Pestovanie liesok: Všetko, čo potrebujete vedieť

Gaštany evokujú vôňu jesene, bez lieskovcov a orechov si nevieme predstaviť vianočné pečenie, mandle nám zas dozdobia finálny produkt. Škrupinové ovocie do záhrady patrí. Do skupiny škrupinovín zaraďujeme popri lieskach a gaštanoch ešte mandle a orechy, rovnako ako i menej známy orech čierny. Lieska obyčajná (Corylus avellana) je opadavý ker alebo malý strom, ktorý sa vyskytuje predovšetkým v Európe a západnej Ázii. Liesky sú známe svojimi jedlými plodmi - lieskovými orieškami, ktoré sú obľúbenou potravinou ľudí i zvierat. Ker má pomerne široké využitie, či už ako úžitková a okrasná drevina, zdroj dreva na remeselné účely alebo ako súčasť živých plotov.

Základné informácie o lieskach

Lieska strom je vhodná nielen pre produkciu orechov, ale aj ako okrasný prvok do záhrady. Liesky sú rozšírené po celom svete a existuje niekoľko druhov, ktoré sú bežne pestované pre svoje orechy.

Druhy liesok

• Lieska obyčajná (Corylus avellana) - Najznámejší a najrozšírenejší druh liesky. Produkuje stredne veľké, okrúhle orechy.
• Lieska veľkoplodá (Corylus maxima) - Tento druh liesky je známy svojimi väčšími plodmi, ktoré sú podlhovasté.
• Lieska turecká (Corylus colurna) - Stromový druh liesky, ktorý dorastá do veľkých výšok.

Na našom území nájdeme hlavne najznámejšiu, voľne rastúcu liesku obyčajnú. V záhradách požadujeme od týchto kríkov obvykle dve vlastnosti - dostatok kvalitných plodov a estetický vzhľad.

Pestovanie liesok

Pestovanie liesky nie je nijako náročné. Liesky preferujú hlinitú a dobre priepustnú pôdu. Príliš vlhký až podmáčaný substrát im nesvedčí. Čo sa týka pH, poradí si s kyslými, neutrálnymi aj zásaditými pôdami.

Výber stanovišťa a pôdy

Stanovište by malo byť slnečné až polotienisté. Vyhnite sa ťažkým a neodvodneným pôdam, kde by sa mohla hromadiť voda a spôsobiť hnilobu koreňov. Ideálna je hlinitopiesočnatá pôda. Ak je pôda slabšie zásobená živinami, doprajte lieskam pred výsadbou zásobu hnojív, ideálne biologických, ktoré kry ocenia najmä v prvých rokoch po výsadbe. Liesky sa potešia teplým hlinitopiesočnatým pôdam s dostatočnou zásobou živín a vlahy. Nevhodné sú hutné, ílovité, podmáčané pôdy, kde lieska veľmi trpí a ľahšie podľahne napríklad jarným mrazíkom. Aj preto je lepšia výsadba počas teplej jesene, keď rastlina dostane možnosť do prvých mrazov sa zakoreniť.

Výsadba

Výsadba liesky do záhrady nemá iba úžitkový, ale aj estetický prínos. Niektoré odrody sa hodia skôr do veľkých záhrad ako solitéry, iné sa uplatnia aj na menšom priestore alebo v živých plotoch. Výsadba by mala prebehnúť na jar alebo na jeseň, pričom je potrebné zaistiť dostatočný priestor medzi jednotlivými kríkmi pre ich rast a údržbu. Jednotlivé kríky vysádzame asi tri až štyri metre od seba. Pri výsadbe je dobré myslieť na to, že u niektorých druhov sa orechov dočkáme iba v prípade opeľovania. Na to potrebujeme ideálne dva exempláre na jednom pozemku. Liesku vysádzame v jeseni a na jar. Sadenice vysádzame vo vzdialenosti 4 x 4 metra. Na jar i v jeseni vysadeným sadeniciam skrátime výhonky na 4 až 6 púčikov.

Príprava sadeníc: Pred sadením skontrolujte korene a odstráňte všetky poškodené alebo suché časti.

Veľkosť jamy: Vyhĺbte jamu s rozmermi 60 cm na šírku a 60 cm na hĺbku.

Umiestnenie sadenice: Stromček umiestnite tak, aby miesto vrúbľovania (spojenie podpníka a kmeňa) bolo asi 5 cm nad úrovňou pôdy.

Polievanie: Po vysadení liesku dôkladne zalejte, aby sa pôda usadila okolo koreňov.

Mulčovanie: Okolo stromu aplikujte vrstvu mulča (slama, kôra alebo kompost) vo výške 5-10 cm.

Podpora mladých stromčekov: Mladé liesky môžu potrebovať podporu, aby sa udržali vzpriamené.

Hnojenie

Liesky nie sú náročné na hnojenie. Uspokoja sa so zásobným hnojením, ktoré im treba dopriať už pri výsadbe. V následných rokoch liesky nehnojte. K prihnojovaniu pristúpte až vtedy, keď si to lieska sama „vypýta“, čo spoznáte podľa nedostatkov v raste či porúch na listoch. Liesky hnojíme pravidelne. Najlepší je maštaľný hnoj alebo vyzretý kompost v dávke 20 až 30 kg na jeden ker. Kry znášajú veľmi dobre aj hnojenie slepačím hnojom. Hnojiť môžeme len do konca júna, pretože pri prehnojení vyrastá množstvo výhonkov, čo ide na úkor budúcej úrody.

Mykorhízne huby

Odborníkmi odporúčané sú pri výsadbe kríkov liesky aj mykorhízne huby Symbivit. Stačí ich totiž uplatniť len jedenkrát pri výsadbe rastlín, dokážu zvýšiť úrodnosť, vinič a iné ovocné rastliny majú vyššiu cukornatosť, obsahujú viac antioxidantov. A stávajú sa napríklad kvety a okrasné rastliny a dreviny krajšie a pestrejšie. Mykorhízne huby dokážeme pridávať aj už vysadeným mladším či starším rastlinám. Tieto huby ohromne posilnia koreňovú sústavu stromu, kríku, kvetu či zeleniny alebo okrasnej rastliny. Pomáhajú, aby sa koreňová sústava rozrástla, tým sú rastliny schopné z pôdy získavať viac vlahy a výživových látok. Ako ich aplikujeme k už vysadeným rastlinám? Jednoducho okolo rastliny urobíme niekoľko dier (varechou, tenkou paličkou alebo aj kovovým roxorom) a do nich nasypeme mykorhízne huby.

Pestovateľské tvary liesok

Liesky môžeme bežne pestovať v tvare kríka, to je základný a najrozšírenejší tvar. Predstavuje stredne vysoký ker, ktorý pozostáva z niekoľkých kostrových výhonov. Tieto vďaka úrode časom starnú, a preto je potrebné ich priebežne obmieňať, aby sa kry zmladili a tým udržali v plnej vitalite. Druhým pestovateľským tvarom je stromček. Ten sa dá zapestovať aj z kríkovej formy, v takomto prípade však treba dbať na každoročné odstraňovanie výmladkov z bázy kmeňa. Aby sme si túto prácu ušetrili, je možné ich pestovať štepené do podpníka liesky tureckej, ktorá netvorí výmladky.

Pri kmeňových tvaroch je ľahší zber a obrábanie pôdy. Nevýhodou je, že tieto tvary, oproti krom, pomerne rýchlo starnú, čo sa prejavuje znížením úrod.

Opeľovanie

Pri výbere odrôd kladieme dôraz najmä na opelivosť odrôd, v ktorej sú medzi lieskami výrazné rozdiely. Poznáme odrody samoopelivé, čiastočne samoopelivé, väčšina odrôd je však cudzoopelivá. Na trhu sa tiež často objavuje množstvo nových odrôd, pri ktorých je vzájomná opelivosť s inými odrodami zväčša neznáma. Skvelým opeľovačom je napríklad odroda Webbova.

Prerezávanie liesky

Prerezávanie liesky je dôležitým úkonom, ktorý pomáha udržovať strom zdravý a plodný. Najlepšie obdobie je koniec zimy alebo začiatok jari, keď strom ešte nie je v plnej miere vegetácie a je jednoduchšie identifikovať mŕtve alebo poškodené vetvy. Začnite tým, že si prezriete korunu stromu a vyčleníte všetky suché, lámavé alebo choré vetvy. Tieto vetvy odstraňujeme čo najbližšie ku kmeňu, ale s opatrnosťou, aby nedošlo k poškodeniu zdravého dreva. Ďalej sa zamerajte na odstránenie prekrývajúcich sa alebo konkurenčných vetiev, ktoré môžu brániť rastu ostatných vetiev alebo spôsobovať trenie a následné poškodenie kôry. Po dokončení prerezávania je vhodné ošetriť rezy špeciálnym stromovým balzamom, ktorý pomáha zabraňovať infekciám a podporuje hojenie rany.

Liesky nemusia byť rezané každý rok, ale pravidelný rez pomáha udržiavať ich zdravie a zlepšuje úrodu. Najlepší čas na rez liesok je počas zimy alebo skoro na jar, keď sú stromy v období vegetačného pokoja. Liesky by sa mali rezať každé 2 až 3 roky, v závislosti od ich rastu a zdravotného stavu.

Pre strihanie silnejších vetiev sa vám osvedčia kvalitné nožnice na konáre, ktoré uľahčia každoročnú údržbu stromov.

Choroby a škodcovia

Liesky nie sú náročné na ochranu. V záhradách sa nestriekajú alebo iba v prvých rokoch. Veľkovýroba však v prípade liesok pravidelne rieši ochranu proti nosánikovi lieskovému a moniliózam. Prípravky proti nim sú však v maloobchodnej sieti nedostupné, preto zostáva len mechanická ochrana. Nosánika vieme eliminovať obrábaním pôdy pod stromami, prípadne ich sklepávaním na rozprestretú plachtu. Šíreniu moniliózy vo vlhkom období zabránime odstraňovaním napadnutých plodov.

Zo škodcov sa na nich môže vyskytnúť nosánik lieskový, proti ktorému sa zasahuje preventívne obrábaním pôdy pod krami. Pri napadnutí sa odporúča chrobáky sklepávať na plachtu a potom ich zlikvidovať. Mechanickým odstraňovaním napadnutých plodov sa dá chrániť proti moníliovej hnilobe, ktorá počas vlhkého obdobia môže napadnúť plody. Proti nosánikovi i moníliovej hnilobe sa dá zasiahnuť aj chemicky, k tomuto kroku však treba pristúpiť iba v prípade silného napadnutia. Väčšie škody na úrode dokážu narobiť veveričky hlavne v podhorských lokalitách.

Odporúčané odrody liesok

Cudzoopelivé odrody

• Lombardská biela

Vytvára silné kry, ktoré vynikajú veľmi silným rastom. Patrí medzi cudzoopelivé odrody, vhodnými opeľovačmi sú Lombardská biela a Webbova. Plody sú stredne veľké až veľké, vajcovité až kužeľovité, umiestnené jednotlivo alebo v zhlukoch po 2 až 3. Majú tvrdú, niekedy mierne zbrázdenú škrupinu a pančušku približne rovnako dlhú ako oriešok. Jadro je veľké, v priemere je podiel jadra na hmotnosti plodu 45 %. Chuť jadra je veľmi dobrá. Dozrieva na prelome septembra a októbra, rodí veľmi dobre.

• Webbova

Silnejšie rastúca anglická odroda vhodná najmä do teplejších polôh s dostatkom vlahy. Vytvára redšie a vyššie neskoro kvitnúce kry, tvorí málo zahušťujúcich koreňových výmladkov. Vďaka týmto vlastnostiam je vhodná do zahustených výsadieb s hustejším sponom pestovania. Z hľadiska opeľovania patrí k čiastočne samoopelivým odrodám, na dosiahnutie plných úrod sa odporúča jej kombinácia s odrodou Hallská obrovská. Odroda dozrieva v druhej polovici septembra, plodnosť je veľmi dobrá. Plody sú podlhovasto vajcovitého tvaru, dostatočne veľké - 10 plodov váži do 30 gramov. Sladkasté jadro dobrej chuti tvorí v dobrých pestovateľských podmienkach približne 48 percent hmotnosti plodu. Pestuje sa najčastejšie ako ker, prípadne ako koreniací štvrťkmeň. Úrody prináša aj v chladnejších, ale chránených polohách.

Samoopelivé a čiastočne samoopelivé odrody

• Scooter

Pomalšie rastúca je Corylus avellana Scooter. Listy sú zaujímavé svojim oranžovožltým zafarbením na jeseň.

• Hallska obrovská

Hallská obrovská je odroda, ktorá neskoro kvitne. Plody dozrievajú až koncom septembra a ich má ukryté pod listami. Oriešky sú vajcovité, zo strán čiastočne stlačené.

Okrasné odrody

• Contorta

Zaujímavým kultivarom je napríklad Corylus avellana Contorta - Lieska obyčajná, ktorá má pokrútené konáriky. Darí sa jej vo všetkých pôdach, okrem trvale podmáčaných. Vyžaduje slnko až polotieň.

• Červené odrody (napr. Red Zellernus)

U nás ide o najznámejšiu a najviac rozšírenú odrodu liesky s červenými listami. Odroda je charakteristická purpurovočerveným sfarbením listov a obalových šupín. Tvorí nízke kry s rozložitými jemne previsnutými korunami. Plody sú podobné ako u odrody Lombardskej bielej - stredne veľké, podlhovasté, po niekoľko kusov v súplodí. Obalové šupiny sú dlhé, uzatvorené, zelenkavo- alebo tmavočervené. Jadro je chutné, pokryté tmavočervenou dobre sa oddeľujúcou šupinkou. Kvitne stredne skoro. Plody dozrievajú v druhej polovici septembra, opadávajú spolu s obalmi.

Raritou medzi lieskami je červenolistá odroda Red Zellernus. Na jar ju zdobia dlhé ružovo-purpurové jahňady. Odroda rodí aj atraktívne červeno-hnedé oriešky. Táto lieska rastie stredne rýchlo a dorastá do výšky 3-5 metrov (podľa stanovišťa) a do šírky 1,5 - 2 metre. Použiť ju vieme do kombinovaných záhonov alebo na tvorbu tvarovaných alebo voľne rastúcich živých plotov. Sadíme ju na priame slnko alebo do polotieňa.

Odroda charakteristická tmavočerveným sfarbením listov. Rast je slabý, koruna rozložená, stredne zahustená. Plody sú malé až stredne veľké, podlhovasté, po niekoľko kusov v súplodí. Obalové šupiny sú ešte tmavšie ako listy, o dosť dlhšie ako plody. Škrupina je červenobronzovej farby, tenká. Jadro je veľmi chutné, aromatické, veľmi dobre vypĺňa vnútro plodu. Odroda je neskorá, kvitne stredne skoro, dozrieva v prvej polovici októbra. Je veľmi úrodná. Vyžaduje výživné pôdy a tienisté stanovište. Vďaka svojmu sfarbeniu listov a obalovým šupinám je veľmi atraktívna, často využívaná v okrasných výsadbách.

Odroda charakteristická svojím červenopurpurovým sfarbením listov a obalov plodov a tiež vynikajúcou chuťou. Rastie stredne silno, tvorí rozložené, zbytočne nezahusťujúce koruny. Plody sú stredne veľké, pri nadúrode menšie, podlhovasté, vyrovnané v tvare i veľkosti, po 2 až 4 ks v súplodí. Jadrá dobre vypĺňajú vnútro plodu. Odroda je úrodná, stredne neskoro dozrievajúca. Časť plodov vypadáva z obalov a časť opadáva spolu s nimi. Odrode vyhovujú výživné pôdy a tienisté polohy.

Červenolistá odroda. Rast je pomerne silný, koruna guľatá až eliptická, zbytočne nezahusťujúca. Plody sú strednej až väčšej veľkosti, jemne podlhovasté, po 2 až 5 ks v súplodí. Obalové šupiny sú tmavopurpurovej farby, o dosť dlhšie ako plody, so zúbkatými, hlboko laločnatými okrajmi. Škrupina je tmavobronzová až červená, jemne lesklá, veľmi tenká. Jadro je chutné, jemne sladké, šťavnaté, pokryté tenkou vláknitou šupinkou, dobre vypĺňa vnútro plodu. Kvitne neskoro, dozrieva v druhej polovici septembra. Väčšina plodov opadáva spolu s obalovými šupinami. Vyžaduje dobre pripravenú pôdu a tienisté stanovište.

Zber a uskladňovanie plodov

Zberať treba v období, keď oriešky začnú vypadávať z pančušiek. Po usušení sa dajú dlhodobo skladovať. Jadrá obsahujú veľa rastlinných olejov.

tags: #lieska #pestovanie #diskusie