Triedenie biologického odpadu formou plnenia kompostéra a tvorby kvalitného kompostu patrí k základom zodpovedného správania k životnému prostrediu. Kompostovanie je riadená činnosť, pri ktorej vzniká z biologického odpadu užitočné hnojivo.
Význam kompostovania a jeho prínosy
Kompostovanie napodobňuje biologické procesy, ktoré prebiehajú v pôde. Proces humifikácie však trvá dlho a kompostér tento čas výrazne skracuje. Vo svojich štyroch stenách pripravuje tie najvhodnejšie podmienky, čím výrazne urýchľuje proces. Je navrhnutý tak, aby mikroorganizmy a bezstavovce, ktoré sa podieľajú na humifikácii, mohli pracovať čo najjednoduchšie a najefektívnejšie.
Plastové záhradné kompostéry pomôžu pri nakladaní s kuchynským i záhradným odpadom a zabezpečia dostatok prírodného hnojiva pre vašu záhradu. Kvalitný kompost je voňavá výživná zmes pre rastliny, ktorú môžete použiť pri výsadbe kvetinových či zeleninových záhonov, ako bio hnojivo pre rastliny pestované v kvetináčoch a podobne.
Okrem toho, že kompostovanie je ekologické a šetrné k prírode, je aj legislatívne ošetrené. Podľa zákona 79/2015 Z. z. o odpadoch sú obce povinné umožniť triedenie bioodpadu svojim občanom. To znamená, že biologicky rozložiteľný komunálny odpad nemá čo robiť v bežnej nádobe na smeti.
Typy kompostérov
Na trhu existuje množstvo typov kompostérov, pričom každý z nich sa delí na trochu iné kategórie. Kompostéry sú navrhnuté na rýchlejší rozklad biomasy pozostávajúcej zo zvyškov ovocia a zeleniny, pokosenej trávy, drveného dreva atď.
Záhradné kompostéry
Záhradné kompostéry sú určené na spracovanie biologického odpadu priamo v exteriéri.
-
Ohradníkový kompostér (kompostovacie silo)
Nazýva sa aj kompostovacie silo a je tvorený jednoduchou ohradou v tvare štvorca či šesťuholníka. Jeho uplatnenie nájde najmä vo väčších záhradách, pretože v záhrade nevyzerá príliš esteticky. Pre správny priebeh rozkladu sa odporúča jeho šírka 2 až 2,5 m a výška maximálne 1,5 m. Dĺžka môže byť rôzna, no postupne sa môže predĺžiť tak, že na konci sa hromadí nový biologický odpad a na začiatku sa odoberá hotový kompost. Výborným riešením je na hrobľu vysadiť tekvicu. Veľké listy budú počas horúčav nielen chrániť rozkladajúci sa materiál pred vysychaním, ale ho aj esteticky prekryjú.
-
Uzavretý kompostér
Najčastejšie je vyrobený z plastu. Odpad sa doň prihadzuje zhora, hotový kompost sa vyberá otvorom v spodnej časti. Jeho výhodou je, že kompost je krytý pred dažďom či priamym slnečným žiarením, ktoré by ho vysúšalo. Taktiež býva chránený zospodu, aby doň nevnikli hlodavce a nezožrali dážďovky. Plastový kompostér je veľmi funkčný nástroj pre vaše riadené kompostovanie biologického odpadu.
-
Rotačný kompostér
Môžete ho úplne uzavrieť, je tak chránený pred škodcami. Je umiestnený na stojane a na otočnom hriadeli. Jeho otáčaním môžete kompost dokonale premiešať a získať teda najkvalitnejšie možné hnojivo. Nevýhodou rotačného kompostéra vzhľadom na konštrukčné vyhotovenie je vysoká cena a malý objem.
Domáce kompostéry
Domáce kompostéry sú určené pre tých, ktorí nemajú záhradu, ale chcú triediť organický odpad.
-
Vermikompostéry
Sú určené na bioodpad z domácnosti. O rozklad odpadu sa stará špeciálny druh dážďoviek, ktoré si poradia so zvyškami ovocia a zeleniny, kávovou usadeninou, papierovými kávovými filtrami, rozdrvenými škrupinami z vajíčok, suchým pečivom, papierovými čajovými vrecúškami, zvyškami kvetov či iných bytových a vonkajších rastlín, papierovými obrúskami či namočenou lepenkou. 500 g tzv. kalifornských dážďoviek skonzumuje denne 500 g odpadu, čo je priemerná denná produkcia štvorčlennej rodiny. Dážďovky hnojné skonzumujú o polovicu menej. Vermikompostéry sú veľmi kompaktné a vetrací systém zabraňuje vzniku zápachu za predpokladu, že sa používajú správne.
-
Kompostéry s mikroorganizmami (Bokashi)
Sú taktiež určené na bioodpad z domácnosti. Rozklad odpadu a tvorbu kompostu v nich má na starosti zmes materiálu s obsahom mikroorganizmov. Odpad sa postupne vrství do kompostéra, a keď dosiahne výšku približne 4 cm, pridajú sa baktérie. Takto postupne vrstvíte, až kým nie je kompostér úplne plný. Tento typ kompostéra potrebuje na svoju prevádzku elektrickú energiu.
-
Kuchynské nádoby
Môžete použiť rôzne veľkosti kuchynských nádob. Odpad môžete vhadzovať priamo do kontajnera, ideálne je však použiť recyklovateľné vrecia. Tieto nádoby sú zvyčajne vybavené uhlíkovým filtrom, ktorý dokáže zadržať akýkoľvek zápach.
Materiály kompostérov a ich vlastnosti
Záhradné kompostéry sa vyrábajú z rôznych materiálov, ale najčastejšie sa stretnete s plastovými kompostérmi. Domáci majstri si môžu vyrobiť kompostér z dreva.
Plastové kompostéry
Plastový kompostér je jeden z najlacnejších, je ľahký a ľahko sa montuje a demontuje. Moderné kompostéry sú vyrobené z plastu, často z recyklovaného. Tento materiál dokáže výborne odolávať zmenám teplôt a dobre izoluje teplo. Dvojitá stena vybraných druhov kompostérov zaisťuje správnu izoláciu a optimálnu teplotu potrebnú pre výrobu kvalitného kompostu. Moderný dizajn a farebné prevedenia záhradných plastových kompostérov budú dokonale splývať s okolitým prostredím záhrady. Kompostér je uzatvorený vekom s pevnými pántmi.
Na druhej strane, kompost sa horšie premiestňuje, ak kompostér nemá dvierka. Plast môže prasknúť v dôsledku teplotných zmien. Lacnejšie modely nemusia byť príliš odolné voči UV žiareniu a mrazu. Pri výrobe kompostérov sa používa polyetylén (PE) alebo polypropylén (PP). Z tohto dôvodu sa uprednostňujú kompostéry vyrobené z nízkotlakového polyetylénu (HDPE) pred polypropylénom (PP), pretože HDPE lepšie odoláva mrazu a nekrúti sa na slnku.
Životnosť záhradných plastových kompostérov sa pohybuje od 5 do viac ako 20 rokov podľa jednotlivých typov a prevedení. Pre vermikompostéry sa odporúča odolnejší a ľahšie udržiavateľný plastový variant.
Drevené kompostéry
Drevené kompostéry sú zvyčajne jasnou voľbou pre väčšinu záhradkárov. Patria medzi najlacnejšie, najvkusnejšie i najpraktickejšie varianty, pretože si ich môžete ľahko vytvoriť z nepotrebných dosiek alebo paliet a veľkosť prispôsobiť priamo „na mieru“. Práca s kompostom v drevenom kompostéri je jednoduchšia. Jedinou väčšou nevýhodou je rýchly rozklad dreva a obmedzená životnosť, pretože sú vystavené neustálemu vplyvu počasia a rozkladným procesom. Samozrejme, môžete použiť tvrdšie drevo, a tým oddialiť proces starnutia, ale kompostér vás opäť bude stáť viac.
Ako predĺžiť životnosť dreveného kompostéra?
- Na jeho výrobu použite trvanlivé drevo, napríklad dub, agát, gaštan, slivku či čerešňu.
- Osvedčilo sa aj drevo s vysokým obsahom živice, ako je smrekovec opadavý alebo borovica lesná.
- Ohobľovaním dreva dosiahnete životnosť 5 až 8 rokov.
- Na povrchovú úpravu použite impregnáciu na báze prírodných látok, napríklad lak z konopného oleja, alebo na báze včelieho vosku.
- Drevené hranoly zapichnuté v pôde môžete opáliť na ohni.
Kovové kompostéry
Kovové kompostéry sú zvyčajne vyrobené z kovových tyčí a ich povrchová úprava je bežná. Dá sa ľahko rozložiť a zložiť a aj pri tomto type máte dobrý prístup ku kompostu. Hodí sa najmä na miestach, kde je problém so škodcami.
Kľúčové parametre pri výbere kompostéra
Aby kompostovanie prebehlo kvalitne a rýchlo, aj výber kompostéru má svoje špecifiká. Je dôležité poznať dôležité parametre pri výbere tohto druhu tovaru.
Objem kompostéra
Veľkosť záhradných kompostérov vyjadrujú výrobcovia ich objemom v litroch. Základným parametrom výberu je veľkosť záhrady, s čím súvisí tiež množstvo kompostovaného odpadu. Odporúčaný objem kompostéra je minimálne 700 litrov pre rýchle kompostovanie. Priemerne mávajú niečo okolo 200 - 300 litrov. Menšie modely môžu mať problém udržať dostatok tepla na kompostovanie. V praxi môžete objem mierne predimenzovať, počítajte aj s tým, že v otvorených kompostéroch prebieha tvorba kompostu dlhšie ako v uzavretých. Na každý štvorcový meter záhrady budete potrebovať asi jeden liter objemu kompostéra (plochu tvorenú záhradnou chatkou či domom nezapočítajte).
Stabilita a pevnosť
Tento parameter sa na prvý pohľad môže zdať zbytočný, ale nie je to tak. Hrúbka steny zabezpečuje stabilitu celej nádoby a zohráva dôležitú úlohu v prípadoch väčšieho zaťaženia. Čím hrubšie sú steny, tým je kompostér stabilnejší, pevnejší a odolnejší. Slnko, poveternostné podmienky, zimné mrazy, ale aj hmotnosť bioodpadu dokonale preveria kvalitu materiálu. Pri výbere plastového kompostéra je dôležitý aj správny pomer celkového objemu a vlastnej váhy, čo je podmienkou stability, prevenciou praskania a ohýbania spôsobeného manipuláciou a zmenami počasia (stabilný 700-litrový kompostér by mal vážiť najmenej 17 kg).
Nádoba na kompost by mala byť pomerne odolná a schopná znášať pomerne náročné podmienky a navyše hmotnosť kompostu vôbec nie je nízka - uistite sa preto, že nádoba je dostatočne pevná a odolná. Príliš ťažký kompostér môže byť náročný na manipuláciu. Naopak, príliš ľahkú nádobu vám môže vietor ľahko odfúknuť.
Prevzdušnenie a ventilácia
Pre správne kompostovanie je potrebné dosiahnuť dostatočné prevzdušnenie kompostovaného odpadu. Organizmy zabezpečujúce rozklad pri kompostovaní potrebujú pre svoju činnosť kyslík. Bez prístupu vzduchu začne odpad v kompostéri hniť. Nedostatok kyslíka spoznáte podľa zápachu kompostéra, pri náhlom poklese teploty či pri jej vystúpení nad 70 °C. Ideálny kompostér by mal teda mať množstvo vetracích otvorov. Pri kúpe plastového kompostéra treba prihliadať najmä na množstvo prevzdušňovacích otvorov, pretože niektoré ich takmer nemajú. Odporúča sa kombinovaný systém vnútorného rebrovania, čo zabezpečí rovnomerné prúdenie vzduchu.
Prístup a manipulácia
Vybrané plastové kompostéry majú v spodnej časti dvierka pre jednoduchšiu manipuláciu a prácu s kompostom. Konštrukcia by mala mať mierne kónický tvar, spodné dvierka alebo bočné otváranie, aby bola umožnená ľahká manipulácia s kompostovaným materiálom. Pre rýchle doplnenie ďalšieho odpadu je dôležité horné odklápacie veko. Najjednoduchšou metódou pre prístup k hotovému kompostu je iba zdvihnúť nádobu. Ak sa nedá zdvihnúť, potom bude najlepšie vhodný kompostér s odstrániteľným bokom. Pri drevených zásobníkoch myslite na odnímateľnú prednú stranu, čo uľahčí manipuláciu s kompostom.
Sprievodca kompostovaním pre začiatočníkov
Kryt (veko)
Na ochranu pred nadmerným premokrením dažďom poslúži veko. Dážď totiž ochladzuje kompostovú hromadu a vyplavuje živiny, takže kryt je dôležitý. Mal by dobre zapadnúť, aby ho neodfúkol vietor, ale zároveň by sa mal dať ľahko odstrániť a vymeniť.
Komorový systém
Kompostér môže pozostávať z jednej alebo viacerých komôr. Klasické jednokomorové zariadenie je vhodné pre menšie záhrady, pretože neumožňuje efektívne rozmiestnenie materiálu. Dvojkomorový kompostér ponúka dva úložné priestory. V prvom sa materiál podrobuje tleniu, zatiaľ čo druhý sa používa na dozrievanie. Vďaka viacerým komorám odpadá starosť o to, kam uložiť polozložený materiál. Ak máte väčšie množstvo odpadu, výborným riešením sú dva kompostéry. Najskôr budete vhadzovať odpad len do jedného. Vytvorený kompost budete môcť používať, zatiaľ čo do druhého budete dávať ďalší odpad.
Ako správne kompostovať
Kompostovanie je riadená činnosť, pri ktorej vzniká z biologického odpadu užitočné hnojivo. Kvalitný kompost teda nevyrobíte jednoduchým nahádzaním odpadu na kopu.
Pomer materiálov (dusíkaté a uhlíkaté)
Pridávajte správny pomer materiálov. Medzi tzv. dusíkaté materiály s vysokým obsahom dusíka patrí napr. pokosená tráva, hnoj, trus, biologický odpad, zvyšky plodín a pod. Materiály s nízkym obsahom dusíka (tzv. uhlíkaté) sú napr. piliny, hobliny, papier, slama či lístie. Pre optimálny proces rozkladu by mal pomer objemov týchto materiálov byť 1:1. Materiály neukladajte vo vrstvách, ale vždy ich premiešajte. Zelený odpad je bohatý na dusík, hnedý odpad zase na uhlík.
Čo do kompostu patrí a čo nie
- Do kompostu patrí: Tráva, lístie, zvyšky ovocia a zeleniny, rozdrvené konáre, zelené stonky rastlín.
- Do kompostu nepatrí: Zhnité alebo pokazené potraviny, kamene, sklo, keramika, kovy, plasty, oleje ani tuky, kosti, ryby, šupky z melónov.
Príprava materiálu
Upravte veľkosť materiálu - zelený materiál ako napr. listy či zelené stonky rastlín môžete vkladať do kompostéra vcelku. Ťažšie rozložiteľné materiály ako napr. drevo, tvrdé stonky starších rastlín, tvrdé časti zeleniny, slamu či stonky a listy kukurice by ste mali upraviť, aby ich veľkosť cca zodpovedala veľkosti palca na ruke. Vo všeobecnosti sa odporúča kompostovať vopred pripravený materiál, ktorý sme už spracovali na menšie kúsky a má teda pomerne narušenú štruktúru. Celý proces kompostovania sa tak urýchli. Potrebujeme však aj nerozdrvený materiál v malých množstvách, aby sa do stredu hromady dostal vzduch a nedošlo k nežiaducemu procesu tlejenia (anaeróbnemu).
Správna vlhkosť
Vytvorte správnu vlhkosť - pri nedostatočnej vlhkosti sa kompostovací proces spomaľuje, pričom sa môže až zastaviť. Pri nadmernej vlhkosti zase začne kompost hniť, čo spoznáte podľa silného zápachu. Vlhkosť otestujete stisnutím kompostovacieho materiálu v dlani - malo by z neho vytiecť iba zopár kvapiek vody a po roztvorení dlane by mal ostať stlačený. Ak z neho vytečie veľa vody, môžete vlhkosť znížiť pridaním suchého hrubšieho materiálu či umiestnením kompostéra na slnko. Ak sa materiál rozsype, je príliš suchý. Zvlhčiť ho môžete pridaním zeleného materiálu, rastlinným výluhom či vodou (materiál potom nezabudnite premiešať).
Prístup vzduchu
Umožnite prístup vzduchu - organizmy zabezpečujúce rozklad pri kompostovaní potrebujú pre svoju činnosť kyslík. Nedostatok kyslíka spoznáte podľa zápachu kompostéra, pri náhlom poklese teploty či pri jej vystúpení nad 70 °C. Ideálny kompostér by mal teda mať množstvo vetracích otvorov. Na spodok kompostu založíte vzdušnú vrstvu hnedého odpadu asi do výšky 15 cm. Ten umožní prevzdušnenie a odtekanie prebytočnej vody. Ako spodnú vrstvu by ste mali vždy použiť hrubý, ale vzdušný materiál. Na tento účel sa najlepšie hodia kúsky konárov, hobliny alebo zvyšky drevín. Kompost by mal mať pestré zloženie, dostatok vlahy a vzduchu (aspoň raz mesačne premiešať).
Fázy kompostovania
Ak ste kompost správne založili, začne sa do dvoch dní zahrievať činnosťou mikroorganizmov. Proces kompostovania trvá cca 3 - 6 mesiacov, po ktorých získate čerstvý použiteľný kompost.
- Termofilná fáza: Kompost sa činnosťou mikroorganizmov produkujúcich teplo môže zahriať na teplotu 55 - 70 °C. Horúca fáza dosahuje teplotu viac ako 50 °C a trvá rádovo dni až týždne. Pri tomto procese sa ničia zárodky chorôb a semená burín (tzv. hygienizácia). V priebehu tohto času, musíte kompost zásobovať ďalším materiálom, pretože bude tlením zosadať. Ak sa hmota správne nezahrieva, je treba ju zaliať alebo pridať materiál. Pri správnom postupe získate v kompostéri čerstvý kompost už za 2 mesiace.
- Fáza prestavby: Po 3 - 6 týždňoch teplota klesá a nastáva tzv. fáza prestavby. Počas nej sú ťažko odbúrateľné látky rozkladané hubami, uvoľňuje sa čpavok a dusičnany.
- Fáza výstavby a dozrievania: Tvoria sa humusové látky a v komposte sa rozmnožujú roztoče, chvostoskoky a červy, ktoré bránia rastu húb. Do kompostu sa sťahujú aj dážďovky hnojné, ktoré urýchľujú proces kompostovania.
Umiestnenie kompostéra
Je veľmi dôležité vybrať pre kompostér vhodné miesto. Kompostér by nemal byť celý deň na priamom slnku, ale skôr v čiastočnom tieni, aby uzavretý materiál nevysychal a mohol dýchať. Priame slnko obsah príliš vysušuje. Najvhodnejšie umiestnenie je dostatočne vzdialené od domov alebo miest v záhrade, kde sa najčastejšie zdržiavate vy alebo vaši susedia. I keď by kompost nemal zapáchať, mierny zápach sa pri prevahy dusíkatých zložiek môže objaviť. Zvoľte tiež miesto prístupné od domu tak, aby ste sa ku nemu ľahko dostali v nepriaznivom počasí. K ploche na jeho postavenie pridajte miesto na fúrik alebo záhradný vozík a premiešavanie.
Odporúča sa tiež zabezpečiť, aby kompost nemal dno, aby sa zmes dostala do kontaktu s podložím. To pomôže požadovaným organizmom rýchlejšie rásť. Zvyčajne to umožňujú drevené hobliny na dne.