Čeľaď ľuľkovitých (lat. Solanaceae) patrí do triedy dvojklíčnolistových rastlín (Magnoliopsida) a oddelenia magnóliorasty (Magnoliophyta). Táto čeľaď spája naše kľúčové hospodárske plodiny s prudko jedovatými rastlinami. Sú to zväčša byliny, ale môžeme tu nájsť aj kry prípadne stromy. Hoci sú dvojklíčnolistové rastliny najmladšie oddelenie s najvyspelejšími druhmi rastlín, evolúcia ľuľkovitých nie je dodnes spoľahlivo objasnená.
Úvod do Čeľade Ľuľkovitých
Čeľaď ľuľkovitých obsahuje značné množstvo rastlín; podľa rôznych autorov sa čísla líšia, uvádza sa 85 až 98 rodov a až 2300 až 2700 druhov rastlín. Napriek tejto obrovskej škále druhov, tieto nie sú rovnomerne rozdelené medzi rodmi. Osem najdôležitejších rodov obsahuje viac ako 60% zo všetkých druhov. Ľuľkovité sú prevažne tropické alebo subtropické rastliny, hodne rozšírené po celom svete.
Medzi najdôležitejšie rody ľuľkovitých patrí:
- Ľuľok (Solanum) (1330 druhov) - sem patrí u nás klasicky pestovaná zelenina ako zemiak, rajčiak, ale aj exotickejšie rastliny ako rajčiakovec (tamarillo) a pepíno gold.
- Physalis (machovka) (85 druhov) - obsahuje mnoho jedlých druhov používaných ako ovocie, prípadne ako zelenina.
- Lycium (85 druhov) - medzi známe druhy z tohto rodu patrí kustovnica čínska.
Botanické Charakteristiky Ľuľkovitých Rastlín
Ľuľkovité rastliny majú bikolaterálne cievne zväzky a okrúhle stonky. Ich listy sú jednoduché alebo zložené a majú striedavé usporiadanie.
Kvet a Plod
Kvety ľuľkovitých sú usporiadané vo vrcholíkovitom súkvetí, často v podobe závinok. Kvetné časti sú v násobkoch piatich, pričom okvetné lístky zrastajú do zvrásnenej korunky. Koruna je z piatich zrastených korunných lupienkov zrastená s piatimi tyčinkami, u ktorých došlo k redukcii. Väčšina druhov magnoliorastov je hmyzoopelivá. Toto oddelenie je charakteristické dvojitým oplodnením, v dôsledku čoho splýva jedna spermatická bunka s oosférou, čím vzniká zárodok (embryo) novej rastliny, a druhá spermatická bunka splýva s centrálnym diploidným jadrom, čím vzniká sekundárny triploidný endosperm.
Plodom ľuľkovitých býva bobuľa (s vrchným semenníkom) alebo tobolka.
Hospodársky Významní Zástupcovia a Ich Pestovanie
Medzi zástupcov ľuľkovitých patria mnohé plodiny s hospodárskym významom pre potravinársky priemysel a poľnohospodárstvo.
Rajčiak Jedlý (Solanum lycopersicum)
Rajčiak jedlý (Solanum lycopersicum, syn. Lycopersicon esculentum), ľudovo paradajka, je zvyčajne jednoročná bylina so žltými kvetmi. Jej červená alebo žltá bobuľa (rajčina) v zrelom stave neobsahuje solanín. Hoci sa v podstate jedná o ovocie, jeho pestovanie je veľmi populárne.
Paprika Ročná (Capsicum annuum)
Paprika ročná (Capsicum annuum) kvitne bielymi kvetmi a jej plodom je netypická vysýchavá bobuľa. Pálivosť jej plodov nespôsobujú bežné alkaloidy, ale látka zvaná kapsaicín. Plody začínajú dozrievať najskôr za 5 mesiacov od výsevu.
Ľuľok Zemiakový (Solanum tuberosum)
Ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum), hovorovo zemiak, je trváca hľuznatá plodina pochádzajúca z Južnej Ameriky. Pestuje sa pre svoje podzemkové hľuzy, ktoré sú dôležitou súčasťou jedálneho lístka, lebo obsahujú veľa výživných látok, vitamínov a minerálov. Zemiaky patria medzi najvýznamnejšie poľnohospodárske plodiny a za svoju obľubu vďačia nenáročnosti na prírodné podmienky.
Zemiakom vyhovuje chladnejšie vlhké podnebie, neznášajú však mrazy. Jedovaté sú všetky nadzemné časti rastliny, s výnimkou zrelých podzemných hľúz. Hľuzy nemajú koreňový, ale stonkový pôvod a slúžia aj na vegetatívne rozmnožovanie.
Jedovaté časti: všetky, predovšetkým klíčky, kvety, plody nad zemou, z časti aj samotné zelené zemiaky.
Príznaky otravy: nevoľnosť, bolesti brucha. Prvá pomoc: dostatočný prísun tekutín, kontaktovať lekára.
Ľuľok Baklažánový (Solanum melongena)
Ľuľok baklažánový (Solanum melongena) pochádza pravdepodobne z Indie, kde sa pestoval už pred tisícročiami. V našich podmienkach sa pestuje ako jednoročná bylina. Plodom je bobuľa, vyrastajúca na byli dlhej až 1,5 metra. Tvar, farba a veľkosť sú rôzne a závisia od odrody, pričom najčastejšie pestované majú vajcovitý tvar a fialovú farbu.
Baklažán je teplomilná zelenina. Najlepšie mu vyhovuje slnečné teplé stanovište s dennými teplotami 24-28 °C a nočnými teplotami, ktoré neklesajú pod 15-17 °C. Má podobné nároky ako paradajky. Na Slovensku je ho v južných častiach možné pestovať voľne, inde je nutné chránené pestovanie v skleníku alebo fóliovníku. Plody sa zberajú približne mesiac po odkvitnutí, keď je dužina jemná a obsahuje mäkké nevyzreté semená. Dozrievajú priebežne od augusta až do prvých mrazov.
Tabak Virgínsky (Nicotiana tabacum)
Tabak virgínsky (Nicotiana tabacum) je jednoročná bylina pestovaná pre svoje veľké listy. Tie obsahujú prudko jedovatý alkaloid nikotín, ktorý sa veľmi rýchlo vstrebáva sliznicami. V malých dávkach povzbudzuje centrálnu nervovú sústavu, no vyššie dávky vyvolávajú kŕče a môžu byť smrteľné.
Jedovaté a Liečivé Druhy Ľuľkovitých
Okrem hospodársky významných plodín zahŕňa čeľaď ľuľkovitých aj mnoho druhov, ktoré sú jedovaté alebo sa využívajú vo farmaceutickom priemysle. Skoro všetky ľuľkovité rastliny sú viac či menej jedovaté, dokonca aj zemiaky, okrem zdravých hľúz. Známe sú však otravy klíčkami zemiakov a najmä zelenými hľuzami.
Alkaloidy ľuľkovitých, ako sú atropín, hyoscyamín a skopolamín, sa používajú ako súčasť viacerých významných liečiv.
Ľuľkovec Zlomocný (Atropa belladonna)
Ľuľkovec zlomocný (Atropa belladonna) je smrteľne jedovatá, až 2 m vysoká trváca rastlina. Rastie najmä na lesných rúbaniskách a lesných lemoch. Jej hnedočervené kvety sa menia na fialovočierne šťavnaté bobule. Celá rastlina obsahuje alkaloid atropín. Otrava u ľudí môže nastať aj po požití mäsa a mlieka zvierat, ktoré mali v krmive primiešaný ľuľkovec. Používa sa vo farmaceutickom priemysle na výrobu prípravkov zmierňujúcich kŕče a v očnom lekárstve.
Blen Čierny (Hyoscyamus niger)
Blen čierny (Hyoscyamus niger) je lepkavá a silne zapáchajúca poľná burina, rastúca na rumoviskách a pri cestách. Je taktiež prudko jedovatá, ale zároveň aj liečivá. Je rozšírený v Európe a Ázii.
Durman Obyčajný (Datura stramonium)
Durman obyčajný (Datura stramonium) je vysoká bylina s veľkými bielymi kvetmi a laločnato zubatými listami. Jeho plodom je okrúhla, na povrchu ostnatá tobolka. Je prudko jedovatý.
Medzi ďalšie jedovaté druhy ľuľkovitých v slovenskej prírode patria ľuľok čierny (Solanum nigrum), ľuľok sladkohorký (Solanum dulcamara) a skopólia kranská (Scopolia carniolica).
Vegetačná Doba a Podmienky Pestovania Ľuľkovitých Plodín
Vegetačná doba je veľmi dôležitý údaj, ktorý uvádza čas, ktorý rastlina potrebuje od výsevu do zberu. Počíta s optimálnymi podmienkami, pričom berie do úvahy aj nižšie teploty, ktoré rast spomalia.
U plodovej zeleniny, ktorú predpestovávame za oknom, neplatí, že čím je teplejšie, tým lepšie. Vyššie teploty sú prínosné v čase klíčenia a rastu semenáčikov, priesadkám však svedčí nižšia ako izbová teplota, aby boli silné a zdravé. U paradajok a ďalších ľuľkovitých rastlín dokonca nočné poklesy teplôt stimulujú násadu kvetov a dozrievanie plodov.
U plodovej zeleniny je väčšinou potrebné počkať, až budú plody plne dozreté. U ľuľkovitých rastlín, ako sú papriky, paradajky a baklažán, sú nezrelé plody navyše nielen chuťovo nedobré, ale dokonca jedovaté.
Fenomén Viviparie u Ľuľkovitých Rastlín
Niekedy sa stane, že po rozkrojení rajčiaka či jablka objavíte vo vnútri drobné klíčky. Nejde o chybu ani chorobu, ale o zvláštny biologický jav nazývaný viviparia. Viviparia je termín pochádzajúci z latinčiny a znamená „živorodosť“ alebo „živé rodenie“. V rastlinnej ríši označuje situáciu, keď semeno začne klíčiť ešte vo vnútri plodu.
Za normálnych okolností je klíčenie semien brzdené rastlinným hormónom kyselinou abscisovou. Ak sa však tento hormón rozloží príliš skoro, pokojová fáza sa skončí a semeno začne klíčiť ešte vo vnútri plodu, kde má dostatok vlhkosti aj živín. K viviparii dochádza najmä vtedy, keď sú plody dlhšie skladované, no objaviť sa môže aj na rastline pri chladnom priebehu počasia.
Odborníci rozlišujú dva typy tohto javu:
- Pri pravej viviparii prebehne klasické opelenie a oplodnenie. Semeno sa vyvíja normálne, no začne klíčiť skôr, než sa dostane do pôdy.
- Pri nepravom type ide o vegetatívne rozmnožovanie. Rastlina vytvára drobné nové jedince priamo na sebe bez pohlavného rozmnožovania.
Viviparia sa môže objaviť prakticky pri každej rastline, ktorá tvorí plody so semenami. Najčastejšie sa spomína pri rajčiakoch, ale občas sa objaví aj pri uhorkách či paprikách. Pri rastlinách z čeľade ľuľkovitých, kam patrí aj rajčiak, sa niekedy spomína obsah solanínu v klíčkoch.
Ak nájdete vyklíčené semienka v rajčiaku z obchodu, pravdepodobne bol plod príliš dlho skladovaný v chlade. Drobné klíčky možno opatrne vybrať a zasadiť do substrátu, čím môže vyrásť nová rastlina.
Niektoré rastliny využívajú vivipariu ako cieľavedomú stratégiu, napríklad mangrovník alebo niektoré horské druhy ako krídlatka. Keď teda nabudúce objavíte v rajčiaku drobné klíčky, nemusí ísť o chybu pestovania ani skladovania, ale o prirodzený jav viviparie.
tags: #kvitnutie #lulkovitych #plodov