Nie každý má možnosť zasadiť trvalky priamo do záhrady. Ak však máte len balkón či terasu, záplavu farebných kvetov si môžete užiť aj na okennom parapete. Pestovanie cibuľovín v nádobách nie je zložité a stáva sa čoraz populárnejším trendom.
Výhody pestovania cibuľovín v nádobách
Kvetináče a truhlíky môžete ľubovoľne premiestňovať - na slnko, do tieňa alebo pokojne aj domov, ak hrozia mrazy. Okrem vrtochov počasia sú rastliny navyše lepšie chránené pred škodcami. Cibuľoviny v kvetináči ozdobia aj ten najmenší vonkajší priestor a ich krásu si navyše užijete o niekoľko týždňov skôr než v záhrade.
Jednou z veľkých výhod je takzvaná "metóda lasagne", ktorá umožňuje vrstvenie rôznych druhov rastlín. Vďaka nej vám kvetináč postupne zakvitne niekoľkokrát za sezónu.
Všeobecné zásady pestovania cibuľových a hľuznatých trvaliek v nádobách
Výber nádob
Kvetináč, truhlík alebo iná nádoba musí cibuľovinám poskytnúť dostatočné zázemie. Ideálne voľte terakotové kvetináče (z hliny), ktoré „dýchajú“ a dobre znášajú aj vonkajšie mrazy. Ak zvolíte plastové nádoby, uistite sa, že sú pevné a kvalitné. Akékoľvek nádoby by mali mať aspoň 25 - 30 cm priemer/šírku a aspoň 20 cm výšku. Snáď najdôležitejším bodom je však dokonalý odtok vody kvôli nadmernej vlhkosti. Preto je nutné, aby mala nádoba na dne otvor pre odtok prebytočnej vody.
Výber a príprava pôdy
Cibuľovinám v nádobách sa darí v piesočnato-hlinitej, priepustnej, neutrálnej až mierne alkalickej pôde s vyšším obsahom humusu a živín. Väčšina cibuľových a hľuznatých rastlín pri pestovaní vyžaduje slnečné umiestnenie alebo len ľahký polotieň. Cibuľoviny vo všeobecnosti neznesú premokrenie.
Na dno nádoby nad odtokový otvor dajte drenážnu vrstvu stredne veľkého štrku, keramzitu alebo rozdrvenej tehly do výšky približne dva centimetre. Do ľahkých a vysychavých pôd sa môže pridať na zlepšenie retenčnej schopnosti rašelina, ťažšiu pôdu vylepšia naopak pridané piliny, perlit prípadne piesok. Priemyselné hnojivá pre cibuľoviny sa pridávajú do pôdy 1 až dva týždne pred samotnou výsadbou, rozhádzaním po povrchu a následným plytkým zapracovaním do povrchovej vrstvy pôdy.
Správna výsadba
Pri výsadbe cibuľovín si treba všímať dve veci. Prvou je hĺbka, do ktorej sa má daný druh cibuľky posadiť. Všeobecne, hĺbka vysádzania by mala zodpovedať asi dvojnásobku výšky cibule alebo hľuzy. Drobnejšie cibule teda treba vysádzať vždy plytšie ako tie väčšie. Na ťažších a hlinitých pôdach je vhodné zmenšiť hĺbku vysádzania asi o 2 až 3 cm, zatiaľ čo na ľahkých pôdach sa cibule sadia naopak asi o 2 až 3 cm hlbšie. Rovnako aj na čerstvých pokyprených a neuľahnutých záhonoch zasadíme cibule o niečo hlbšie.
Druhou vecou je tvar cibuľky a jej správne otočenie pri výsadbe tak, aby ich vystúpený úzky cíp smeroval hore (k rastovému vrcholu). Vegetačné vrcholy cibúľ musia pri vysádzaní smerovať vždy kolmo nahor. Napríklad veternice (Anemone) pri vysadení naopak väčšinou ani nevypučia a uhynú. Po výsadbe povrch záhonu urovnáme a výdatne zalejeme.
Pri výsadbe do nádob sa odporúča hustejšia výsadba. Na dno nádoby umiestnite polámané kúsky tehly alebo keramzit ako drenážnu vrstvu. Potom prisypte trochu zeminy a najprv zasaďte väčšie cibule (napr. tulipány, narcisy). Následne prisypte ďalšiu vrstvu zeminy a poukladajte menšie cibuľky (napr. modrice, krókusy, snežienky). Potom cibuľky zasypte zeminou asi jeden centimeter od okraja a polejte. Pri tejto výsadbe nedodržiavame ani klasické rozstupy cibuliek, len sa snažíme dodržať aspoň zásadu, aby sa cibuľky nedotýkali nielen navzájom, ale ani steny nádoby. Tento spôsob výsadby sa uplatní najmä vtedy, keď chcete, aby kvety vo vysadenej nádobe kvitli veľmi dlho a skrášľovali daný priestor.
Zálievka a hnojenie
Sú vhodné substráty na balkónové rastliny či bežný záhradnícky substrát. So zálievkou to teda nepreháňajte, ale ani ju nepodceňujte, najmä v období od vyfarbovania pukov. Cibuľoviny neznášajú ťažké pôdy a najviac sa im darí práve v tých, ktoré sú ľahšie a priepustné. Používajte hnojivo určené pre cibuľoviny (s vyšším obsahom fosforu a draslíka). Pri dávkovaní sa riaďte návodom na obale. Cibuľoviny vyžadujú dostatok živín, nie je však vhodné priame hnojenie maštaľným hnojom. Pre cibuľoviny je z burín nebezpečný najmä pýr plazivý (Agropyrum repens), ktorý dokáže prerásť zásobné orgány cibuľovín.
Starostlivosť po odkvitnutí a prezimovanie
Po odkvitnutí rastlín treba čo najskôr odstrániť zvyšky kvetov a vyvíjajúce sa plody, čím sa docieli rast cibúľ a podporí sa násada bohatých a veľkých kvetov v nasledujúcom vegetačnom období. Nechajte listy nedotknuté, pretože zbierajú energiu pre cibuľku na ďalšie vegetačné obdobie. Asi 1 mesiac pred prirodzeným ukončením vegetácie zálievku treba postupne znížiť a cibuľoviny tak pripraviť na obdobie vegetačného pokoja. Keď aj listy zožltnú a rastlina ustúpi do pokoja, môžete ich odstrániť.
Mrazuvzdorné cibuľoviny (napr. tulipány, narcisy, modrice) v nádobách presuňte do závetria, obalte kvetináče bublinkovou fóliou, jutou alebo kokosovou rohožou. Nemrazuvzdorné cibuľoviny (napr. georgíny, gladioly, frézie) po odkvitnutí a zožltnutí listov vyberte z pôdy. Nechajte ich preschnúť a očistite od zeminy. Uskladnite ich v suchej, vetranej miestnosti pri teplote 5 - 10 °C (pivnica, garáž, nevykurovaná chodba). Cibuľoviny ocenia, ak prejdú chladným obdobím, teplé prostredie by im celkovo neprospievalo. V zime ho posypte vrstvou lístia ako ochranu.
Umenie sadenia cibuľovín do kvetináčov a nádob vysvetlené: Vrstvenie tulipánov, narcisov a krokusov
Výber kvalitných cibuľovín
Na úspešné pestovanie cibuľovín budete potrebovať kvalitné cibule a hľuzy. Najkrajšie kvety vyrastú zo zdravých cibúľ väčšej veľkosti. Kvalitné cibule sú ťažké a hutné. Naklíčené, plesnivé alebo zoschnuté cibule nekupujte. Pri kúpe vždy skontrolujte stav cibuľovín. Ak majú malé poškodenie, zväčša si ho nevšímajte, ale vo väčšom rozsahu už nie sú vhodné.
Termín výsadby
Označenie „jarné“ a „jesenné“ cibuľoviny neudáva dobu kvitnutia, ale dobu výsadby. Jarné cibuľoviny sa vysádzajú na jar, len čo pominie nebezpečenstvo silných mrazov. Svojou krásou vás potešia počas letných mesiacov a niektoré vydržia kvitnúť až do jesene. Jesenné cibuľoviny sa vysádzajú na jeseň. Bývajú prvými poslami teplejších dní a oznamujú nám, že jar je už na dohľad. V kvetináčoch dokonca zažiaria ešte skôr než v záhrade. Ideálny čas výsadby väčšiny cibuľovín je september - október. Je to čas, keď je v pôde už dostatok vlahy a pôda je ešte dostatočne teplá, aby sa cibule dokázali do zimy dobre zakoreniť a stali sa aj odolnejšími proti mrazu, aby boli pripravené po jarnom oteplení vyklíčiť a vykvitnúť. Príliš skorá výsadba môže mať za dôsledok vyklíčenie cibúľ.
Obľúbené cibuľové a hľuznaté trvalky vhodné do nádob
Iskerník (Ranunculus)
Iskerník je trvalka s lesklými farbami a krásnymi dužinatými kvetmi. Svoje meno dostal z latinského slova "rana" (malá žaba), pretože niektorým odrodám sa darí vo vlhkých a bažinatých oblastiach. Kvitnúci iskerník má hľuzovité korene nazývané pazúry, ktoré obsahujú zásoby potravy pre kvet. Na konci dlhej, tuhej a rovnej stonky rastliny vyrastie elegantný a veľkorysý koncový kvet, pripomínajúci staré ruže. Listy iskerníka sú opadavé, jemne rezané a majú zahnutý vrchol. Iskerníky pochádzajú z Grécka, Ázie a Afriky.
Pre kvitnutie medzi aprílom alebo májom a júlom je možné začať s výsadbou iskerníkov na jeseň v miernom podnebí. V chladnejších oblastiach by sa malo pracovať na jar pre letné kvety. Hľuzovité korienky by mali byť namočené na pol dňa pred výsadbou v zmesi zeminy z kvetináča, piesku a tretiny pôdy v hĺbke 5 cm. Iskerníkom sa darí v polotieni a jeho pôda potrebuje pravidelnú zálievku. Pôdu môžete mulčovať, aby ste mali trvalo nízku vlhkosť.
Ak sú rastliny pestované v kvetináčoch, odstráňte ich hneď, ako pominú mrazy, a nenechávajte ich natrvalo vystavené slnku alebo nenechávajte vodu v miske pod kvetináčom. Prvé kvety sa objavia dva až tri mesiace po výsadbe a mali by sa odstrániť po zvetrávaní. Iskerník nepotrebuje strih, ale ak prežije tuhé zimy, pazúry uskladnite a na jar ich presaďte. Nezabudnite hľuzovité korene prikryť slamou, aby vydržali chladné obdobie. S rastlinou sa musí zaobchádzať opatrne, pretože obsahuje jedovatú, žltú olejovú látku. Dokonca aj najmenšie požitie tejto tekutiny môže spôsobiť podráždenie hrdla a čriev. V nádobe je rastlina vylepšená lobelkami. Kvetinársky iskerník plný okvetných lístkov a oživený stredne sýtymi farbami je ideálny pre skalky, okraje a záhony.
Modrica (Muscari Armeniacum)
Muscari Armeniacum, ľudovo nazývané "Modré hrozno", sú v jarnej záhrade nevyhnutné. Je to bohatý kvet s 3 až 5 kvetnými stonkami na cibuľke. Názov Armeniacum sa vzťahuje na krajinu Arménsko, odkiaľ tento druh pochádza. Modrice ocenia slnečné stanovište, za čo sa vám odmenia svojou nenáročnosťou. Majú radi svetlé miesto a vynikajúco sa dajú kombinovať s tulipánmi a narcismi. Modrica je nenáročná cibuľovina, ktorá sa výborne hodí do menších nádob a môže sa dariť na akomkoľvek svetlom mieste v záhrade. Vyhnite sa tmavým tienistým miestam pod veľkými (stále zelenými) kríkmi. Cibuľky kvetov sa vysádzajú na jeseň a začiatkom zimy. Hĺbka výsadby tejto kvetinovej cibule je približne 10 cm pod zemou (merané od spodnej časti cibuľky). Modrica sa každý rok vracia a ľahko sa naturalizuje (rozmnožuje).
Krokus (Crocus Large Flowered Mix)
Spolu so snežienkou je krokus najznámejšou skoro kvitnúcou cibuľovitou rastlinou. Keď sú takmer všetky kríky a trvalky ešte v zimnom kľude, krokus dodá záhonu opäť pestrú farbu. Listy krokusu sa vyznačujú úzkym, pretiahnutým, takmer trávovitým tvarom. Krokus má mnoho využití a možno ho pestovať na slnku aj v tieni. Okrem toho je krokus ideálny aj na pestovanie v kvetináčoch. Perfektne sa kombinuje s inými skoro kvitnúcimi kvetinovými cibuľkami, ako sú Scilla, Galanthus a iné druhy krokusov. Cibuľky kvetov sa vysádzajú na jeseň a začiatkom zimy. Hĺbka výsadby tejto kvetinovej cibule je približne 5 cm pod zemou. Dbajte na to, aby pôda počas horúcich a suchých období nevyschla. Krókus veľkokvetý mix sa každoročne vracia a ľahko sa naturalizuje (rozmnožuje). Pre dosiahnutie najlepších výsledkov nestrihajte lístie hneď po odkvitnutí, ale nechajte ešte 6 týždňov.
Okrasný cesnak (Allium giganteum)
Najvyšším a najväčším okrasným druhom cibule je Allium giganteum, ktorá kvitne koncom jari/začiatkom leta. Veľké cibuľky s malými, fialovými kvetmi stoja na veľmi dlhých a silných stonkách, ktoré dokážu krásne prerásť nad ostatné rastliny. Okrasný cesnak možno ľahko kombinovať s inými cibuľovitými rastlinami a trvalkami. Preferuje pobyt na slnku alebo filtrovanom slnečnom svetle v priepustnej pôde bohatej na živiny. Vyzerá najlepšie, keď je zasadený do väčších debničiek na okraji alebo pozdĺž trávnika.
Po odkvitnutí záhradná rastlina nad zemou odumiera, ako napríklad tulipán alebo narcis. Na jeseň odstráňte všetky mŕtve listy a stonky; cibuľky môžu jednoducho zostať v zemi. V zime ho posypte vrstvou lístia ako ochranu. Priemer kvetov môže byť 15 až 20 cm. Keď tieto kvety odkvitnú, je najlepšie ich nenechať na pokoji, ale odrezať ich. Potom začnú odumierať aj listy. Allium giganteum je kvetinová cibuľka, ktorá môže zostať v zemi, takže patrí medzi viacročné rastliny. Cibule Allium giganteum môžu byť ponechané v zemi a môžu zostať aj v záhrade, ak sa extrémne nenamočia. Cibule kvetov začínajú pučať skoro na jar a kvety sú viditeľné od konca mája. Doba kvitnutia je približne koncom mája. Po odkvitnutí zrežte dlhé stonky čo najhlbšie.
Ixia (Ixia maculata)
Rastlina Ixia, známa pod vedeckým názvom Ixia maculata, pochádza z Južnej Afriky. Svoj názov má z gréckeho latinského slova "iksia", čo znamená "imelo", pre jeho šťavu a lepkavý koreň podobný plodom imela. Ixia patrí do čeľade Iridaceae a je to cibuľovitá trvácna rastlina s krásnymi kvetmi v rôznych farbách. Rastlina je pôvabná ako malý gladiol a prvýkrát bola vysadená v roku 1935. Ixia je odolná a schopná odolávať extrémnym teplotám od -5°C do -10°C, mala by sa vysádzať koncom leta alebo začiatkom jesene. Rýchlo rastúca rastlina môže vo fáze zrelosti dosiahnuť 40 cm alebo viac. Ixia má veľmi úrodné obdobie kvitnutia: prvé kvety sa objavujú v máji a trvajú až do augusta. Púčiky majú tvar klasov s 5 až 12 kvetmi s priemerom približne 5 cm. Štíhla, ale tuhá stonka Ixie uľahčuje vytváranie kytíc pre domácu výzdobu. Listy Ixie sa vyznačujú rovnými, vejárovitými listami. Ako okraj záhrady dáva list vynikajúci masový efekt v jasne zelenej farbe.
Ixia je vhodná pre všetky typy pôdy, pokiaľ je pôda dobre odvodnená a vlhká. Pred výsadbou Ixias sa uistite, že je pôda dobre obrobená a rozdrvená. Cibuľky umiestnite do hĺbky 10-15 cm, zasypte ich zeminou a zhutnite rukami alebo nohami. Záhradná pôda musí byť pri výsadbe upravená, aby poskytovala rastlinám dobrú výživu. Ixia nie je náročná na údržbu, pretože je odolná voči chorobám a škodcom. Dobrá kontrola je však potrebná počas celého rastu rastliny. Keď sú vaše Ixie v lete vystavené slnku, nezabudnite ich držať mimo tepla, aby ste optimalizovali zadržiavanie vody a chlad.
Kosatec (Iris)
Meno „iris“ znamená v gréčtine „dúha“, čo je výstižné, pretože kosatce majú kvety v každej farbe dúhy. Okrem rôznych odtieňov modrej sú kosatce dostupné aj v žltej, fialovej, hnedej a bielej farbe. Botanici identifikovali viac ako 200 druhov kosatcov. Okrem kosatcov vyrastajúcich z cibuliek existujú aj kosatce, ktoré vyrastajú z podzemkov. Tento charizmatický kvet má tri okvetné lístky.
Kosatce vyrastajúce z cibuliek sa delia do dvoch skupín: na kosatce s veľkými kvetmi a kosatce s menšími kvetmi. Odrody s veľkými kvetmi vyrastajú do výšky 50 až 70 centimetrov a kvitnú počas mája a júna. Kosatce s menšími kvetmi sú známe ako trpasličie kosatce. Majú menšie kvety so zložitým sfarbením, dorastajú iba do výšky 15 centimetrov a kvitnú vo februári až marci. Pokiaľ si na jar chcete vo svojej záhrade užiť nádherné kosatce, nezabudnite si ich cibule vysadiť na jeseň.
Holandský kosatec (Iris holandský) je pútavá odroda, ktorá dodá exotický nádych každej záhrade. Pre najlepší rast a kvitnutie Holandského kosatca potrebuje slnečné až polotienisté stanovište. Týmto rastlinám sa najlepšie darí v dobre priepustnej, mierne kyslej až neutrálnej pôde. Miesto na plnom slnku poskytuje najživšie farby kvetov a pomáha rastlinám zostať silné a zdravé. Kosatce s väčšími kvetmi by ste mali vysádzať na slnečné miesta, vždy do hĺbky 5 cm a 8 cm od seba. Atraktívne sú menšie alebo väčšie skupinky. Kosatce s menšími kvetmi nádherne rozkvitnú na slnečných miestach ale aj v polotieni. Ich cibule by ste mali zasadiť trikrát hlbšie, ako je ich veľkosť.
Údržba a prezimovanie kosatcov
Odstraňovanie odkvitnutých kvetov podporuje tvorbu nových kvetov a udržiava rastlinu v poriadku. Po odkvitnutí je najlepšie nechať listy nedotknuté, pretože zbierajú energiu pre cibuľku na ďalšie vegetačné obdobie. Zabezpečte tiež, aby pôda okolo rastlín zostala bez buriny. To nielen pomáha udržať živiny a vlhkosť pre kosatec, ale tiež zabraňuje chorobám a škodcom.
Prezimovanie Holandského kosatca si vyžaduje určitú pozornosť, najmä v chladnejších klimatických podmienkach. Tieto kosatce sú pomerne odolné, ale na jeseň sa odporúča prikryť cibuľky vrstvou mulča alebo lístia pre dodatočnú ochranu pred silným mrazom. V regiónoch s veľmi tuhými zimami môže byť rozumné vykopať cibuľky a uskladniť ich vo vnútri na chladnom a suchom mieste až do jari. Ak prevládajú vo vašej lokalite tuhé zimy, prikryte miesta výsadby vrstvou slamy alebo lístia, aby ste ich ochránili pred mrazmi.
Hyacint (Hyacinthus)
Nádherné hyacinty v rôznych pestrých farbách kvetov, ktoré dobre vyniknú vo väčších skupinách. Hyacint sa vyznačuje ružicou na úpätí rastliny, z ktorej vyrastajú predĺžené listy. Kvet pozostáva zo stonky, na ktorej je pripevnené množstvo malých kvetov. Tieto odrody sú svetlé a majú rôznorodú farbu. Navyše aj nádherne voňajú. Hyacinty môžete tiež rýchliť a dopriať si tak kvitnúce rastliny už v zime.
Preferuje byť na slnečnom mieste. Je vhodný ako na jarný záhon, tak aj do kvetináčov na terasu alebo balkón. Poskytnite pôdu, ktorá nie je príliš mokrá, dobre odvodnená. Pri výsadbe hyacintov do ílovitej pôdy sa odporúča primiešať do výsadbovej jamy biely piesok alebo rašelinu. Cibuľky kvetov sa vysádzajú na jeseň a začiatkom zimy. Hĺbka výsadby tejto kvetinovej cibule je približne 15 cm pod zemou.
Frézia (Freesia)
Frézia sa ľudovo nazýva aj kapská konvalinka podľa miesta nálezu rastliny v juhoafrickej Kapskej kolónii. Rastlina má dlhú stonku, z ktorej vyrastá niekoľko kvetov. Kvety rastú úhľadne za sebou pozdĺž takzvaného 'hrebeňa', čo dáva rastline kompaktný a pretiahnutý vzhľad. Frézia je nesmierne populárna ako rezaná kvetina. Rastlina sa zaraďuje medzi cibuľovité a hľuznaté rastliny a môže dosiahnuť výšku až 50 až 60 centimetrov. Kvety frézie sa líšia od žltej alebo ružovej až po bielu a fialovo modrú. Frézia pochádza z Kapskej kolónie v Južnej Afrike a iných oblastí Afriky ako je Keňa a patrí do čeľade kosatcov. Existuje niekoľko známych druhov frézií a tieto sa delia na jednokveté, polo dvojkveté a dvojkveté.
Pestovanie frézií v nádobách
Frézia je veľmi vhodná aj ako záhradná rastlina. Rastlina je krásnym pútačom pre oči vo vašej záhrade a možno ju pestovať na otvorenom priestranstve alebo v nádobe či kvetináči. Teplomilným fréziám sa najlepšie darí na slnečnom, ale pred vetrom chránenom mieste, ideálne pri južnej stene domu. Rastlina tak dostane dostatok svetla na produkciu mnohých veľkých kvetov. Farbám stoniek prospieva aj dostatok slnečného žiarenia, čo poskytuje krásnu jasne zelenú farbu.
Obdobie kvitnutia frézie je od júna do augusta. Počas týchto troch mesiacov si môžete naplno užívať krásne plné stonky s nádhernými kvetmi. Frézie kvitnú približne 10 - 12 týždňov po výsadbe. Chcete zasadiť fréziu vo svojej záhrade? Potom vyberte pevné, veľké hľuzy. Ak sú hľuzy mäkké, môže to znamenať hnilobu. Ak si vyberiete veľkú hľuzu, zvýšite šancu na statnú rastlinu s veľkými kvetmi. Pred vysadením hľúz je vhodné ich niekoľko týždňov skladovať pri izbovej teplote. Hľuzy potom môžete zasadiť na slnečné miesto vo vašej záhrade od marca do mája. Cibuľky zasaďte špicatým koncom do jamy hlbokej 5 centimetrov. Vzdialenosť výsadby, ktorú by ste mali vziať do úvahy, je približne 8 centimetrov. Pokiaľ rastline doprajete dostatok vody a je primerane chránená, rastlina môže optimálne rásť a kvitnúť.
Prerezávanie a prezimovanie frézií
Fréziu nemusíte veľmi strihať. Listy, ktoré sú po odkvitnutí ešte na rastline, majú funkciu a preto by mali zostať na mieste. Keď aj tento list zožltne, rastlina ustúpi do pokoja. V tom okamihu môžete odstrániť listy. Bohužiaľ, frézia nie je mrazuvzdorná. Hľuzy sa dajú ľahko vybrať zo zeme, takže si rastlinu môžete uložiť na jarné presadenie. Po odkvitnutí a zožltnutí listov hľuzy vyberte, nechajte preschnúť a skladujte v suchu pri teplote okolo 10 °C.
Ďalšie cibuľoviny vhodné do nádob
Medzi ďalšie cibuľové a hľuznaté rastliny, ktoré sa dajú úspešne pestovať v nádobách a truhlíkoch, patria:
- Ľalie: Exotické krásky ozdobia každú terasu aj balkón. Pri pestovaní ľalií v nádobách spravidla nedosahujú svoju plnú veľkosť, no aj tak odporúčame voliť niektorú z nižších odrôd.
- Pivonky: V kvetináči môžu prvý rok po výsadbe kvitnúť menej alebo vôbec. Plného kvitnutia dosiahnu zvyčajne druhým či tretím rokom.
- Georgíny: Patria k najvďačnejším letným cibuľovinám. Hľuzy vysádzajte v apríli a máji, keď už nehrozia mrazy. Georgíny v nádobách potrebujú pravidelnú zálievku a hnojenie. Počas horúcich letných dní ich polievajte aj dvakrát denne. Potešia vás kvetmi od júla až do prvých mrazov.
- Montbrécie: So svojimi ohnivými kvetmi v odtieňoch oranžovej, červenej a žltej prinesie na váš balkón a terasu exotickú atmosféru. Montbrécie kvitnú od júla do septembra. V nádobách môžu aj prezimovať, ak kvetináč zateplíte. Istotnejšie je však hľuzy na jeseň vybrať a uskladniť v chladnej miestnosti.
- Gladioly (Mečíky): Priťahujú pozornosť už z diaľky. Možno vás to prekvapí, ale aj ony sa dajú pestovať v kvetináčoch. Zvoľte ťažší keramický kvetináč. Gladioly kvitnú približne 80-90 dní po výsadbe.
- Narcisy: Jednoznačný symbol jari, ktorý nás po sivej zime rozveseľuje svojimi žiarivo žltými kvetmi.
- Snežienky, bledule, botanické krókusy a šafrany, kamasia, chionodoxa, puškínia, bledavka, kandík: Drobné cibuľoviny, ktoré krásne vyniknú v skupinách a mnohé z nich sú mrazuvzdorné a môžu zostať v pôde viac rokov.
- Fritillárie (korunkovky): Napríklad Fritillaria uva-vulpis.