Ako rozmnožovať lupinu zo semien

Lupina patrí k obľúbeným a tradičným záhradným trvalkám, ktoré ponúkajú vzpriamené súkvetia nádherných sýtych farieb. Najviac atraktívne a vyhľadávané sú odrody, ktoré pozostávajú z viacerých farieb. Lupina mnoholistá (Lupinus polyphyllus), staršie známa ako lupína alebo vlčí bôb, dnes ponúka obrovské množstvo odrôd, ktoré sa navzájom odlišujú hlavne farbou súkvetia. Tieto rastliny bývajú najčastejšie v ponuke špecializovaných trvalkových záhradníctiev.

Ak si budete chcieť zaujímavé odrody lupiny svojpomocne rozmnožiť, môžete to vyskúšať výsevom semien. Je však potrebné počítať s tým, že zo semien si nemusíte vypestovať presne takú istú rastlinu, z akej ste si vzali semená - farba jej kvetov sa môže líšiť.

Rozmnožovanie lupiny zo semien

Po odkvitnutí vytvára lupina struky plné semien, ktoré je dôležité včas pozberať. Ideálne je semená vysiať čo najskôr po dozretí. Ak ich máte v zásobe a správne skladované, môžete ich vysievať od apríla do začiatku jesene.

Príprava semien pred výsevom:

• Semená treba pred výsevom nechať napučať asi 24 hodín vo vlažnej vode, čím podporíte rýchlejšie vyklíčenie.

Výsev a starostlivosť o mladé rastliny:

• Semená potom povysievajte, ideálne po 1-3 do malých kvetináčov naplnených výsevným substrátom.
• Kvetináče s vysiatymi semenami následne umiestnite do pareniska alebo na iné svetlé a chránené miesto.

Lupiny majú kolovité korene, a preto rozsádzaním mladých rastlín by trpeli. Pri presádzaní dochádza k narušeniu koreňa, čo býva častým dôvodom neúspechu pri pestovaní. V kvetináčoch si mladé lupiny hneď vytvoria kvalitné koreňové baly a budete si ich tak môcť neskôr vysadiť na miesto pestovania bez poškodenia koreňového systému.

Podmienky pre úspešné pestovanie

Lubinám sa najlepšie darí na slnečnom a pred vetrom chránenom stanovišti s hlbšou, priepustnou a skôr mierne kyslou pôdou. Vyniknú v menších aj väčších skupinách.

Pestovanie lupiny nie je vo výsledku vôbec náročné. Rastlina si nevyžaduje príliš špecifické podmienky, vďaka čomu je skvelou voľbou, ak chcete niečo naozaj ozdobné, čo nepotrebuje špeciálnu starostlivosť. Ak pre výsev zvolíte slnečné stanovište až polotieň s dostatočne výživnou pôdou, lupina si úplne vystačí a nebudete jej musieť venovať výraznú starostlivosť. V chudobnejších pôdach je dobré ju občas prihnojiť.

Pôda a hnojenie

Najdôležitejšou podmienkou na úspešné pestovanie týchto krásnych rastlín je dobre priepustná pôda. V mokrých, nepriepustných pôdach často dochádza k hnilobeniu koreňov a postupnému zániku celej rastliny. Ideálna je hlboká, priepustná a mierne kyslá pôda bez prítomnosti vápnika. V chudobnejších pôdach je dobré rastliny občas prihnojiť. Na hnojenie sa odporúča používať prípravky, ktoré neobsahujú vápnik, alebo jeho množstvo v zložení hnojiva nie je veľké. Vhodné sú prípravky so zvýšeným obsahom fosforu, ktoré lupine dodajú potrebné živiny. Rastliny s mohutným koreňovým vlákninením žijú hlízkové baktérie, ktoré sú schopné viazať vzdušný dusík a dávať ho k dispozícii rastlinám, vďaka čomu si nemusíte robiť starosti s nadmerným priahnojovaním.

Svetelné podmienky a poloha

Lupina potrebuje na svoj rast miesto, kde svieti slnko väčšinu dňa, a to aspoň 7 hodín. Určite ju nesituujte tam, kde je celodenný tieň, pretože by ste sa nedočkali jej plného kvitnutia. Najlepšie miesto pre lupiny je uprostred záhona, pretože polovysoké rastliny v popredí im poskytujú ochranu pred vetrom a po odkvitnutí lupín zakryjú prázdne miesta.

Zavlažovanie

Pri nastavovaní intervalov zálievky je najlepšie staviť na zlatú strednú cestu. Lupina sa musí polievať pravidelne, ideálne vlažnou odstátou vodou. Polievať je nutné vždy vtedy, keď povrch pôdy začne byť na dotyk suchý. Dávky vody nesmú byť príliš veľké, aby sa korene rastliny nepremočili a nezačali hniť. Hoci lupinám vyhovujú aj suchšie podmienky, potrebujú pravidelnú miernu zálievku. Pôda by nemala byť dlhodobo preschnutá, ani premokrená.

Ďalšie spôsoby rozmnožovania a starostlivosť

Lupinu si môžete rozmnožiť aj pomocou odrezkov, a to hneď na jar po vyhnaní nových výhonkov. Odrezky by však mali mať aj kúsok zdrevnatenej časti. Vzhľadom na guľový tvar koreňa a spôsob rastu rastliny nie je rozmnožovanie odrezkami bežné a vyžaduje si pestovateľské umenie. Vhodnou alternatívou je rozmnožovanie pomocou semienok, ktoré sa dajú kúpiť v predajni so záhradkárskymi potrebami alebo získať priamo zo strukov na odkvitajúcich rastlinách.

V prvom roku po výsadbe by ste tiež mali vlčí bôb na zimu chrániť. Hoci sa jedná o trvalú rastlinu, lupina je pomerne krátkoveká a niekedy sa môže stať, že už po troch rokoch mizne. Aby ste však nemuseli každých pár rokov kupovať nové semienka, ponúka sa možnosť rastliny omladiť.

Omladenie rastliny

Jediné, čo k tomu potrebujete, je vyzdvihnúť dospelý trs lupiny, opatrne ho rozdeliť rýľom na menšie diely a tie hneď vysadiť do čerstvej zeminy.

Rez a ochrana

Lupina nevyžaduje pravidelný rez napriek rýchlemu rastu. Zastrihávanie je potrebné len po odkvitnutí kvetov a v prípade, keď sa na rastline objavia odumreté časti, najmä listy. Na jeseň môžete rastliny zrezať až k zemi, čo ich pripraví na nasledujúcu sezónu a pomôže udržať záhon čistý.

Pokiaľ vás zaujíma, aké má vlčí bôb choroby, môžete zostať relatívne v pokoji, táto rastlina totiž nie je príliš náchylná na škodcov. Môže ju napadnúť múčnatka, botryotínová škvrnitosť alebo háďatká. Pokiaľ by ste si však na niečo mali pri pestovaní vlčieho bôbu dať pozor, potom sú to slimáci. Preto by ste mali koncom zimy odstrániť z rastliny všetky odumreté časti.

Lupina v histórii a jej využitie

Vlčí bôb, zvaný aj lupina mnoholistá, je okrasná trvalá rastlina, ktorá má pôvod v Severnej Amerike. Prvýkrát sa v Európe objavil v 19. storočí. Pôvodne bol vysádzaný ako úžitková rastlina. Začalo sa mu však u nás dariť tak dobre, že sa hojne rozšíril a v niektorých oblastiach dokonca utláčal pôvodné rastlinné druhy. Najlepšie rastie v horských a podhorských oblastiach, stretnúť sa s ním však môžete už takmer všade. Okrem toho bola lupina mnoholistá vysievaná aj z dôvodu spevňovania násypov ciest a železníc.

V niektorých krajinách majú s rozšírením lupiny problém, a to z dôvodu, že je vlčí bôb invazívny. Táto rastlina patrí medzi bôbovité a má schopnosť viazať dusík v pôde, čím zlepšuje jej kvalitu. Táto vlastnosť však nemusí byť vždy len prínosná, niektoré pôvodné druhy totiž majú veľmi špecifické požiadavky na pôdu. Táto vlastnosť však môže tiež slúžiť na odstránenie jedov z pôdy. Okrem dusíka na seba dokáže nadviazať aj veľké množstvo pesticídov a jedov.

Obrovské množstvo druhov lupiny je veľmi jedovatých, obsahujú vysoké množstvo alkaloidov. Už pri požití zhruba desiatich semien lupiny môže dôjsť k nevoľnosti a halucináciám. Pre potravinárstvo sú však využívané špeciálne vyšľachtené kultivary neobsahujúce toxické množstvo alkaloidov. Z vlčieho bôbu sa vyrába napríklad lupinová múka. Pochúťkou sú aj nakladané plody bieleho vlčieho bôbu v náleve. Semená niektorých druhov sa zvyknú využívať ako alternatívna kávovina. Spomedzi druhov pestovaných v Európe sa jedná o semená lupiny žltej a lupiny bielej, ktoré sa najprv prepražia a následne použijú ako náhrada klasickej kávy.

Lupina patrí medzi rastliny, ktoré dokážu fixovať dusík z atmosféry, čím zlepšuje kvalitu pôdy. Okrem estetickej funkcie za to môže aj praktický úžitok rastliny, ktorej prítomnosť v záhrade pomáha zlepšovať kvalitatívnu stránku pôdy. Jej prínos spočíva v obsahu tzv. symbiotických baktérií, ktoré na seba dokážu naviazať dusík a tým obohacovať zeminu. Lupina si našla uplatnenie aj pri skvalitňovaní pôdy a poslúžiť môže aj ako prírodné zelené hnojivo.

Druhy lupiny

• Lupinus polyphyllus - Tento druh lupiny je nazývaný aj vlčí bôb a je najznámejší a často sa vyskytuje v záhradách.
• Lupinus texensis - Tento druh, známy aj ako texaská lupina, je nižší a má tmavomodré kvety s bielymi akcentmi.
• Lupinus arboreus - Nazývaný aj stromová lupina, tento druh má drevnatý základ a dorastá do výšky až 2 metrov.
• Lupinus perennis - Táto trvalka má fialové alebo modré kvety a je obľúbená v severnej Amerike.

Rod Lupinus je veľmi bohatý a rozmanitý, existuje vyše dvesto druhov, ktoré sa od seba dosť významne líšia. Niektoré patria k letničkám, iné zasa k trvalkám, no existujú dokonca aj polodrevité či drevité druhy. Na bežné použitie v našich záhradách sa najčastejšie používajú rôzne odrody označované spoločným menom Lupinus hybridus. Okrem tradičných bielych, ružových a hlavne modrých odtieňov existuje už pomerne veľká skupina moderných odrôd, ktoré sa predvádzajú vo veľmi nápadných farebných kombináciách a veľmi žiarivých farbách.

tags: #lupina #rozmnozovanie #vlastnymi #semenami