Vhodné rastliny pre kyslú pôdu

Hoci väčšina zeleniny potrebuje pre správny rast neutrálne pH, existujú rastliny a stromy, ktoré priam milujú kyslú pôdu. Kvalita pôdy a jej kyslosť, teda hodnota pH, sú kľúčové pre rýchly a zdravý rast rastlín. Kyslá pôda je charakterizovaná nízkym pH, zvyčajne pod hodnotou 6,5.

Čo je kyslá pôda a prečo je dôležitá?

Takéto pôdy sa často nachádzajú v oblastiach s vysokými zrážkami, kde dochádza k vyplavovaniu zásaditých minerálov. Kyslé pôdy majú tendenciu byť bohaté na hliník a železo, no môžu mať nedostatok vápnika, horčíka a fosforu. Tento typ pôdy ovplyvňuje rozpustnosť živín a môže byť rozhodujúci pre úspešné pestovanie určitých rastlín.

Rozdelenie pôd podľa pH

Pre lepšie pochopenie vplyvu kyslosti na rastliny je dôležité poznať základné typy pôd podľa ich pH:

• Neutrálna pôda má pH v rozmedzí približne 6,5 až 7,5 a je ideálna pre väčšinu pestovaných rastlín. Pôdy v tomto rozmedzí poskytujú vyvážené množstvo živín a mikroorganizmy v nich dobre fungujú.
• Zásaditá pôda (alkalická) má pH nad 7,5 a často obsahuje vyšší podiel vápnika. Takéto pôdy sa nachádzajú najmä v oblastiach s nižšími zrážkami. Môžu spôsobovať nedostatok železa a zinku, čo vedie k chloróze listov.
• Kyslá pôda s pH pod 6,5 je vhodná pre špecifické druhy rastlín, ktoré sú prispôsobené vyššiemu obsahu železa a mangánu. Niektoré rastliny, ako rododendrony a čučoriedky, majú v kyslej pôde lepší prístup k živinám potrebným pre svoj rast.

Ako upraviť kyslosť pôdy?

Zvýšenie pH (neutralizácia kyslej pôdy)

Ak je pôda príliš kyslá a je potrebné ju upraviť, najčastejšie sa používa vápnenie. Pridanie mletého vápenca alebo dolomitického vápenca pomáha neutralizovať kyslosť a dopĺňa pôde vápnik a horčík. Úprava pH je postupný proces a vyžaduje pravidelné meranie pôdneho pH. V záhradníctve sa najčastejšie používajú:

• Dolomitický vápenec
• Dusíkaté vápno: Okrem samotného vápenca obsahuje približne 20 % organicky viazaného dusíka. Jeho výhodou je aj likvidácia slimákov a ich vajíčok.
• Poľnohospodárske vápno: Je prípravok na úpravu pôdy zvýšením úrovne pH. Je vyrobený z drveného vápenca, ktorý obsahuje prírodné živiny na podporu zdravého rastu rastlín. Keď sa vápno pridáva do pôdy, rozpúšťa sa a uvoľňuje zásadu, ktorá pôsobí proti kyslosti pôdy alebo ju neutralizuje.

Zníženie pH (zvýšenie kyslosti pôdy)

Naopak, ak je pôda príliš zásaditá a potrebujeme zvýšiť jej kyslosť, používajú sa rašelina, síran železitý alebo síra. Tieto látky postupne okysľujú pôdu a vytvárajú priaznivé prostredie pre kyslomilné rastliny. Pridaním rašeliny, zapracovaním čerstvého organického materiálu (ihličie, oziminy, mulč) do pôdy, prípadne pridaním síry či hnojív je možné znížiť pH.

Meranie pH pôdy

Pred plánovaním výsadby je užitočné poznať pH pôdy vo vašej záhrade. Stupnica pH opisuje, nakoľko je pôda kyslá alebo zásaditá (alkalická). Táto stupnica má rozpätie 0 až 14, pričom hodnota pH 7 je neutrálna, pH menšie ako 7 indikuje kyslé prostredie a naopak pH väčšie ako 7 signalizuje zásaditú látku.

Metódy merania

• Indikátorové papieriky: Najpraktickejšie a cenovo dostupné. Používajú sa na meranie pH roztoku pôdy pripraveného s destilovanou vodou. Farba papierika signalizuje pH testovanej pôdy.
• pH meter: Elektronický merač kyslosti pôdy, ktorý stačí zapichnúť do pôdy a prístroj na displeji zobrazí dané pH.

Pri samotnom testovaní sa používa destilovaná voda, pretože jej pH je neutrálne (7), zatiaľ čo voda z vodovodu je zásaditejšia a mohla by ovplyvniť meranie. Po úprave pôdy je potrebné počkať s ďalším testovaním, kým sa jednotlivé zložky vzájomne nezneutralizujú (cca 2 týždne).

Rastliny milujúce kyslú pôdu

Niektoré rastliny sú prispôsobené na rast v kyslej pôde a vyžadujú ju pre optimálny vývoj. Kyslomilné rastliny preferujú pôdy s pH 4,5 až 5,5, prípadne až do 6,0 podľa konkrétneho druhu. Tieto rastliny sú citlivé na vysoký obsah vápnika a alkalických látok v pôde.

Okrasné rastliny

Medzi typické kyslomilné okrasné rastliny patria:

• Rododendrony (Rhododendron): Obľúbené pre svoje nádherné kvety, odolnosť a nenáročnosť. V kyslej pôde majú lepší prístup k potrebným živinám. Sú veľmi odolné a nenáročné na starostlivosť.
• Azalky: Krásne kvitnúce kry, ktoré dobre rastú v tienistých polohách a kyslej pôde. Ponúkajú širokú paletu farieb a dlhú dobu kvitnutia. Majú nízke nároky na údržbu a flexibilitu pri umiestnení do rôznych podmienok.
• Hortenzie (Hydrangea): Sú obľúbené pre svoju krásu a širokú škálu farieb. Farba kvetov hortenzie kalinolistej (Hydrangea macrophylla) sa mení na základe pH pôdy - v kyslej pôde sú modré, v zásaditej ružové. Farba kvetov dubovej hortenzie sa však nemení.
• Vres obyčajný (Calluna vulgaris) a vresovec (Erica carnea): Nízke kríky, ktoré kvitnú neskoro v sezóne a sú ideálne do skaliek, trvalkových záhonov alebo ako pôdopokryvné rastliny. Potrebujú kyslú pôdu s pH 4,5-6 a dobre priepustný substrát.
• Pieris japonský (Pieris japonica): Stálozelený ker obľúbený pre svoje listy, kvety a odolnosť v kyslých pôdach. Kvitne na jar drobnými bielymi alebo ružovými zvončekovými kvetmi.
• Zanoväť: Dokáže vytvoriť záplavu nádherných kvetov na tenkých zelených konárikoch.
• Paprade: Vhodné pre tienisté miesta, kde vnesú textúru zelených listov.
• Zimozeleň (Vinca minor): Celoročne zelená rastlina s krásnymi fialovými kvetmi.

Kyslé pôdy sú ideálne na pestovanie atraktívnych javorov (Acer palmatum a Acer japonicum), magnólie (Magnolia soulangiana), kručiniek (Genista), nátržníkov (Potentilla fruticosa), hamamelov či lykovcov (Daphne). Okrem nich sa s mierne kyslou pôdou uspokoja aj mnohé vždyzelené listnaté dreviny, ako napríklad vavrínovce (Laurocerasus officinalis), skímie (Skimia japonica), cezmína (Ilex aquifolium) a kalmie (Kalmia latifolia).

Z trvaliek sa v kyslej pôde darí bergénii (Bergenia cordifolia), klinčekom (Dianthus deltoides), lupínam (Lupinus polyphyllus), kosatcom (Iris), astilbám (Astilbe), orlíčkam (Aquilegia), prvosienkam (Primula), funkiam (Hosta), veterniciam (Anemone), horcom (Gentiana), žltuške (Thalictrum), pamakom (Meconopsis), alchemilke (Alchemilla mollis) alebo niektorým druhom zvončekov (Campanula).

Súvislé zelené porasty možno vytvoriť pomocou nízkych plazivých trvaliek alebo drevín menšieho vzrastu, ako sú zbehovec plazivý (Ajuga reptans), brečtan (Hedera helix), drieň kanadský (Cornus canadensis) alebo krpčiarka (Epimedium).

Zaujímavými doplnkami v záhone s kyslejšou pôdou môžu byť aj nižšie vždyzelené kry, napríklad gaultéria (Gaultheria procumbens) s lesklými listami a červenými plodmi alebo pôvabná a naružovo kvitnúca andromeda (Andromeda polifolia). Z letničiek obľubujú kyslejšiu pôdu begónie, z cibuľovín zasa ľalie.

Ovocné kríky

Kyslé pôdy sú vhodné aj pre niektoré ovocné kríky:

• Čučoriedky (Vaccinium): Obľúbené pre svoje veľké plody, lahodnú chuť a vysoký obsah antioxidantov. Kanadské čučoriedky (Vaccinium corymbosum) sú jedným z najznámejších zástupcov.
• Brusnice pravá (Vaccinium vitis-idaea): Nízka rastlina s lesklými listami, ktorá vytvára červené bobule.
• Kľukva veľkoplodá (Vaccinium macrocarpon): Známá ako americká brusnica.
• Muchovník (Amelanchier)

Zelenina

Hoci väčšina bežne pestovanej zeleniny uprednostňuje neutrálnu až mierne zásaditú pôdu, existujú aj výnimky, ktorým sa darí lepšie skôr v kyslejšej pôde:

• Zemiaky: Priamo vyžadujú mierne kyslé prostredie (pH 5,8 - 6,5).

Špecifické nároky kyslomilných rastlín

Kyslomilné rastliny vyžadujú špecifický typ pôdy, ktorý musí byť nielen kyslý (ideálne medzi 4,0 až 6,0, podľa konkrétneho druhu), ale aj vzdušný, dobre priepustný a bohatý na organickú hmotu. V obchodoch pritom možno bežne zakúpiť špeciálne namiešané substráty na pestovanie rododendronov, čučoriedok a ďalších kyslomilných rastlín.

Hnojenie

Kyslomilné rastliny majú špecifické nároky na hnojenie. Neznášajú vápnik a vyžadujú živiny v takej forme, ktorá nenaruší kyslé pH pôdy. Použitie bežného hnojiva môže byť pre tieto rastliny škodlivé - pH sa môže posunúť do neutrálnej až zásaditej oblasti a rast rastlín sa spomalí alebo úplne zastaví. Odporúča sa používať špeciálne hnojivá pre kyslomilné rastliny.

Starostlivosť

Okrem správneho pH a hnojenia je dôležitá aj pravidelná zálievka a dôsledné mulčovanie. Pre optimálne výsledky je lepšie polievať ráno alebo večer, aby sa zamedzilo odparovaniu vody.

• Hortenzie: Sú náchylné na sucho, takže je dôležité zabezpečiť im pravidelnú zálievku. Pôda by mala byť stále vlhká, nie však premočená. Strihajú sa buď na jar, pred začiatkom rastovej sezóny, alebo po kvitnutí, v závislosti od druhu.
• Vresy: Majú radi vlhké, ale nie premočené prostredie a preferujú slnečné miesta (aspoň 4-6 hodín priameho slnka). Prerezávanie vresov sa robí hlavne po kvitnutí, aby sa odstránili vyblednuté kvety a podporil nový rast.
• Pierisy: Preferujú vlhké, ale nie premočené prostredie. V období sucha je potrebné rastliny pravidelne polievať. Strihajú sa po odkvitnutí, aby sa odstránili vyblednuté kvety.

Využitie kyslej pôdy v záhrade

Kyslá pôda v záhrade nie je problém, ale naopak, príležitosť pre pestovanie mnohých okrasných aj úžitkových rastlín. Napríklad kyslé jamy po rododendronoch nie je nevyhnutné odstraňovať, existuje množstvo zástupcov rastlín, ktoré sa za pôdu s nízkym pH poďakujú a ktoré do záhrady vnesú nielen krásu, ale aj úžitok.

Pod ihličnanmi, kde je často tienisté prostredie, kyslé pH pôdy a suché podmienky, sa tiež darí mnohým rastlinám. Výsadba pod ihličnany môže byť výzvou, no s vhodným výberom rastlín a správnym prístupom sa dá dosiahnuť krásny a funkčný priestor. Rastliny ako hosty, paprade, pľúcnik či vresy sú skvelou voľbou, ktorá dokáže premeniť tmavé a suché miesto na záhrade na živú a pestrofarebnú oázu. Ako podrastové kríky možno využiť napríklad stálozelené pierisy.

Ak máte v záhrade k dispozícii skôr tienisté miesto, môžete sa rozhodnúť pre pestovanie najrôznejších papradí. Pokiaľ potrebujete vysadiť väčšie plochy, ktoré sú dostatočne slnečné, určite sa rozhodnite pre vresovisko. Dôležité je, aby ste sem na jar, v lete a na jeseň vysadili kvitnúce vresy a vresovce a tie doplnili ďalšími kyslomilnými rastlinami a zakrpatenými ihličnanmi (smrekmi a borovicami - kosodrevinami).

tags: #kysla #poda #co #vysadit