Nebezpečné rastliny v našej flóre
Na svete existuje nespočetné množstvo druhov rastlín, pričom niektoré z nich môžu byť pre človeka a zvieratá nebezpečné. Medzi nimi sú aj jedovaté či inak škodlivé druhy, ktoré sa bežne vyskytujú aj na Slovensku. Niektoré druhy sú toxické pri požití, iné sú nepríjemné peľové alergény alebo spôsobujú bolestivé pľuzgiere pri dotyku. Je dobré vedieť o možných rizikách, na ktoré môžeme v prírode, ale najmä v záhradke natrafiť, aby sme sa vyhli problémom, niekedy i vážnym. Práve v týchto mesiacoch rozkvitá impozantná rastlina, ktorá láka k dotyku najmä svojím vzhľadom. Mali by ste zbystriť pozornosť, ak budete v jej blízkosti, pretože kontakt s ňou vám môže spôsobiť vážne zdravotné problémy.
Boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum): Impozantný, no mimoriadne nebezpečný
Boľševník obrovský patrí medzi najnebezpečnejšie rastliny celej našej flóry. Je to dvojročná až trvácna rastlina, ktorá dorastá do výšky 2 až 5 metrov. Má mohutné bohato členené listy a okrem výšky je na rastline lákavý aj okolík bielych kvetov, ktorý kvitne práve od júla do augusta. Krásna na pohľad, no o to viac nebezpečná pre človeka. Z kontaktu s ňou sa vaše telo môže ešte veľmi dlho spamätávať.
Charakteristika a rozšírenie
Boľševník obrovský je rastlina príbuzná mrkve, koriandru a petržlenu. Prirodzene rastie v pohorí Kaukaz, ktoré sa rozprestiera medzi Čiernym a Kaspickým morom v juhozápadnej Ázii. Na Slovensko sa dostal ako okrasná rastlina a v minulosti sa vysádzal najmä v záhradách, pri fontánach a dokonca aj v okolí niektorých kúpeľov. V Spojených štátoch sa od roku 1917 používa na dekoratívnu výsadbu. Vďaka svojej veľkosti a jemným bielym kvetom sa z nej stal atraktívny doplnok do záhrad.
Teraz túto rastlinu nájdeme okrem okrasných záhrad najmä na antropogénnych stanovištiach, najčastejšie pozdĺž ciest a vodných tokov. Boľševník obrovský je známy rýchlym rastom, tvorbou veľkého počtu semien a nedostatkom prirodzených nepriateľov. Rastlina sa rozmnožuje výhradne semenami, ktoré sú rozširované vetrom, vodou a človekom. Priemerný jedinec je totiž schopný vyprodukovať okolo 20-tisíc semien. Z týchto dôvodov je jeho šírenie bežnými metódami nekontrolovateľné.
Táto rastlina sa najmä v posledných rokoch stala vážnym problémom na celom území Slovenska. Značne sa rozšírila najmä v Korytnickej doline pri kúpeľoch Korytnica, v Demänovskej doline, na Kysuciach, vo Vajskovskej doline v okrese Brezno a na Liptove, dokonca aj v okolí Liptovskej Mary. Vodné toky, kde sa druh najviac vyskytuje, výrazne prispievajú k jeho šíreniu. Správa Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Poľana zaznamenala výskyt invázneho boľševníka obrovského aj v katastri obce Zvolenská Slatina. Patrí medzi najnebezpečnejšie invázne druhy na slovenskom území.
Toxické účinky a mechanizmus pôsobenia
Boľševník obrovský patrí do prvej, teda najnebezpečnejšej kategórie inváznych rastlín. Môže za to toxická bunková šťava, ktorú produkuje. Tá obsahuje furokumaríny (alebo furanokumaríny), chemické zlúčeniny senzitívne na svetlo. Keď sa dostanú do kontaktu s pokožkou, spôsobia reakciu nazývanú fytofotodermatitída, čo znamená, že pokožka nie je schopná správne sa chrániť pred slnkom.
Pri kontakte s pokožkou v kombinácii s UV žiarením spôsobuje šťava poškodenie kože v podobe páliacich zapálených plôch, ktoré sú podobné popáleninám. Prvotný kontakt so šťavami je bezbolestný, čo je mimoriadne nebezpečné, najmä pre deti, ktoré sa s ňou môžu bez okolkov hrať aj niekoľko hodín. Príčinou problémov sú fototoxické reakcie. Táto chemická reakcia môže nastať už 15 minút po tom, čo sa miazga dostane na pokožku. Čím dlhšie je šťava na koži, tým citlivejšia môže byť na slnečné svetlo. Zranenia sa obvykle objavujú až po 24 hodinách, pričom sčervenanie a pľuzgiere z popálenín sa môžu objaviť asi 48 hodín po vystavení slnečnému žiareniu.
To, aké rozsiahle bude zápalové poškodenie, súvisí s množstvom štiav, ktorými bol človek znečistený, dĺžky ich pôsobenia a obranyschopnosti človeka. Minulý rok vo Veľkej Británii zarezonoval prípad tínedžera Rossa McPhersona, ktorý sa dostal do kontaktu s boľševníkom obrovským. Niekoľko hodín si absolútne nič nevšimol, no nakoniec skončil v nemocnici s vážnym poranením ruky.
Príznaky a následky kontaktu
Následné zranenia sú veľmi bolestivé a ťažko sa hoja. Aj keď sa zahoja, na pokožke zanechávajú stopu v podobe pigmentácie a jaziev, ktoré sú viditeľné prinajmenšom celé mesiace. U niektorých ľudí môže dokonca dôjsť k dlhodobým dôsledkom, keď sú poranené miesta citlivejšie na UV žiarenie. Pokožka tak môže byť ovplyvnená aj mesiace po expozícii!
Precitliveným osobám môžu uškodiť už aj výpary z väčšieho množstva pokosenej rastliny v podobe pálenia v krku, závratov, nevoľnosti a slzenia. Boľševník obrovský môže spôsobiť dočasnú alebo trvalú slepotu, ak sa miazga dostane do očí. Vdychovanie častíc miazgy zo vzduchu môže spôsobiť aj dýchacie problémy. Podľa Štátnej ochrany prírody môžu opuchy dýchacích slizníc zapríčiniť aj smrť, hoci toto nebezpečenstvo sa vo svete vyskytlo iba v súvislosti s deťmi. Nebezpečná okrasná rastlina je najnebezpečnejšia v mesiaci jún, kedy má najvyšší obsah furokumarínov. Všeobecne je najnebezpečnejšia v júni, kedy má najväčší počet furokumarínov.
Obrovská rastlina boľševníka hospitalizovala tínedžera z Virgínie s ťažkými popáleninami
Prvá pomoc a prevencia
Hneď ako sa šťava z boľševníka dostane na pokožku, je nutné čo najskôr postihnuté miesto umyť mydlovou vodou a poriadne ho opláchnuť. Následne toto miesto nesmieš vystavovať aspoň 72 hodín slnečnému žiareniu. Ak ste vonku, zakryte si pokožku, aby ste ju ochránili pred slnečným žiarením. Ak sa vám začnú tvoriť vyrážky alebo pľuzgiere, vyhľadajte lekársku pomoc. Liečba bude závisieť od závažnosti popálenia alebo reakcie. Ťažké popáleniny môžu dokonca vyžadovať chirurgický zákrok!
Boľševník obrovský nie je nebezpečný, pokiaľ sa nedostanete do kontaktu s jeho šťavou. Väčšina miazgy sa nachádza v dlhej dutej stonke a stonkách, ktoré pripevňujú listy k rastline, takže rezanie tejto stonky alebo trhanie listov ju môže uvoľniť. Duté byle boľševníka však zvádzajú deti práve k hraniu sa a výrobe rôznych napodobenín, napríklad ďalekohľadov. Preto je dôležité poznať túto rastlinu a vyhnúť sa priamemu kontaktu.
Likvidácia a kontrola
Jedinou prevenciou toho, aby sa boľševník ďalej nerozširoval, je starostlivá likvidácia všetkých osamotene sa vyskytujúcich jedincov. Boj s boľševníkom je dlhodobý, opakovaný a vyžaduje kombináciu chemických postrekov i ďalších zásahov. Boj s touto agresívnou bylinou si však vyžaduje niekoľkodňové a opakované zásahy s chemickým postrekom.
Podľa stránky Tatranského národného parku (TANAP) sa pokračuje v jeho systematickej eliminácii a dôsledne sa osekávajú a zbierajú všetky kvety, aby sa zamedzilo dozretiu semien a ich následnému vysemeneniu. Rastlina kvitne raz za život a po oplodnení hynie. S ohľadom na veľkosť rastliny je odstraňovanie súplodí veľmi náročnou činnosťou, keďže dorastá až do štyroch metrov. Súkvetia majú niekedy vyše metra v priemere.
Možnosťami odstránenia inváznych rastlín sú napríklad ich vykopávanie, vytrhávanie, výrub či kosenie. Súčasťou sú aj pastva, aplikácia horúcej pary, podseknutie rýľom i chemický postrek na listy. Ak máte podozrenie, že boľševník rastie na vašom pozemku, nepribližujte sa k nemu bez ochranných pomôcok - rukavíc, okuliarov, dlhých rukávov. Zbaviť sa boľševníka nie je jednoduché. Má silný koreňový systém, semená prežijú v pôde aj niekoľko rokov a rastlina sa vie regenerovať. Rastlina boľševníka sa musí vykopať aj s koreňom - ideálne na jar, keď je ešte malý. Ak je už v plnej sile, treba koreň prerezať pod úrovňou pôdy (cca 10 - 15 cm) a odstrániť ho. Vždy používajte ochranný odev. Účinným riešením je použitie neselektívneho totálneho herbicídu, napríklad Glyfogan Super, ktorý obsahuje glyfosát. Chemickú likvidáciu treba opakovať aj v nasledujúcich rokoch. Ak boľševník ešte nekvitne, zabránite tvorbe semien jednoduchšie. Ak už kvitne, odstráňte kvetné hlavy skôr, než dozrejú. Zvládnuť boľševník obrovský v záhrade si vyžaduje nielen odhodlanie, ale aj dôslednosť.
Bolehlav škvrnitý (Conium maculatum): Tichá hrozba z lúk
Charakteristika a toxicita
Bolehlav škvrnitý (Conium maculatum) patrí medzi najnebezpečnejšie jedovaté rastliny v strednej Európe. Táto nenápadná rastlina, ktorá bežne rastie na neudržiavaných lúkach, pri cestách či v záhradách, dokáže spôsobiť vážne zdravotné problémy, a to nielen pri požití, ale aj pri kontakte s pokožkou. Jeho typickými znakmi sú hladká zelená stonka s fialovými škvrnami, jemné papraďovité listy a drobné biele kvety usporiadané do zložených okolíkov. Hoci na pohľad vyzerá neškodne, všetky časti tejto rastliny sú jedovaté - od koreňa až po semená.
Pri požití môže koniín spôsobiť závažné príznaky otravy, ako sú závraty, bolesti hlavy, nevoľnosť, kŕče, ochrnutie svalov a v najhorších prípadoch zlyhanie dýchania. Smrteľná dávka pre človeka je približne 100 mg koniínu, čo sa rovná niekoľkým gramom rastliny. Bežne rastie ako burina a je nebezpečný aj pre dobytok, ak ho spasie.
Fototoxická reakcia pri kontakte
Bolehlav však nie je nebezpečný len pri konzumácii. Kontakt s jeho šťavou v kombinácii s UV žiarením môže vyvolať takzvanú fototoxickú reakciu. Tá sa prejavuje silným podráždením pokožky, vznikom pľuzgierov a popáleninami. Tieto rany sa hoja veľmi pomaly a môžu po nich zostať jazvy alebo pigmentové škvrny.
Nedávno na jednu z takýchto rastlín upozornila na sociálnej sieti Sofia, ktorá sa v Boleráze pri prechádzke Hájom nevedomky dotkla rastliny, ktorá jej na pokožke spôsobila bolestivé popáleniny. Uviedla, že z nej mala spáleniny, ktoré sa hojili veľmi dlho a zostali jej jazvy. Kontakt s ňou nebolel a spáleniny sa objavili cca po 2 dňoch, keď bola na slnku. Iná užívateľka, Jana, potvrdila, že jej syn tiež mal hrozné rany a praskavé pľuzgiere po kontakte s bolehlavom.
Iné rastliny spôsobujúce podráždenie a pľuzgiere
Fotofytodermatitída a fytodermatitída
Zápal kože, ktorý spôsobia rastliny, sa nazýva fytodermatitída. Pritom nejde iba o žihľavu, tá popŕhli prakticky každého, ale aj o rastliny, od ktorých by sme to nečakali, napríklad rajčiny, tekvice, uhorky, divozel, borák, chmeľ, ktoré môžu citlivým ľuďom spôsobovať podráždenie a začervenanie kože, žihľavku, výsev drobných pľuzgierov alebo väčšie pľuzgiere.
Ešte horšie je to s rastlinami, ktoré obsahujú toxické látky a pri reze z nich vyteká tekutina. Ak sa táto dostane na kožu, môžu nasledovať začervenanie, opuch až popálenina. Mnohé z nich pritom spôsobia popáleniny, iba ak je koža so šťavou vystavená slnečnému žiareniu. V tomto prípade sa zápal kože nazýva fotofytodermatitída. Najviac obozretní sme pri manipulácii s rizikovými druhmi počas horúceho slnečného dňa. Týka sa to najmä druhov z čeľadí rutovité, morušovité, kapustovité, iskerníkovité, mrkvovité, dokonca vrátane mrkvy, petržlenu, ligurčeka či paštrnáka.
Rizikové skupiny rastlín
Okrem už spomenutého boľševníka obrovského a bolehlavu škvrnitého existujú aj ďalšie rastliny, ktoré môžu spôsobovať kožné problémy alebo sú jedovaté:
- Pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima): Invázny strom, ktorého mladé listy obsahujú jedovaté látky. Kontakt s miazgou môže spôsobiť dermatitídu. Jeho vôňa môže citlivým jedincom spôsobiť bolesť hlavy až vracanie.
- Mliečnik (Euphorbia): Poliehavá sukulentná rastlina, z ktorej pri zlomení vyteká toxické mlieko. Môže spôsobovať opuchy tváre, zápaly kože na rukách a je nebezpečná pre oči.
- Durman obyčajný (Datura stramonium): Husto chĺpkatá rastlina, ktorá je pri požití prudko jedovatá, obsahuje alkaloidy. Stretnúť sa s ním dá nielen v prírode, ale aj v zanedbaných záhradách.
- Ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum): Hoci je liečivá rastlina, vo väčších dávkach je jedovatá a pri vnútornom užívaní môže spôsobovať fototoxické reakcie.
- Ruta voňavá (Ruta graveolens): V slnečných dňoch môže vyvolávať dotykové dermatitídy - zápaly kože.
- Figovník (Ficus carica): Z odlomených listov, nezrelých plodov a vetvičiek vyteká biela tekutina. Keď sa dostane na kožu a následne na slnko, môže zapríčiniť zápal kože.
- Lastovičník väčší (Chelidonium majus): Hoci je liečivá rastlina, citlivým jedincom môže šťava spôsobiť kontaktnú dermatitídu.
- Tŕňové rastliny: Rastliny s tŕňmi, ako sú ruže, dráče, černice, maliny alebo okrasný strom gledíčia. Nie sú vhodné do tesnej blízkosti chodníkov, aby sa predišlo poraneniam.
Všeobecné rady a prevencia
Je dobré poznať najnebezpečnejšie rastliny. Ak nebudeme jesť druh s toxickými látkami, je vlastne bezpečný. Rastlín sa nebojme, ale poznávajme ich, aby sme vedeli, či a za akých podmienok môžu byť pre nás nebezpečné. Ak má niekto z rodiny problémy s určitými rastlinami, tieto druhy nepestujeme. Ak sa to zistí až po výsadbe, odstránime ich.
Pri likvidácii zelene na zanedbávanom pozemku sa oplatí obliecť si dlhé nohavice aj rukávy a na tvár použiť ochranný štít. Deťom od mala vštepujme opatrnosť a zásadu, že nesmú konzumovať nič zo záhrady, čo nepoznajú. Lákavé bobuľky tisu, brečtana alebo vtáčieho zobu môžu byť pre ne lákavé, a tak ich radšej nepestujeme. Takisto v jednom záhone nemiešame okrasné a úžitkové rastliny, aby si ich nechtiac nepomýlili. Prispôsobíme si aj termín práce s nebezpečnými a rizikovými rastlinami, pričom by sme sa mali vyhnúť intenzívnym slnečným dňom pri manipulácii s fototoxickými druhmi.