Kustovnica čínska a Kustovnica cudzia

Rastliny z rodu kustovnica (Lycium) sú známe predovšetkým vďaka svojim plodom, ktoré sa čoraz častejšie objavujú na svetových trhoch ako superpotravina. Hoci je najznámejšia kustovnica čínska (Lycium chinensis) a jej plody nazývané goji, existuje aj jej príbuzný druh kustovnica cudzia (Lycium barbarum), ktorá má odlišné vlastnosti a rozšírenie, a je dokonca na Slovensku inváznym druhom.

Kustovnica čínska (Goji): Charakteristika a pôvod

Botanické zaradenie a pomenovanie

Kustovnica čínska (lat. Lycium chinensis) je druh rastliny, konkrétne krík, ktorý patrí do čeľade ľuľkovité (Solanacea - Ľuľkovité). Do tejto čeľade spadajú aj iné známe rastliny ako paradajky, zemiaky, baklažán a tabak, čomu zodpovedajú aj kvety kustovnice. Jej pôvod sa viaže na subtropické oblasti južnej časti Číny, Mandžuska a údolia Tibetu, pričom sa prirodzene vyskytuje aj v Japonsku a Kórei. Na Slovensku sa pestuje výlučne ako pestovaný druh.

Plody tejto rastliny sú v čínštine známe ako kou-čchi (pinyin: gǒuqǐ). V anglicky hovoriacich krajinách sa pre ne udomácnil názov wolfberry, novšie aj goji berry, alebo jednoducho goji. V Číne, najmä v Tibete, kde sa kustovnica pestuje a rastie voľne už viac ako dvetisíc rokov, je známa pod označením kou-čchi a jej blahodarné účinky sú považované za nezastupiteľné. Miestni obyvatelia ju považujú za elixír života a posvätnú superpotravinu, ktorá podporuje pevné zdravie, dlhovekosť, vitalitu a sexuálnu potenciu.

Opis rastliny a plodov

Kustovnica čínska je opadavý tŕnistý ker, ktorý môže dorásť do výšky od 1 do 3 metrov, pričom v ideálnych podmienkach dosahuje až 3,5 metra. Prírodné porasty majú tendenciu sa vzájomne prerastať, čím vytvárajú husté a niekedy nepreniknuteľné bariéry. Jej dlhé prútovité konáre často prevísajú, čo je spôsobené tvorbou dlhých, tenkých letorastov.

Listy sú striedavé, krátko stopkaté, kopijovité alebo úzko elipsovité a majú celistvý okraj. Kvety kustovnice sú drobné, ružové až fialové, lievikovité a hviezdicovitého tvaru, vyrastajúce na konároch v menších zväzkoch. Kvitnú v letnom období, približne od júna až do septembra. Rastliny sú obojpohlavné, čo znamená, že vytvárajú samčie aj samičie kvety, ktoré sú najlepšie opeľované včelami.

Plodom je bobuľa oválneho tvaru, ktorá má po dozretí jasne červenú farbu a nachádza sa na dlhých stopkách. V závislosti od veľkosti bobule sa počet malých žltých semienok môže pohybovať v intervale od 10 do 60. Plody sú veľmi mäkké, preto je oberanie bobúľ mimoriadne opatrné, aby sa predišlo ich nadmernému stláčaniu. Po zbere sa plody sušia v tieni. Zrenie prebieha od júla do októbra, pričom plody sa na plantážach zberajú postupnou prebierkou po dobu jedného až dvoch mesiacov.

Pestovanie

Pestovanie kustovnice čínskej je pomerne nenáročné; rastlina sa dobre darí aj v slabších, chudobnejších podmienkach. Ideálne sú teplejšie oblasti s dostatkom slnečného žiarenia a primeranej vlahy. Pre optimálny rast je vhodná ľahšia piesčito-ílovitá pôda s pH približne 8, teda zásadité organické prostredie. V takýchto podmienkach rastlina dorastá do väčšej výšky a má aj vyšší počet plodov.

Rastlina začína plodiť najčastejšie v 2. až 3. roku, pričom u jedincov množených odrezkami alebo vyšľachtených odrôd to môže byť aj skôr. Vzhľadom na neskoršie dozrievanie plodov sa odporúča vysádzať rastliny na slnečné a chránené stanovištia. Kustovnica čínska je na pôdu veľmi nenáročná; neznáša len zamokrené pôdy, ale dobre znáša aj ľahké, chudobnejšie a zasolené pôdy. Je to rastlina veľmi bujne rastúca aj v našich podmienkach, pričom je čiastočne až plne mrazuvzdorná (uvádza sa približne -23 °C).

Okrem Číny sa rozsiahle plantáže kustovnice nachádzajú aj v chránených oblastiach Himalájí, Tibetu a Mongolska. Najväčšími producentmi plodov sú dnes Čína, Kórea, Vietnam a India. Podobne ako mnoho iných rastlín z čeľade ľuľkovitých, aj kustovnicu čínsku môžu "trápiť" múčnatka a pleseň zemiaková.

Výživová hodnota a liečivé účinky Kustovnice čínskej

Bohatstvo živín

Plody goji sú známe pre svoju vysokú výživovú hodnotu. Obsahujú 18 druhov aminokyselín, vrátane všetkých ôsmich esenciálnych (izoleucín, leucín, lyzín, metionín, fenylalanín, treonín, tryptofán, valín), a takisto semiesenciálne aminokyseliny arginín a histidín, a taurín.

Ďalej sú bohatým zdrojom 21 stopových prvkov, ako sú zinok, železo, meď, vápnik, germánium a selén. Ich výrazné červené zafarbenie signalizuje vysoký obsah karotenoidov, pričom obsahujú dokonca viac betakaroténu ako mrkva. Okrem toho plody obsahujú vitamín C, vitamíny B1 a B2, betasitosterol, kyselinu linolovú, imunologicky aktívne polysacharidy, seskviterpenoidy a zlúčeninu betain. Betain preukázateľne lieči rôzne chronické ochorenia pečene, priaznivo pôsobí na regeneráciu buniek pečene, podporuje rast, znižuje hladinu cukru v krvi a hladinu krvných lipidov.

Tradičné využitie a moderné poznatky

V tradičnej čínskej medicíne sú plody kustovnice čínskej nezastupiteľné a používajú sa po stáročia. Sú využívané najmä ako doplnok stravy, ale pripravujú sa aj v podobe čaju. Okrem plodov sa ako liečivé využívajú aj ostatné časti rastliny - lístie, kôra a korene.

V Číne sa kustovnica čínska považuje za liečivú potravinu, ktorá podporuje dlhovekosť, vitalitu a sexuálnu potenciu. Číňania veria, že sladké plody spomaľujú starnutie, a tradičná čínska medicína ich využíva pri počiatočných fázach cukrovky, pri závratoch, horšom videní a chronickom kašli. Čínski lekári ich odporúčajú aj pri liečbe lupienky a impotencie.

Nedávne výskumy naznačujú, že plody kustovnice čínskej môžu podporovať imunitný systém, redukovať množstvo antigénov súvisiacich s alergickými ochoreniami, zvyšovať fagocytózu retikuloendotelového systému, znižovať krvný tlak a zlepšovať tvorbu krvi (stimulujú tvorbu bielych a červených krviniek). Majú priaznivý vplyv na zrak a funkciu pečene a do istej miery boli preukázané aj afrodiziakálne vlastnosti. Vďaka obsahu antioxidantov sa v tradičnej čínskej medicíne používajú aj na liečenie kardiovaskulárnych a zápalových ochorení, pričom sa konzumujú nielen bobule, ale aj výluhy z koreňa alebo listov rastliny. Konzumácia goji údajne pomáha aj pri poruchách zraku, ako je zelený očný zákal alebo degenerácia žltej škvrny.

Kontroverzie a skepticizmus

Napriek rozsiahlemu tradičnému využitiu väčšina liečivých účinkov goji nebola vedecky potvrdená (stav k roku 2013). Odborníci sa na tento "módny zázrak" často pozerajú skepticky a niektorí varujú, že môže ísť len o marketingový trik. Táto skepsa je podložená nedostatkom rozsiahlych odborných štúdií a posudkov potvrdzujúcich všetky deklarované liečivé účinky.

Existujú len dva čiastkové výskumy, z ktorých jeden naznačuje, že pacienti s rakovinou reagujú na liečbu lepšie, ak užívajú goji. Pochybnosti o kvalitách goji sa sústredia predovšetkým na jeho schopnosť liečiť ochorenia. Avšak, jeho miesto v zdravom jedálničku nie je spochybňované; bobule goji sú rozhodne považované za veľmi zdravé. Hoci niektorí ich označujú za najhodnotnejšie ovocie na planéte, ide skôr o nadsádzku a marketing.

V roku 1890 sa objavila informácia o obsahu jedovatých alkaloidov v kustovnici. Následne bolo vedecky preukázané, že hladina alkaloidov je hlboko pod hranicou nebezpečenstva pre človeka a zvieratá.

Osobné skúsenosti s konzumáciou goji často poukazujú na jeho potenciálne benefity. Napríklad, niektorí užívatelia popisujú, ako im pravidelná konzumácia pomohla s opakujúcimi sa bolesťami hrdla, či už priamym žuvaním plodov na kašu alebo lúhovaním do čaju. Tieto skúsenosti podnecujú mnohých ľudí k zaradeniu goji do svojho jedálnička, hoci nie sú podložené rozsiahlymi klinickými štúdiami.

Kustovnica cudzia: Rozšírenie a odlíšenie od Kustovnice čínskej

Opis a pôvod

Príbuznou rastlinou kustovnice čínskej je kustovnica cudzia (Lycium barbarum). Tento druh pochádza zo Stredomoria, konkrétne z juhovýchodnej Európy a oblasti Malej Ázie. Postupne sa rozširoval a vysádzal aj do severnejších častí Európy, najmä ako okrasný ker do živých plotov, ale tiež ako náhrada za plody kustovnice čínskej.

Kustovnica cudzia je ker nižšieho vzrastu, ktorého dlhé prútovité konáre prevísajú tak, že sa väčšinou dotýkajú pôdy. Takýmto spôsobom môžu zakoreňovať a rozširovať pôvodný porast, pričom konáre dorastajú až do dĺžky 2,5 metra. Sú hnedosivej farby a riedko porastené tŕňmi. Druh nie je náročný na pôdu a vlhkosť a dokáže prežiť aj v suchších podmienkach.

Invázny druh na Slovensku

Kustovnica cudzia invazívne rastie aj na Slovensku, kde ju možno nájsť na železničných násypoch, stráňach alebo v živých plotoch. Vďaka ľahkému zakoreňovaniu vytvára husté, navzájom prepletené krovité porasty. Šíri sa predovšetkým v južných okresoch Slovenska, kde tvorí rozsiahle porasty v okolí ciest, na opustených a nevyužívaných pozemkoch a svahoch.

Dnes je kustovnica cudzia zaradená do zoznamu inváznych nepôvodných druhov, ktoré vzbudzujú obavy, a jej pestovanie (vrátane odrôd) je zakázané. Pri menších porastoch (niekoľko kríkov) je možné ju odstraňovať vykopávaním alebo vytrhávaním. Je však nevyhnutné dohliadnuť na to, aby v pôde neostali žiadne časti koreňa, inak môže rastlina opätovne vyrásť. Pri väčších porastoch sa odporúča odstránenie porastu krovinorezom alebo mulčovanie, ideálne pred kvitnutím (najneskôr v čase kvitnutia). Reznú plochu je potrebné čo najskôr natrieť koncentrovaným herbicídnym prípravkom, aby sa obmedzilo zmladzovanie druhu.

Rozdiely a zámena

Hoci sa na Slovensku vyskytuje druh kustovnice, ide najpravdepodobnejšie o kustovnicu cudziu (Lycium barbarum L.), ktorá však nie je z medicínskeho hľadiska dobre preskúmaná, a preto sa neodporúča využívať na liečebné účely. V minulosti dochádzalo k mylnej zámene týchto dvoch druhov, keď predajcovia označovali kustovnicu cudziu ako goji (Lycium chinense), napriek tomu, že ide o európsku "sestru" invazívne rastúcu aj u nás. Tieto dva druhy nemajú úplne rovnaké účinky a ani množstvo plodov.

Zámena týchto druhov vedie k nežiaducemu rozširovaniu inváznej rastliny. Preto, ak sa rozhodnete pestovať kustovnicu pre jej plody, je kľúčové overiť si, či ide o kustovnicu čínsku, a uprednostniť kúpu hotovej sadenice v renomovanom záhradnom centre. Existujú pestovateľské snahy o vyšľachtenie odrôd kustovnice čínskej, ktoré sú bohatšie a rodia hojnejšie.

Spôsoby konzumácie a spracovania Goji

V kuchyni a ako doplnok stravy

Plody goji sú dnes dostupné na trhu, najmä v obchodoch so zdravou výživou, kde sa najčastejšie predávajú sušené v sáčku, svojou textúrou pripomínajúce hrozienka. Mladé listy a vňať z kustovnice čínskej je možné čerstvé použiť v kuchyni na dochucovanie jedál alebo ako súčasť šalátov.

Okrem sušených plodov sa stretávame aj so zavarenými, naloženými v rôznych druhoch alkoholu alebo olejoch. Výťažky z rastliny sa používajú v nápojoch a dokonca aj v kozmetických prípravkoch. Goji je rastlina zaradená do skupiny "čínskych životabudičov", ktorá vďaka svojim účinkom "zaručuje" dlhovekosť. Patrí medzi rastliny využívané v ázijskej aj európskej prírodnej medicíne na posilnenie organizmu a celkové zlepšenie funkcií orgánov. Nie sú to novo objavené rastliny, ale už po stáročia využívané rastliny, ktoré zažívajú v poslednej dobe renesanciu.

Ak nechceme goji jesť samotné kvôli jeho jedinečnej sladkokyslej chuti, môžeme ho vmiešavať (podobne ako hrozienka) do rôznych cereálnych kaší, múčnikov alebo ovocných šalátov. Ak sú plody príliš tvrdé, odporúča sa ich nechať vylúhovať v horúcej vode alebo čaji, kde napučia a zmäknú, čím sa stanú príjemnejšími na konzumáciu.

Jednoduchý spôsob prípravy čaju z goji spočíva v zmiešaní 2-3 čajových lyžičiek plodov s 3/4 litra vody, prevarení po dobu 3 minút a následnom scedení. Takto pripravený čaj sa môže popíjať počas dňa, ideálne do 17. hodiny, a pre zlepšenie chuti je možné ho osladiť trochou medu.

Príklady využitia v pokrmoch

• Priama konzumácia: Sušené plody sa dajú jesť ako hrozienka.
• Prísada do jedál: Vmiešavať ich do cereálnych kaší, jogurtov, müsli, pečených múčnikov, chlebov alebo ovocných šalátov.
• Zmäkčenie: Pred konzumáciou ich namočiť do horúcej vody, čaju alebo inej tekutiny, aby zmäkli a napučali.
• Nápoje: Pripraviť čaj z plodov, pridávať ich do smoothie alebo ovocných džúsov.
• Slané jedlá: Goji možno použiť aj v slaných receptoch, napríklad dusené s cibuľkou, chilli, pasírovanými paradajkami a vývarom.
• Sladké pochúťky: Sú výbornou prísadou do cuketových koláčov, kombinované s vajcom, cukrom, múkou, práškom do pečiva, olejom a rozpustenou čokoládou.
• Zdravé tyčinky a krémy: Goji spolu s hrozienkami možno namočiť a rozmixovať s orechmi pre prípravu náplní do muffinov alebo energetických tyčiniek. Rozmixované s ovocím (jablká, banány, citrónová šťava) a kokosovým olejom tvoria lahodné ovocné krémy a zmrzliny.

tags: #kustovnica #cudzia #a #cinska