Machovky: Druhy, pestovanie a využitie

Existuje okolo sto druhov machoviek, pričom na Slovensku sú známe najmä tri: machovka čerešňová, peruánska a lepkavá. Tieto rastliny sú príbuzné s paprikami, rajčiakmi, baklažánmi či zemiakmi, a preto patria medzi zeleninu, hoci sa ich plody často konzumujú ako ovocie.

Machovka čerešňová (Physalis alkekengi)

Táto rastlina je známejšia pod ľudovým názvom židovská čerešňa. Pestuje sa predovšetkým pre svoje ozdobné kvetné kalichy, ktoré sa výborne hodia na aranžovanie. V jeseni, keď už iné kvety strácajú svoju krásu, malé lampášiky tejto machovky rozžiaria záhony sýtooranžovou farbou. Kalichy zostávajú na rastline aj po opadaní listov. Neskôr ich farba vybledne, stanú sa priesvitnými a odhalia malú červenú bobuľu - plod. Nevýhodou machovky čerešňovej je jej rýchle rozrastanie, ktoré môže časom potlačiť rastliny v jej okolí.

Ozdobné oranžové kalichy machovky čerešňovej

Machovka peruánska (Physalis peruviana)

Machovka peruánska má jedlé plody, ktoré sú bežne dostupné v obchodoch, zvyčajne zabalené v malých priesvitných plastových škatuľkách. Plody majú slamovožltú farbu a sú to vlastne kalichy, v ktorých sú ukryté plody - malé, guľaté žlté bobuľky, prezývané aj „čerešničky“. Tieto bobule, približne jeden až dva centimetre veľké, majú príjemnú sladkokyslú chuť a dajú sa konzumovať v surovom stave. Majú hladkú, tenkú šupku, pod ktorou sa skrýva šťavnatá dužina s oranžovým nádychom, plná veľmi drobných, plochých, žltkastých semienok. Bobule sa konzumujú spolu s dužinou. Z hľadiska výživovej hodnoty obsahujú najmä fosfor, vápnik a železo, a sú bohaté aj na vitamíny, pričom vitamínu C obsahujú dokonca viac ako citrón. Je však dôležité poznamenať, že nezrelé plody sú jedovaté.

Machovka peruánska pochádza zrejme z teplých oblastí Južnej Ameriky. Semená sa vysievajú v marci a apríli do hĺbky 3 mm. Po vyklíčení rastliny pikírujeme do väčších kvetináčov, z ktorých ich sadíme na vonkajší záhon po polovici mája. V kvalitnej, hlbokej a dobre priepustnej pôde dorastie do výšky okolo 120 cm. Keď dosiahne výšku viac ako pol metra, je potrebné ju priviazať k opore. Zrelé plody sa zberajú po zožltnutí mechúrika, približne v septembri a októbri. Plody je možné uchovať v chlade a suchu niekoľko mesiacov, dobre sa skladujú napríklad v chladničke.

Machovka peruánska sa považuje za prírodný liek a patrí do čeľade ľuľkovité. Je celá jedovatá, ale jedlými sa stávajú až po dozretí. Energetická hodnota plodov prekračuje 50 kcal a obsahujú sacharidy, vlákninu, vitamíny A, B1, B3, C a rutín, ako aj minerály ako draslík, fosfor, železo a vápnik. V domovine machovky patria medzi vytrvalé rastliny, no na Slovensku neprezimujú, preto sa pestujú ako letničky a každý rok je potrebné predpestovať nové sadenice.

Zrelé plody machovky peruánskej v kalichu

Machovka lepkavá (Physalis ixocarpa)

Bobule machovky lepkavej môžu dosahovať priemer až päť centimetrov. V zrelosti sú taktiež ukryté v slamovožltom kalichu, ktorý pri raste často vyplnia a niekedy aj roztrhnú. Šupka zrelých plodov je tuhá, lesklá a lepkavá. Najčastejšie má žltkastú farbu, no existujú aj plody modré alebo fialové. Po dozretí je dužina sklovitá, s kyslastou až sladkou chuťou, ktorá mierne pripomína egreše. Okrem konzumácie v surovom stave sa plody dajú aj tepelne upraviť, podobne ako rajčiaky. Tento druh, známy aj ako tomatillo, sa v kuchyni využíva najmä na prípravu mexických omáčok, ako je salsa verde.

Pestovanie machoviek

Machovkám sa darí všade tam, kde rajčiakom, a dokonca sú menej náročné. Citlivo však reagujú na teploty pod bodom mrazu. Preto je dôležité vysádzať ich na hriadku až po posledných jarných mrazíkoch, a to s odstupom približne 70 cm, keďže rastliny sú mohutné a bohato sa rozkonárujú. Aby sa neváľali, je vhodné ich priviazať ku kolíkom. Počas sezóny ich pravidelne zavlažujte, ale vyhnite sa preliatiu.

Machovky sú rastliny milujúce slnko a najlepšie sa im darí na slnečnom mieste s minimálne 6 až 8 hodinami priameho slnečného svetla denne. Slnko podporuje ich rast a tvorbu zdravých plodov. Silný vietor môže poškodiť stonky a plody, preto sa odporúča vybrať miesto chránené pred vetrom alebo zabezpečiť ochranu v podobe vetrolamu. Machovka preferuje ľahkú, dobre priepustnú pôdu. Pravidelné dopĺňanie živín je kľúčové pre bohatú úrodu plodov.

Rastliny potrebujú pravidelnú a vyváženú zálievku, najmä počas kvitnutia a tvorby plodov. Pôdu udržiavajte mierne vlhkú, ale nie premočenú. Počas suchých období je mimoriadne dôležité zabezpečiť dostatok vody. Vyvážené hnojenie, ideálne každé 2 až 3 týždne s použitím organických hnojív alebo špeciálnych tekutých hnojív pre zeleninu a ovocie, podporuje zdravý rast a bohatú úrodu. Kompost alebo prírodné organické hnojivá sú výbornou voľbou, pretože obohacujú pôdu a zlepšujú jej štruktúru.

Niektoré druhy machovky, ako je machovka peruánska, majú dlhé stonky, ktoré potrebujú podporu vo forme oporných tyčiek alebo mriežok. Pestovanie zo semena je jednoduché. Semená sa vysievajú do výsevného substrátu v marci až apríli v interiéri. Klíčenie trvá približne 1 až 2 týždne pri teplote okolo 20 až 25 °C. Po vytvorení pravých listov sa sadenice presádzajú do väčších kvetináčov alebo priamo na záhon po pominutí mrazov.

Jak pěstovat ačokču ze semen. Cyclanthera pedata

Pestovanie v nádobách

Tieto rastliny sa dajú veľmi dobre pestovať aj v nádobách ako trvalky. Keď sa výhonky cez zimu príliš vytiahnu alebo listy opadnú, hlboko ich zrežte. Cez leto výdatne zalievajte, v zime polievajte len mierne. V nádobe rastlinu môžeme pestovať ako viacročnú. Aj počas zimy sa jej darí pomerne dobre, ak jej vyberieme čo najsvetlejšie miesto. Pri pestovaní v interiéri veľmi skoro na jar kvitne, takže plodov sa dočkáme už v jarných mesiacoch.

Zber a využitie plodov

Zber plodov začína, keď sú obaly okolo plodov suché a ľahko sa otvárajú. Plody by mali byť pevné a sladkokyslé na chuť. Je dôležité zbierať plody pred príchodom prvých mrazov, pretože nezrelé plody sú jedovaté. Zrelé plody machovky majú vynikajúci zdroj beta-karoténu, vitamínu C, tiamínu, niacínu, fosforu a bielkovín. Svojím obsahom vitamínu C, 50 mg%, prevyšujú dokonca aj citróny.

Svieža, tropická chuť machovky výborne vynikne v rôznych receptoch. Plody sa dajú použiť na prípravu marmelád, sladkých čatní, alebo ako prísada do čokoládových výrobkov, ako sú pralinky či čokoládové pudingy. Na prípravu marmelády sa 1 kg umytých plodov roztlačí v hrnci, podleje vodou a varí domäkka. Po rozvarení sa prepasíruje, pridá sa 750 g kryštálového cukru a veľká štipka kyseliny citrónovej. Hotová marmeláda sa naleje do malých pohárov s viečkami, ktoré sa dajú na 15 minút do parného kúpeľa pre dobré uzatvorenie.

Plody sa dajú aj tepelne upraviť podobne ako rajčiaky. Napríklad na prípravu kaviáru sa všetka zelenina očistí a nakrája na menšie kúsky, opečie na rozohriatom rastlinnom oleji a podusí asi 20 minút. Keď je zelenina mäkká, rozmixuje sa ponorným mixérom. Uvarený kaviár sa naloží do sklenených pohárov a sterilizuje 15 minút, potom sa poháre otočia hore dnom a nechajú vychladnúť.

Plody je možné aj sušiť. Pri konzumácii je potrebné zrelé plody oddeliť od okolitých kališných lístkov a odstrániť aj stopku. Zrelé plody môžeme niekoľko týždňov skladovať v suchu pri teplote blízkej nule, pričom vyberáme zdravé a nepoškodené kusy.

Rôzne druhy plodov machoviek

Rozlišovanie druhov

Hoci existuje okolo 110 druhov machoviek, na Slovensku sú najznámejšie tieto tri:

  • Machovka čerešňová (Physalis alkekengi): Známá aj ako židovská čerešňa alebo lampášik. Pestuje sa hlavne ako okrasná rastlina kvôli jasne oranžovým obalom, ktoré pripomínajú lampióny. Jej plody sú porovnateľné s okrasným druhom a v menších množstvách sú tiež jedlé, hoci nie sú príliš chutné. Tento druh sa vyznačuje sýtooranžovými mechúrikmi a rozrastá sa pomocou plazivého podzemku.
  • Machovka peruánska (Physalis peruviana): Najviac pestovaný druh pre svoje sladké a aromatické plody. Pochádza z Južnej Ameriky. Plody sú obalené v dekoratívnom „papierovom“ obale a majú sladkokyslú chuť pripomínajúcu egreše či ananás.
  • Machovka lepkavá (Physalis ixocarpa): Nazývaná aj tomatillo, je pôvodom z Mexika a známa najmä v kuchyni. Plody sú väčšie, zelené alebo fialové, s kyslou chuťou. Využíva sa ako zelenina.

Pre všetky druhy machoviek je typický kalich - odtiaľ pochádza aj názov Physalis (mechúrik). Kalich sa najkrajšie vyfarbí na jeseň a záhrady zdobí sýtou červenou až hnedou farbou. Keď ho roztvoríme, objavíme v ňom oranžovú, lesklú bobuľku.

Odolnosť a ochrana

Machovky sú odolné voči chorobám a málo náchylné na pleseň. Spomedzi škodcov ich najčastejšie napádajú vošky, slimáky a rôzne húsenice. Rastliny dorastajú do výšky 1-1,5 m a je dobré im poskytnúť podperu, lebo sú náchylné na zlomenie.

tags: #machovka #nizsie #klasifikacie