nachádzajú aj na povrchu všetkých buniek organizmu. Sú proteínovej alebo polysacharidovej povahy a ich hlavným cieľom je rozoznateľnosť vlastných a cudzích buniek organizmu. Antigény, ktoré sú telu cudzie, vyvolávajú imunitnú reakciu. Imunitné bunky na ne vytvárajú protilátky (imunoglobulíny).

Pokiaľ sa špecifická imunita dostane do krížika s takýmto vyvolávačom choroby druhýkrát, protilátky začnú telo rýchlo a efektívne brániť. K špecifickej imunite neodmysliteľne patria bunky, ktoré si pamätajú nepriateľa a vďaka tejto pamäti dokážu vytvárať špecifické protilátky. Po opätovnom strete s baktériou či vírusom už imunita pozná nepriateľa a je pripravená produkovať veľmi silnú zbraň - protilátky.

Bunky špecifickej imunity

• B-lymfocyty: Produkujú protilátky tak, aby rozoznali antigény na povrchu patogénov a útok bol smerovaný iba na neho. Protilátky sú ako dymovnica ukazujúca, kde treba bombardovať. Keď sa naivné lymfocyty B dostanú do kontaktu s cudzím antigénom, začnú sa meniť. Pamäťové B bunky si uchovávajú informácie o antigénoch a efektorové B bunky produkujú protilátky.
• T-lymfocyty: Sú kľúčové pre bunkovú imunitu, ktorá nie je závislá na protilátkach. Rozoznávajú antigény prezentované na povrchu buniek pomocou MHC molekúl.
• Pamäťové bunky: Lymfocyty majú špeciálnu vlastnosť rozpoznať nepriateľského útočníka a uložiť si jeho „profilový obrázok“. Našťastie si to tieto bunky pamätajú po celý život, čo vedie k silnejšej reakcii pri opätovnom stretnutí s rovnakým patogénom.

Očkovanie ako prevencia

Očkovanie je najlepšia prevencia infekcií, akú máme k dispozícii. Využíva schopnosť imunitného systému učiť sa a pamätať si patogény. Spočívá v ukázaní už rozkuskovaných patogénov (antigénov) imunite tak, aby vytvárala protilátky skôr, ako sa daný patogén dostane do tela. Je to ako brífing pred misiou, kedy bunky imunitného systému poznajú nepriateľa skôr, ako sa objaví a vedia tak presne mieriť svoj útok.

Moderné očkovacie techniky môžu zahŕňať vektory, ktoré obsahujú informáciu ako antigén vyrobiť, alebo mRNA kódujúcu antigén alebo jeho časť, na základe ktorej bunky vyrobia antigén a ukážu ho imunite.

Faktory ovplyvňujúce imunitný systém

Imunita je z hľadiska infekcií v ohrození hlavne počas chladných mesiacov. Nie sú to ale len infekcie, čo imunitu oslabujú. Mnohé rôzne stavy môžu oslabiť imunitný systém a urobiť telo náchylnejšími na infekcie.

Prejavy oslabeného imunitného systému

Oslabená imunita sa prejavuje:

• únavou, ospalosťou, neustálym pocitom, že na mňa niečo lezie,
• často sa opakujúcimi ochoreniami, zimnicou, nechutenstvom,
• následne sa môže objaviť aj zlé hojenie rán, ekzém či kvasinkové infekcie.

Faktory oslabujúce imunitu

• Dehydratácia a podvýživa: Neblaho sa na fungovanie imunity podpisuje napríklad dehydratácia alebo nedostatok vitamínov a minerálov.
• Chronický stres a úzkosť: Dlhodobý stres totiž imunitu preukázateľne oslabuje. Tu hrá svoju rolu kortizol, ktorý potláča činnosť IS znížením počtu lymfocytov. Chronická samota tiež môže meniť biológiu imunitného systému a zhoršovať obranu proti vírusovým infekciám.
• Nedostatok spánku: Nedostatok spánku, pracovný diár napchatý na prasknutie, problémy vo vzťahoch môžu oslabiť imunitu. Nedostatok spánku bráni tvorbe cytokínov, ktoré regulujú imunitný systém.
• Cukrovka: Toto ochorenie môže mať tiež negatívny vplyv.
• Tehotenstvo a popôrodné obdobie: Prirodzene je znížená imunita v tehotenstve. V dôsledku oslabenia pri pôrode pretrváva znížená imunita v šestonedelí, kým sa mamička nezotaví a rozbúrené hormonálne hladiny neskľudnia.
• Vek: Sila imunity tiež klesá s vekom.
• Prekonanie vírusovej infekcie: Prekonanie vírusovej infekcie predstavuje pre imunitu záťaž. Vrátiť sa preto príliš rýchlo po chorobe do bežného tempa môže byť rizikové. Oslabená imunita nemusí nápor zvládnuť a veľmi skoro môžeme ochorieť znova.
• Alkohol a fajčenie: Nadmerná konzumácia alkoholu výrazne poškodzuje imunitný systém, narúša schopnosť tela brániť sa pred infekciou a prispieva k poškodeniu orgánov. Fajčenie a všetky tabakové výrobky tiež nepriaznivo vplývajú na imunitu.
• Extrémne diéty a detoxy: Extrémne nízkokalorické diéty alebo džúsové kúry môžu viesť k nedostatku vitamínov a minerálov (zinok, selén, horčík), čo oslabuje imunitu.
• Lieky proti bolesti: Niektoré lieky proti bolesti, ako steroidné liečivá a nesteroidné protizápalové lieky (NSAID), môžu poškodiť črevnú výstelku a spôsobiť syndróm priepustného čreva pri dlhodobom užívaní.
• Antibiotiká: Medzi ďalších nepriateľov nášho imunitného systému patria antibiotiká, ktoré ničia nielen zlé, ale aj priateľské baktérie v črevách, čím oslabujú črevnú mikroflóru a imunitu.
• Výkyvy teplôt a suchý vzduch: Kontrasty medzi chladnými vonkajšími teplotami a teplým interiérom, alebo klimatizáciou, stresujú telo. Suchý vzduch v interiéri oslabuje dôležité sliznice, ktoré sa stávajú priepustnými pre choroboplodné zárodky.

Posilňovanie imunitného systému

Imunitný systém je pripravený neustále brániť telo pred prichádzajúcimi nepriateľmi. Jeho efektivitu však vieme zlepšiť starostlivosťou o naše telo. "O svoje telo sa môžeme celoročne starať tak, že ho vopred na útoky toxínov a bacilov dostatočne pripravíme," uvádza doktorka Myslíková.

Životný štýl pre silnú imunitu

Základom pre silnú imunitu je úprava životného štýlu:

• Dostatok spánku: Doprajte si aspoň 7 hodín spánku denne. Počas spánku sa rozbieha celý rad regeneračných procesov. Vyhýbajte sa večer ťažkým jedlám, alkoholu alebo sledovaniu obrazoviek produkujúcich modré svetlo, aby bol váš spánok kvalitný.
• Pravidelný pohyb a zdravý životný štýl: Fyzická aktivita vedie tiež k udržaniu zdravej hmotnosti a zloženiu tela, čo je pre funkciu imunity dôležitejšie, než sa na prvý pohľad zdá.
• Znižovanie stresu: Obmedzte stres a úzkosť. Praktiky ako meditácia a joga môžu pomôcť ľuďom zmieriť sa so svojimi emočnými stavmi.
• Pitný režim: Voda sa v našom tele účastní takmer na každom procese a jej dostatok pomáha udržovať zdravé všetky bunky v tele.
• Otužovanie: Pravidelné otužovanie prispieva k posilneniu obranyschopnosti.
• Prehliadky u lekára: Navštevujte pravidelne lekára na preventívnych prehliadkach.

Strava a doplnky na podporu imunity

Imunitný systém potrebuje pre optimálne fungovanie dostatočný prísun živín.

• Zdravá a pestrá strava: Je kľúčová, bohatá na bielkoviny, minerály a vitamíny. Ovocie, zelenina, chudé zdroje bielkovín a celozrnné výrobky sú základom. Vyhnite sa priemyselne spracovaným potravinám.
• Vitamín D: Je pravdepodobne najdôležitejším vitamínom spojeným s funkciou imunitného systému. Ľudia s častými infekciami majú nízku hladinu vitamínu D. Odporúča sa minimálne 5000 IU, ale skôr 9000 IU denne. Najprirodzenejšou infúziou je vystavenie pokožky slnku.
• Vitamín C: Je nevyhnutnou živinou, telo si ho nevie vyrobiť samo. Odporúča sa minimálne gram a najlepšie z prirodzených organických zdrojov.
• Ďalšie vitamíny: Vitamín A, E a B vitamíny tiež podporujú metabolické deje a imunitné procesy.
• Minerály:
  • Zinok: Kľúčový pre aktiváciu imunitných buniek.
  • Selén: Dôležitý pri vzniku imunitných protilátok a ochrane proti oxidačnému stresu.
• Omega 3 nenasýtené mastné kyseliny: Telo ich využíva pre reguláciu zápalu.
• Vláknina: Je dôležitá pre "dobré" baktérie v črevách.
• Črevný mikrobióm a probiotiká: Až 70% imunitných buniek sa nachádza práve v črevách. Zdravie gastrointestinálneho traktu priamo súvisí s funkciou imunitného systému. Dbajte preto o obnovu prirodzenej črevnej mikroflóry. Je potrebné dopĺňať si prospešné baktérie, probiotiká, ktoré zlepšujú funkciu črevnej slizničnej bariéry a zabraňujú premnožovaniu patogénov.
• Bylinky a prírodné extrakty:
  • Echinacea purpurová: Často vyhľadávaná na rýchle nakopnutie imunity, prispieva k prirodzenej obranyschopnosti a podporuje normálne funkcie dýchacích ciest. Používa sa vo forme kvapiek, čajov, sirupov a kapsúl.
  • Rakytník rešetliakový, šišiak bajkalský, kapucínka väčšia, ženšen, grapefruitové jadierka.
  • Cibuľa a cesnak: Obsahujú vitamíny a prírodné látky vrátane silice allicínu.
  • Zázvor: Má tiež pozitívny vplyv na imunitu.
  • Adaptogény: Ako ženšen, astragalus alebo eleuterokok zvyšujú odolnosť voči stresu.
• Kolostrum (mledzivo): Je vzácne vysokým obsahom imunoglobulínov, ktoré posilňujú imunitu. Obsahuje aj laktoferín, prenášač železa.
• Medicinálne huby: Ako reishi, cordyceps, shiitake a hliva ustricová.
• Betaglukány: Získavané z húb a kvasiniek, sú určené na dlhodobejšie užívanie.
• Bakteriálne lyzáty: Čiastočky tiel baktérií, ktoré stimulujú imunitný systém.

Zlyhania imunitného systému

Imunitný systém musí byť schopný rozlíšiť zdravé bunky a tkanivá od nezdravých, aby mohol účinne pracovať. Robí to tak, že rozpoznáva signály zvané DAMPs (molekulárne vzory spojené s nebezpečenstvom) alebo PAMPs (molekulárne vzory spojené s patogénom). Ak imunitný systém v rozpoznávaní zlyháva, dochádza k rôznym poruchám.

• Autoimunitné ochorenia: V takom prípade je imunitný systém zmätený a prebieha občianska vojna. Dochádza k nim, keď imunitný systém omylom napadne vlastné zdravé bunky. Nie je schopný rozlíšiť zdravé a nezdravé bunky a tkanivá. Príkladmi sú celiakia, diabetes typu I, Hashimoto's thyroiditis, reumatoidná artritída, systémový lupus erythematosus.
• Hypersenzitivita/Alergia: Je reakcia tela na látku, ktorá je za normálnych okolností neškodná. Imunitný systém reaguje prehnaným alebo neprimeraným spôsobom, útočí na bežné látky ako prach, akoby to boli patogény.
• Imunodeficiencia: Nastáva, keď je imunitný systém menej aktívny ako normálne, čo vedie k opakujúcim sa a život ohrozujúcim infekciám. Môže byť výsledkom genetickej choroby, získaných stavov (HIV/AIDS) alebo používania imunosupresívnych liekov.
• Sepsa: Je extrémna imunitná reakcia na infekciu. Imunitný systém začne poškodzovať zdravé tkanivá a orgány.
• Rakovina: Niektoré typy rakoviny, ako leukémia a lymfóm, môžu oslabiť imunitný systém, pretože rakovinové bunky môžu rásť alebo sa šíriť v kostnej dreni.

tags: #krik #imunitny #sistem