Lotos (Nelumbo) je jednou z najúžasnejších vodných rastlín, známa svojimi nádhernými kvetmi a bohatou symbolikou, ktorú nesie v mnohých kultúrach. Lotosy sú veľkolepé rastliny s výraznými listami a úžasnými kvetmi, ktoré sa zdvíhajú vysoko nad hladinu. Sú ústredným bodom v každom jazierku a ich pestovanie môže byť odmenou pre tých, ktorí hľadajú elegantný a majestátny prvok do svojej záhrady alebo vodného jazierka.
Lotos patrí medzi najstaršie rastliny na svete. Semená lotosu sú veľmi odolné - môžu prežiť v pôde stovky rokov a stále si zachovajú schopnosť klíčiť. Lotosy, vedecky známe ako Nelumbo, patria do čeľade lotosovitých rastlín (Nelumbonaceae). Existujú len dva druhy pravého lotosu: lotos indický (Nelumbo nucifera) a lotos žltý (Nelumbo lutea). Je dôležité poznamenať, že za lotosy bývajú často považované aj niektoré druhy leknínov (Nymphaea) alebo rastliny rodu Lotus, ako napríklad ľadenec Berthelotov (Lotus berthelotii), ktoré však nepatria do rodu Nelumbo a majú odlišné pestovateľské nároky.
Typy lotosov
Nelumbo nucifera (Indický alebo posvätný lotos)
Tento druh je pôvodom z Ázie (od južného Povolžia cez Irán a južnú Áziu až do Japonska a severovýchodnej Austrálie) a je známy svojimi veľkými ružovými alebo bielymi kvetmi, ktoré môžu dosahovať až 30 cm v priemere. Je veľmi cenený pre svoju kultúrnu a náboženskú symboliku v budhizme a hinduizme. Lotos indický je močiarna rastlina, ktorá miluje veľa slnka a priestoru. Krásne kvety lotosu vyrastajú na dlhých stonkách nad listami a môžu dosahovať priemer až 20 cm. Sú príjemne voňajúce, najčastejšie v ružovej alebo bielej farbe.
Nelumbo lutea (Americký žltý lotos)
Tento druh pochádza zo Severnej Ameriky, konkrétne z východných oblastí USA, Strednej Ameriky a Karibiku a má žlté kvety. Dorastá do veľkosti od 40 cm až po 200 cm s kvetmi od 10 cm až po 35 cm. Mladé semienka aj kvety sú jedlé.
Symbolika a kultúrny význam lotosu
Lotosový kvet má hlboký kultúrny a náboženský význam v mnohých civilizáciách. Je považovaný za posvätnú kvetinu a symbol krásy a čistoty.
Lotos v náboženstvách
Staroveký Egypt
Uctievali ho už starí Egypťania, ktorí ho považovali za symbol Slnka a dokonca za prvú bytosť na Zemi, ktorá povstala z prvotných vôd a svetla. Egyptská kniha mŕtvych uvádza, že lotos je jednou z podôb, do ktorých sa môže mŕtvy premeniť. Vyobrazenia lotosových kvetov sa nachádzajú v staroegyptských chrámoch a na hrobkách. Hoci egyptské legendy zdobil iný druh lotosu, Nymphaea caerulea (modrý leknín), jeho symbolika bola podobná.
Hinduizmus
V Indii sa lotos stal súčasťou architektúry, napríklad v podobe lotosového stĺpa. Lotosový kvet je neustále považovaný za symbol krásy a čistoty. Traduje sa, že lotosový kvet vyrástol z pupku boha Višnu a boh Brahma je často zobrazovaný sediaci na lotosovom kvete, ktorý vyrastá z pupku boha Višnu. I bohyňa dobra Laxmí, vystupuje aj pod menami Padma, Kamla, Kamalasana, ktoré znamenajú lotos. Lotos sa stal i národným kvetom Indie a zobrazuje sa v mnohých umeleckých dielach, veľkolepých stavbách i starých rozprávkach a legendách.
Budhizmus
Lotos hrá významnú úlohu aj v budhistických mýtoch. Podľa nich bol lotos prvým kvetom, ktorý sa objavil na svete. V budhizme symbolizuje cestu života k osvieteniu. Princíp je jednoduchý: lotos vyrastá z bahna, prechádza kalnou vodou a nakoniec sa objavuje čistý a žiarivý na hladine, podobne ako veriaci, ktorí cez rôzne úskalia dosahujú osvietenie. Budhisti obdivujú lotosy aj preto, že napriek tomu, že vyrastajú z bahna, zostávajú čisté a nepoškvrnené, čo vystihuje podstatu ich učenia a pravého bytia. Sú ako človek, ktorý vychádza z materiálneho bahna sveta (sansára) a nevedomosti (avidjá) a napriek tomu sa môže prejaviť v čistote a kráse prostredníctvom osvietenia (bódhi). Mantra "Óm mani padme húm!" (Ó, klenot lotosového kvetu!) je často opakovaná v budhistických kláštoroch, oslavujúc Budhu, z ktorého šľapají pri jeho narodení vykvitli lotosové kvety.
Ďalšie symbolické významy
Hinduistickí filozofi obdivovali dominantné a veľmi sugestívne kruhovité listy lotosu ako symbol nepripútanosti. Samotný Ramakrišna tvrdil, že človek by mal byť ako listy lotosu, ktoré sa dotýkajú hladiny bez toho, aby sa celkom ponorili do vody. Rovnako duchovní ľudia môžu žiť v reálnom svete bez toho, aby ich vnútorne poznačil. Lotosovým kvetom sa pripisuje aj ďalšia dôležitá vlastnosť - plodnosť. Podľa tantrických a jogínskych spisov v každom človeku rozkvitá sedem lotosových kvetov, sedem čakier, ktoré sú energeticky aktívne body na osi ľudského tela.
Literárnu nesmrteľnosť lotosom zabezpečil Homér, ktorý im vo svojej úžasnej Odyssei dal podivnú vlastnosť - stali sa kvetmi zabudnutia a ťažkopádnej bezstarostnosti v krajine Lotofágov.
Podmienky pre úspešné pestovanie lotosu
Pestovanie lotosu nie je príliš náročné, avšak vyžaduje špecifické podmienky.
Svetlo a teplota
Lotosy sú milovníkmi slnka a potrebujú veľa svetla, aby mohli rásť a kvitnúť. Umiestnite ich na miesto, kde budú mať minimálne 6 až 8 hodín priameho slnečného svetla denne. Potrebujú vodu s teplotou vyššou ako 20 °C, ideálne okolo 25 °C. Na úspešný rast je potrebná teplota vody nad 15 °C, na kvitnutie nad 20 °C. Lotos začína vegetáciu po zimnom období pri teplote vody 13 až 15 °C, kvitne pri teplote vody 18 až 20 °C, čo je v našich podmienkach asi od konca júna do konca septembra.
Pôda a substrát
Lotos potrebuje ťažkú ílovitú pôdu, ktorá poskytne stabilitu a podporu pre jeho korene. Bežné záhradné substráty sú príliš ľahké a môžu sa plávať na hladine vody, čo nie je pre rastlinu vhodné. Kvalitná ílovitá pôda pomáha udržiavať lotos pevne na mieste a poskytuje potrebné živiny pre jeho zdravý rast. Substrát by mal byť bahnitý alebo štrkovitý a mal by byť umiestnený niekoľko desiatok centimetrov (minimálne 30 cm) pod vodnou hladinou. Lotosy sa pestujú v nádobách naplnených záhradnou zeminou, ktorá môže mať kyslejší charakter. Do záhradnej pôdy je možné primiešať 1/5 dekompostovaného kravského hnoja.
Vodné prostredie
Lotos je vodná rastlina, preto je nevyhnutné pestovať ho vo vode. Najlepšie sa mu darí v plytkých jazierkach alebo veľkých nádobách naplnených vodou. V jazierku, aby sa voda dostatočne prehriala, nesmie byť lotos vysadený príliš hlboko. Ideálne je medzi 30 - 50 cm pod hladinou. Pri pestovaní v nádobách, pravidelne kontrolujte hladinu vody a dopĺňajte ju podľa potreby, aby ste zabezpečili konzistentné podmienky.
Výsadba a starostlivosť
Výber nádoby a umiestnenie
Lotosy sú veľmi vitálne a invazívne rastliny, preto je lepšie pestovať ich v obmedzených nádobách, pretože inak by sa rýchlo prekorenili a rozrástli do celého priestoru jazierka. Nádoba by mala byť bez dier a mala by mať zaoblené rohy, aby sa koreň neprichytil. Pre malé druhy lotosov používame priemer nádoby od 25 cm, pre stredne veľké od 40 cm a pre veľké nad 60 cm. Nádoba by mala mať priemer aj výšku minimálne 60 cm. Nádobu plníme zeminou tak, aby od okraju ostalo asi 10 - 15 cm na vodu. Potom ju umiestnime na zvolené miesto v jazierku tak, aby okraj bol niekoľko cm pod hladinou. Ak vysádzame voľne do jazierka, je nutné, aby bola vrstva zeminy asi 30 cm a hladina nad od 30 do 50 cm, tak aby voda v zime nepremrzla až po dno. Myslíme aj na to, že rastlina sa bude postupne rozrastať do okolia, preto jej treba nechať dostatok miesta.
Nádobu s nasadenými lotosmi dáme do hĺbky asi 15 cm, pokiaľ sa nezačne ich rast. Potom ich môžeme ponoriť na dno do hĺbky 40 - 50 cm pod vodnú hladinu. Ak je jazierko príliš hlboké, radšej podložíme debničku odspodu (nie však drevenú, pretože by mohla utlmiť rast lotosov). Pri pestovaní v nádobách je druhou možnosťou dodať do spodnej časti substrátu pomaly rozpustné hnojivo, ktoré zásobuje rastlinu počas celého vegetačného obdobia.
Hnojenie
Lotosy sú náročné na živiny, preto používajte pomaly sa uvoľňujúce hnojivo pre vodné rastliny alebo špeciálne hnojivá pre lotosy. Prihnojujeme pomaly rozpustnými hnojivami podľa návodu. Platí zásada, že radšej častejšie menej, ako naopak. Začíname pozvoľna, až sa začnú rastlinky zelenať a sú riadne zakorenené. Ako sa rozrastajú, možno postupne zvyšovať dávku. Tmavozelené listy signalizujú dostatok živín, bledozelené až nažltlé listy naznačujú ich nedostatok. Pred ukončením vegetácie, čo býva koncom septembra, začiatkom októbra už neprihnojujeme. Pri hnojení dbajte na to, aby ste rastlinu neprehnojili. Nadmerné hnojenie môže viesť k rozvoju rias vo vode, čo môže zhoršiť podmienky pre lotos. Po vytvorení prvých pravých listov, ktoré sú nad hladinou, sa začína s prihnojovaním komplexným hnojivom rozpustným vo vode.
Doplňovanie vody
Pri pestovaní lotosu v nádobách je dôležité pravidelne dopĺňať vodu, aby bola hladina vody vždy konzistentná. Ak pestujete lotos v jazierku, voda sa prirodzene obnovuje, ale aj tak sledujte úroveň vody najmä počas teplých dní, keď sa môže rýchlo vypariť.
Rozmnožovanie lotosu
Zo semien
Semená lotosu sú mimoriadne odolné a zachovávajú si klíčivosť aj niekoľko stoviek rokov vďaka svojej tvrdej šupke. Pred výsevom je nevyhnutné semená obrousiť (narušiť), aby sa k embryu dostala voda. Narušené semená namočte na 24 hodín do vlažnej vody s teplotou minimálne 20 °C, ideálne 25 - 27 °C. Semená by mali nabobtnať a zdvojnásobiť svoju veľkosť. Ak sa tak nestane, proces brúsenia a namáčania zopakujte. Správne nabobtnané semená začnú klíčiť veľmi rýchlo, do týždňa by sa mala objaviť rastlinka s prvými lístkami. Keď sa objavia prvé listy, presaďte rastliny do bahnitého substrátu alebo štrku a vložte do jazierka. Pestovanie lotosu zo semien môže trvať 2 až 3 roky, kým rastlina začne kvitnúť.
Ako bieliť stromy roztokom z vápna?
Delením rizómov
Lotos sa dá rozmnožiť aj delením koreňových rizómov. Rhizóm (hľúza nachádzajúca sa v pôde pod hladinou) je veľmi krehký. Ak si zakúpite rhizóm lotosu v období vegetačného kľudu (pred vyrašením, obvykle v marci), veľmi opatrne ho posaďte do zmesi ílovice s pieskom, respektíve pôdy s malým množstvom organických látok. Sadíte tak, že vegetačný vrchol necháte nad zeminou, zbytok jemne zahrniete. Ak sa poškodí a dovnútra sa dostane voda, je to definitívny koniec. V prípade, že si zakúpite už hotovú rastlinku, platí to isté pri presádzaní do väčšej nádoby, alebo jazierka.
Zazimovanie lotosu
Lotosy neznášajú mráz, preto ak ich pestujete vo vonkajšom jazierku, musíte ich včas premiestniť na zimné stanovište. V miernom podnebí môže lotos prežiť zimu, ak je ponorený hlbšie do vody, kde sa zabráni zamrznutiu rizómov. Ak máte jazierko, lotos v zimných mesiacoch môže prejsť do pokojového štádia. Pred príchodom mrazov nádobu umiestnite na chladné miesto s teplotou od 5 - 10 °C. Môže to byť chodba, pivnica a podobne. Listy orežeme, necháme len krátke stopky, aby zbytočne vo vode nehnili. Takto ich ponecháme až do jari. Voda sa predtým vyleje, pôda by sa mala počas zimy udržiavať vlhká, nie však premokrená. Od mája vedro opäť umiestnime na slnečné miesto v záhrade, doplníme vodou a po objavení prvých listov znova začneme týždenne hnojiť.
Pre lepší vývoj kvetov je vhodnejšie pestovanie v skleníku alebo zimnej záhrade, kde teplota vody menej kolíše a dosahuje vyššie hodnoty. Odborníci odporúčajú každé tri roky úplne vymeniť zeminu a zasadiť rizómy do čerstvého substrátu.
Medicínske a kulinárske využitie lotosu
Lotos má okrem svojej symboliky aj široké praktické využitie.
Medicínske využitie
Lotos patrí medzi rastliny klasickej čínskej medicíny s pozitívnymi účinkami na ľudské telo. Najväčšiu silu majú vraj tyčinky lotosových kvetov. Podľa tradičnej medicíny lotosy hasia srdečné ohne, pomáhajú pri zvieraní srdca a nízkom tlaku, tonizujú, zastavujú krvácania, pôsobia pozitívne pri stagnácii krvi, pomáhajú obličkám, slezine, pečeni, pomáhajú odbúravaniu tukov, upokojujú a pôsobia aj afrodiziakálne. Dokážu zastaviť hnačky z horúčav a schladzujú organizmus. V poslednom čase sa skúmajú aj jeho protirakovinové účinky. Obsahujú látky ako lotusín, neferín a nuciferín. Klasická čínska medicína im pripisuje osviežujúcu a vyrovnanú povahu a vplyv na akupunktúrne dráhy srdca, sleziny a obličiek.
Kulinárske využitie
Lotos je pochúťkou čínskej kuchyne, kde sú jedlé všetky jeho časti. V Indii a Číne sú semená a oddenky lotosu bežne konzumovanou potravinou. Už viac ako 3000 rokov je kultivovaný a šľachtený na úžitkové alebo okrasné účely. Tak ako bambus, aj lotos sa dá využiť celý.
Korene
Sú prirodzene sladké, obsahujú veľa škrobu a používajú sa do polievok, na prípravu sladkostí (plnené ryžou v sladkej omáčke) alebo sa konzumujú ako ovocie. Sú dobrým zdrojom železa, vitamínov B a C a vlákniny. Mladé hľúzy sa používajú na šaláty, vyzretejšie staršie korene do polievok. Šťava z koreňov pomáha zastaviť krvácanie žalúdočných stien, čriev a rekta. Polievka z koreňov lotosu je tiež užitočná. V mnohých reštauráciách a čajovniach na brehoch Západného jazera v Číne je špecialitou rôsolovitý nápoj pripravený z prášku získaného z vysušených a rozdrvených koreňov lotosov, ochutený zázvorom a škoricou.
Semená (Oriešky)
Chutia podobne ako vlašské orechy, konzumujú sa surové, varené alebo pražené. Pražené semená sa používajú na prípravu pochúťky makhanas. Semená aj oddenky sú v Indii a Číne bežne konzumovanou potravinou.
Kvety
Lupienky kvetov sa často pridávajú do čaju a vína. Staré pevné listy sa môžu použiť namiesto alobalu ako zábal na pečené lahôdky. Z celkom mladých hľúz sa pripravujú i chutné šaláty a vyzretejšie staršie korene sa používajú do polievok.
Čaj z koreňov
V Japonsku sa pije čaj z koreňov lotosov nazývaný hasuča. Je jemnej chuti a pripravuje sa z koreňov vysušených na slnku, rozomletých na jemný prášok, do ktorého sa pre chuť a účinky pridáva trochu sušeného zázvoru. Pre chuť sa doň môže pridať pár kvapiek sójovej omáčky. Čaj hasuča je veľmi populárny v celom Japonsku, pretože pomáha pri respiračných problémoch, chronickom kašli, je dobrý na pľúca a uvoľňuje hlieny z tela. Korene lotosov patria v Japonsku k najobľúbenejším medicínskym zeleninám.
Ako bieliť stromy roztokom z vápna?
Lotosy sú veľmi odolné a nemajú takmer žiadnych nepriateľov a škodcov. Je veľmi ťažké nezamilovať sa do éterických kvetov lotosov na prvý pohľad. Pri správnej starostlivosti sa táto rastlina odvďačí nádhernými kvetmi a pôvabným vzhľadom.
tags: #lotus #kvet #pestovanie