Limax cinereoniger: Rozmnožovanie a životný cyklus veľkého lesného slimáka

Limax cinereoniger, známy aj pod viacerými synonymami ako Limax cinereus Lister, 1678 či Limacella panna Brard, 1815, je jeden z najväčších druhov suchozemských slimákov na svete. Jeho druhové meno "popelavý" odkazuje na jeho charakteristické zafarbenie, ktoré sa pohybuje od striebristo-šedej až po tmavo čiernu farbu, pripomínajúcu popol. Tento druh obýva predovšetkým lesnaté oblasti, kde nachádza dostatok potravy a prirodzených úkrytov.

Morfológia a charakteristika

Telo Limax cinereoniger dosahuje značné rozmery, pričom natiahnutý jedinec môže merať 12 až 20 cm, výnimočne aj cez 20 cm. Smrštený slimák meria okolo 10 cm. Farba tela je veľmi variabilná, najčastejšie však prevláda tmavá, sivomodrozelená až čierna. Charakteristický je svetlejší stredný kýl na zadnej časti nohy, ktorý siaha až do 2/3 dĺžky chrbta. Spodná strana tela je po okrajoch tmavá a v strede svetlejšia.

Štít, ktorý tvorí približne ⅓ dĺžky tela, je na rozdiel od druhu L. cinereoniger (pravdepodobne ide o preklep v originálnom texte, nakoľko sa porovnáva sám so sebou alebo s iným druhom, ktorý by mal byť jasne špecifikovaný) škvrnitý alebo mramorovaný, ale nikdy nemá pruhy. Farba tela môže byť rôznorodá, väčšinou je škvrnitá; škvrny sa najmä na chrbte a bokoch môžu spájať do pásov rôznej dĺžky alebo sa rozpadávať na pozdĺžne škvrnky či bodky, čo môže viesť k tomu, že väčšina tela pôsobí jednoliato čierno. Jedince so škvrnami majú základnú farbu sivú alebo sivohnedú, prípadne v nevýrazných odtieňoch hnedej. Hlava a tykadlá sú obyčajne červenohnedé, bez tmavých škvrniek. Noha je jednofarebná, belavá až bledosivá. Sliz je na celom tele bezfarebný a lepkavý.

Podobné druhy

Tmavé formy druhu Limax maximus môžu na prvý pohľad pripomínať Limax cinereoniger. L. cinereoniger sa však vyznačuje väčšími pokožkovými papilami a dlhším kýlom. Tykadlá u L. cinereoniger sú obyčajne tmavšie a tmavo škvrnité, na rozdiel od červenohnedých tykadiel u L. maximus. Mladé jedince L. maximus sa môžu podobať na druh Lehmannia marginata, líšia sa však relatívne dlhšími a červenkastými tykadlami a lepkavejším slizom.

Životný cyklus a rozmnožovanie

Limax cinereoniger je pôvodom z Európy, konkrétne zo severnej a strednej časti kontinentu. V súčasnosti sa však vyskytuje takmer na všetkých kontinentoch, s výnimkou Antarktídy. V Európe je rozšírený v takmer všetkých krajinách. Pôvodne lesný druh sa stal výrazne atropotolerantným, hoci nie je typickým synantropom. Najčastejšie sa vyskytuje v oblasti ľudských sídel, preferujúc zatienené a vlhké miesta ako sú záhrady, kompostoviská, parky, cintoríny, pivnice či vodovodné šachty, ale často sa vyskytuje aj v lužných lesoch.

Priemerná dĺžka života nie je v predloženom texte presne definovaná, ale z informácií o dospievaní a rozmnožovaní vyplýva, že ide o viacročný druh.

Rozmnožovanie

Rozmnožovanie prebieha najčastejšie od júla do septembra, zriedkavejšie až v októbri. Limax cinereoniger je známy svojim excentrickým spôsobom párenia, ktoré prebieha predovšetkým v noci. Kopulácia je rozdelená do niekoľkých fáz:

• Keď sa stretnú dva jedince pripravené na párenie, začnú kývať koncovými časťami svojich tiel.
• Potom si hľadajú vhodné miesto na kopuláciu, pričom jeden jedinec nasleduje druhého a zadný jedinec sa dotýka konca tela vedúceho. Párenie často prebieha vo výškach, napríklad na konároch stromov alebo na múroch a stenách.
• Po nájdení ideálneho miesta obaja partneri približne hodinu vylučujú množstvo slizu, ktorým sa pevne prichytia k podkladu. V tejto fáze sú stále v polohe tesne za sebou.
• Keď sa dostatočne prichytia, stočia sa tak, že telami vytvoria kruh, a nakoniec sa vzájomne prepletú do dvojitej špirály. V tejto chvíli sa zvyčajne spustia z vyvýšeného miesta a visia iba na slizovom vlákne.
• Nastáva samotné párenie, pri ktorom sa obidva jedince navzájom, rovnako špirálovito, prepletú penismi, spoja sa nimi a vymenia si spermie.
• Po transfere spermatofórov párenie končí a spojenie sa preruší. Slimáky odliezajú z miesta párenia (prípadne jeden z nich padá na zem) a pritom olizujú vyprodukovaný sliz.

Semenovod (vas deferens) je spojený s penisom blankou s početnými cievami. Penis je rúrkovitý, poskrúcaný, prípadne špirálovito stočený, jeho dĺžka sa rovná približne polovici dĺžky tela. Jeho distálna časť je kyjakovito rozšírená, kde sa napája semenovod aj sval (musculus retractor penis). Spermatéka je oválna s úzkou stopkou ústiacou do penisu v mieste prechodu do átria.

Do vlhkej pôdy kladú 30-60 (podľa Nordsiecka (2019) až 200) žltkastých vajíčok o veľkosti 4-5,5 mm. Mláďatá sa liahnu po 20-30 dňoch a dospievajú po jednom roku.

Správanie a ekológia

Limax cinereoniger je typický nočný druh, ktorý je aktívny a pohyblivý. Dokáže prekonávať relatívne veľké vzdialenosti za potravou, pričom sa väčšinou vracia do svojho pôvodného úkrytu. Cez deň sa ukrýva pod spadnutým drevom, starými doskami, kameňmi či kusmi betónu. Jeho životný priestor siaha od nížin až po horské polohy; vo Švajčiarsku napríklad stúpa až do výšky 1900 m n. m.

Tento druh sa stal jedným z modelových živočíchov pre skúmanie cirkadiánnych rytmov. Vedecké štúdie, ako napríklad tá od Sokolove et al. (1977), skúmali jeho pohybovú aktivitu počas 24 hodín v závislosti od osvetlenia. V laboratórnych podmienkach bolo zistené, že slimáky sú najaktívnejšie krátko po zhasnutí svetla (po zotmení), pričom táto zvýšená aktivita trvá približne dve až tri hodiny. Celková denná aktivita dosahuje deväť až desať hodín.

Reakcie na zmeny vlhkosti

Limax cinereoniger dokáže citlivo reagovať na nepriaznivé životné podmienky, najmä na sucho, ktoré vedie k dehydratácii. Slimáky dýchajú cez pneumostóm (dýchací otvor) aj celým povrchom tela, čo urýchľuje odparovanie vody. V prípade nevhodných podmienok slimák dokáže regulovať svoj pneumostóm - má ho väčšinou uzavretý a otvára ho len na krátku dobu, aby minimalizoval straty vody. Keď je skupina slimákov vystavená suchu, tvoria zhluk a vzájomne sa dotýkajú telami, čím ďalej znižujú straty vody.

Potrava

Ide o všežravý druh, ktorý preferuje huby, lišajníky a rozkladajúci sa rastlinný materiál. Konzumuje tiež menej pohyblivé bezstavovce, vrátane iných nahých mäkkýšov, a živočíšne zvyšky, vrátane mŕtvych živočíchov. Zelené rastliny požiera najmä vtedy, ak nemá dostatok inej potravy. Pri premnožení môže spôsobovať škody na poľnohospodárskych plodinách (listovej, hľuznatej aj koreňovej zelenine) a tiež na okrasných kvetoch či cibuľovinách.

Význam a potenciál

Vo výskumnej oblasti sú mäkkýše ako Limax cinereoniger považované za zdroj biologicky aktívnych látok, ktoré sú intenzívne študované pre svoje potenciálne protirakovinné vlastnosti. Tieto látky sa nachádzajú v slize, ktorý vylučujú všetky plži. Tento sliz má dvojakú funkciu: jedný typ uľahčuje pohyb, zatiaľ čo druhý pokrýva telo a chráni ho pred vysychaním, nečistotami, parazitmi a baktériami. Sliz pozostáva prevažne z vody (98 %) a menšej časti biologicky aktívnych látok, ako sú proteíny a polysacharidy. Niektoré polypeptidy zo slizu slimákov vykazujú protinádorovú aktivitu.

tags: #limax #cinereoniger #rozmnozovanie