Mak siaty: Komplexné informácie o pestovaní a využití

Mak siaty (Papaver somniferum L.), patriaci do čeľade makovitých (Papaveraceae) a rodu Papaver, je nielen dekoratívnou rastlinou, ktorá okúzli svojimi kvetmi, ale aj cennou plodinou pre chutné a výživné semená. Je to fascinujúca rastlina s bohatou históriou, zdravotnými benefitmi a širokým využitím v kuchyni. V Slovenskej republike sa pestovanie maku riadi Zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach a psychotropných látkach, ktorý upravuje podmienky pestovania maku obsahujúceho alkaloidy.

Historické pozadie a význam maku

Mak siaty sprevádza človeka už tisícky rokov. Archeologické nálezy dokazujú jeho pestovanie už v dobe kamennej. Prvá zmienka o ňom a jeho využití pochádza z Mezopotámie a je stará viac než 5 400 rokov, kde sa spomína ako „rastlina radosti“. Starovekí Egypťania a Sumeri ho uctievali ako posvätnú rastlinu, ktorá prinášala spánok a uvoľnila bolesť. Antickí Gréci a Rimania aj Egypťania ho poznali ako prostriedok na tlmenie bolesti. Z oblasti Stredozemného mora sa rozšíril do Indie a Číny, kde sa začal využívať najmä na výrobu ópia, ktoré už v ôsmom storočí používali ako liek. Počas stredoveku sa mak rozšíril do celej Európy a bol pestovaný v kláštoroch pre medicínske účely. Na našom území sa mak vo veľkom, ako olejnina, začal pestovať začiatkom 19. storočia, pričom pestovanie maku má u nás tisícročnú tradíciu. Po druhej svetovej vojne sa začalo so zhromažďovaním krajových materiálov a so šľachtením maku.

Charakteristika a nutričné benefity

Mak siaty je jednoročná rastlina, ktorá dorastá do výšky 30-150 cm, je lysá a modrastá. Kvetné stopky sú dlhé, chlpaté, s kvetmi až 10 cm v priemere. Zrelá makovica je svetlosivá, guľovitá, 3-8 cm v priemere, s viečkom. Semená sú drobné, biele, modrasté alebo čierne a silne olejnaté. Semienka maku sú obľúbenou prísadou v gastronómii a z jeho toboliek sa získava makové mlieko a olej.

Kultúrny mak (Papaver somniferum) je známy svojimi upokojujúcimi účinkami, ktoré využívali už naše prababičky. Odvar z neho používali ako prírodné uspávadlo pre deti. Mak je vhodný pri chronickej únave, strese, psychickej i fyzickej námahe, tlmí bolesti hlavy a stabilizuje činnosť srdca. Je účinný pri angíne a reumatických ochoreniach. Okrem kulinárskeho a priemyselného využitia je mak známy aj pre svoje liečivé a farmaceutické vlastnosti. Obsahuje veľa dôležitých minerálov, vitamínov a nenasýtených mastných kyselín. Je v ňom dvanásťkrát viac vápnika ako v mlieku, preto je mimoriadne cenený pri prevencii osteoporózy. Makové semienka sú bohaté na vápnik, železo, horčík a vitamíny skupiny B.

Podmienky pestovania maku

Pôda a výživa

Mak najlepšie rastie na stredne ťažkých, hlinitých až hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dobre zásobené humusom a živinami, ale nie čerstvo hnojené maštaľným hnojom. Preferuje slnečné stanovište a dobre priepustnú pôdu s neutrálnym pH. Nevhodné sú ľahké pôdy nížin, aridné podmienky v kukuričnej oblasti a studené a mokré pôdy podhorského typu. Veľmi dôležité je, aby pôda mala drobnohrudkovitú štruktúru bez sklonu k tvorbe prísušku, ktorý poškodzuje mak pri vzchádzaní.

Pred vysiatím je vhodné zapracovať do pôdy hnojivá ako Cererit alebo NPK. Nepoužívajte čerstvý maštaľný hnoj. V pestovaní maku sa neosvedčilo prihnojenie dusíkom. Keďže pôdy na podniku majú zásaditú reakciu, používajú sa hnojivá s kyslou reakciou.

Na vytvorenie 1 tony semena a zodpovedajúceho množstva makoviny odčerpá porast maku z 1 ha v priemere 70 kg dusíka, 26 kg fosforu, 90 kg draslíka, 79 kg vápnika, 15 kg horčíka, 0,11 kg bóru, 0,20 kg zinku a 0,34 kg mangánu. Požiadavky maku na jednotlivé prvky výživy sa počas vegetácie rôznia. Rastlina vytvára kolovitý koreň až do hĺbky 0,75 m, no v počiatkoch jeho tvorby má malú schopnosť prijímať živiny, preto je nutné zabezpečiť ich dostatok v prístupnej forme. Do doby 3 - 4 párov pravých listov má mak najväčšie nároky na dusík, draslík a vápnik. Vo fáze vyvinutej listovej ružice rastlina odčerpá na tvorbu sušiny viac ako 60 % N, P, K. V období stonkovania až butonizácie je maximálna spotreba horčíka a síry. V čase tvorby pukov je potrebné zaistiť aj dostatok bóru a zinku. Najmä Zn treba aplikovať vo fáze peľových tetrád vo forme listových hnojív. Následkom nedostatku živín dochádza k obmedzovaniu rastu a vývinu rastlín a k narúšaniu metabolických procesov. Hrubé poruchy výživy menia celkový habitus rastlín.

Význam jednotlivých živín

• Dusík: Zohráva rozhodujúcu úlohu. Pri jeho nedostatku nastáva obmedzený rast, listy majú svetlozelenú až žltú farbu, znižuje sa počet semien v tobolkách.
• Fosfor: Nedostatok sa prejavuje obmedzeným rastom koreňov a spomaleným vývinom rastlín. Je narušený energetický metabolizmus, čo spôsobuje zníženie hmotnosti rastlín a ich odolnosti proti poliehaniu.
• Draslík: Pri nedostatku je výrazne ovplyvnený metabolizmus cukrov a zabudovanie dusíka do bielkovín. Tým sa znižuje produkcia sušiny a odolnosť rastlín proti suchu, zvyšuje sa lámavosť a poliehavosť stoniek.
• Vápnik: Nedostatok spôsobuje zhoršenie fyzikálnych, biologických a chemických vlastností pôdy, zvyšuje jej kyslosť a ľahšiu dostupnosť cudzorodých látok. Znižuje odolnosť rastlín voči poliehaniu a lámaniu stoniek.
• Horčík: Nedostatok vedie k poruchám rastu v dôsledku obmedzenej tvorby chlorofylu.
• Síra: Nedostatok obmedzuje využitie dusíka, znižuje obsah oleja v semenách a zhoršuje zdravotný stav rastlín.
• Bór (B): Zasahuje do procesu opeľovania a tvorby úrody semena. Pri jeho nedostatku nekrotizuje až úplne odumiera rastový vrchol.
• Zinok (Zn): Nevyhnutná súčasť mnohých enzýmov, pozitívne ovplyvňuje vznik peľových tetrád, a tým prispieva k lepšiemu opeľovaniu a tvorbe semien.
• Mangán (Mn): Dôležitý prvok pri fotosyntéze, pozitívne pôsobí na úrodu maku zvlášť na alkalických pôdach pri dlhšie trvajúcom suchu.

Osevný postup a sejba

V osevnom postupe je potrebné mak zaraďovať po sebe najskôr po 4 - 5 rokoch. Úspešné je pestovanie maku po repe cukrovej, zemiakoch, strukovinách, jačmeni jarnom a pšenici. Nemá byť zaraďovaný do osevných postupov s repkou ozimnou, pretože obe plodiny sa navzájom zaburiňujú a je náročné likvidovať ich výdrv. Mak neznáša pôdy s rezíduami sulfonylmočoviny, triazínu a napropamidu.

Mak sa seje priamo na stanovište na jar (marec-apríl) alebo na jeseň (september-október). Najskorší termín pre sejbu je už vo februári, dokonca aj "na sneh", pričom najneskorší termín je apríl. Ideálne podmienky pre sejbu maku ozimného sú začiatkom septembra, aj pre lepšiu využiteľnosť vlahy. Pri teplote 10 °C klíčia semená počas 5-6 dní, pri teplote 18-20°C počas 3-4 dní.

Osivo vysejte do riadkov s rozstupom 30 až 35 cm, do hĺbky 0,5 až 1,5 cm. Pre drobné semená možno použiť techniku zmiešania s malým množstvom piesku, čo zabráni spojeniu semienok do hrudiek. Na jeseň postačí výsevok cca jeden kilogram na hektár.

Zavlažovanie a starostlivosť

Od vysiatia až do kvitnutia je mak náročný na vlhkosť, preto je potrebné pôdu zavlažovať aspoň raz týždenne. Po odkvitnutí a pre prechod do fázy vyzrievania makovíc je ideálne suché a teplé počasie - zavlažovanie preto obmedzte. Rastlinky po vzídení prihrňte pôdou a okopajte. Pravidelne ich okopávajte a odburiňujte. Mak je dôležité včas jednotiť, už pri vytvorení 2 až 4 pravých lístkov. Jednotíme na vzdialenosť 10 až 15 cm, na 1 m2 by malo byť asi 40 rastlín. Ak mak pretrháte veľmi riedko, začnú sa tvoriť viaceré hlávky, ktoré budú dozrievať postupne.

Pestovanie maku ozimného

Pestovanie maku ozimného je podobné pestovaniu maku jarného. Pri ozimnom maku je zásadným ošetrením preemergentná aplikácia herbicídov, napr. Lentipur v dávke 1 liter na hektár, Callisto 480 SC 0,1 litra na hektár a Command 36 CS 0,1 litra na hektár, ktorými sú likvidované buriny, na jar ťažšie ničiteľné. Preemergentnú ochranu zamerajte na zabezpečenie nezaburineného porastu počas prvých 4 - 5 týždňov po sejbe, kedy dlho klíčiace a pomaly vzchádzajúce rastliny majú nízku konkurenčnú schopnosť. Z herbicídov sa využíva Lentipur pre jeho selektivitu k vzchádzajúcim rastlinám maku. Na jar je nutné využiť opravné ošetrenie prípravkami Laudis OD a Starane Forte.

Z hnojív na jeseň sa aplikuje AMOFOS. V pestovaní maku ozimného sa neosvedčilo prihnojenie dusíkom. Pri strip-till technológii pestovania sa odporúča aplikovať 100 kg vápenatého hnojiva pod pätu osiva, čo výrazne zníži obsah kadmia v semene maku, ktorý je sledovaný.

Šľachtenie odrôd maku

Na šľachtiteľskej stanici v Malom Šariši prebieha šľachtenie odrôd maku ozimného. Do kríženia boli vybraté modré odrody maku siateho jarného potravinárskej kvality z VŠS Malý Šariš a rakúska odroda maku ozimného Zeno. Cieľom šľachtenia je dopracovať sa k bielo-kvitnúcej ozimnej odrode maku, ktorá bude mať kvalitatívne aj kvantitatívne parametre slovenských modrosemenných odrôd maku. Medzi súčasné nové odrody, vyšľachtené na VŠS v Malom Šariši, patria MS Harlekyn, MS Diamant, MS Topas a MS Zafir, ktoré svojimi parametrami spĺňajú vysoké nároky.

Ochrana proti chorobám a škodcom

Porasty maku sú napádané počas celej vegetačnej doby. Okrem morenia osiva pred sejbou existuje aj priama ochrana proti chorobám. Zodpovedný agronóm sleduje porast maku denne, minimálne každý tretí deň, aby vedel správne reagovať na všetky požiadavky vyvíjajúcich sa rastlín a operatívne zakročiť pri výskyte nežiaducich faktorov.

Choroby maku

• Pleseň maková: Môže sa vyskytnúť už na malých rastlinkách. Patogén spôsobuje primárnu a sekundárnu infekciu. Primárna sa prejavuje chlorotickými škvrnami na listoch, ktoré sú zdurené, krehké a zdeformované, vegetačný vrchol odumiera. Na spodnej strane listov sa vytvára hustý sivofialový povlak mycélia. Na šírenie choroby stačia teploty od 4 °C, optimum je 12 - 14 °C, vlhko a hustý porast. Zdrojom infekcie sú oospóry na rastlinných zvyškoch a mycélium na osive. Ochranou je morenie osiva, aplikácia fungicídov, skorá sejba, likvidácia rastlinných zvyškov a dostatočný časový odstup v osevnom pláne. Ak sa pleseň objaví, okamžite odstráňte napadnuté rastliny. Prevenciou je vysievanie maku na rovnaký záhon aspoň s trojročným odstupom.
• Helmintosporióza: Napáda všetky rastlinné časti maku vo všetkých vývojových štádiách. Šíri sa od bázy rastliny tesne nad pôdou, kde dochádza k zaškrteniu stonky. Choré rastliny spoznáme podľa žltnutia od nedostatku živín, tmavohnedých hranatých škvŕn na listoch a zamatovo hnedého povlaku mycélia. Patogén napáda aj tobolky. Optimálna teplota na šírenie choroby je 24 - 28 °C. Zdrojom choroby sú infikované rastlinné zvyšky a osivo. Ochrana spočíva v udržaní porastov v dobrom zdravotnom stave vyrovnanou výživou, ochranou proti škodcom a fungicídnym ošetrením.
• Ďalšie patogény: Bakteriálna škvrnitosť listov, čerň maková, múčnatka, sklerotiniová hniloba maku a pleseň sivá.

Škodcovia maku

• Voška maková (Aphis fabae): Najčastejší škodca, vytvára početné kolónie na listoch, stonkách a tobolkách. Listy žltnú, vegetačné vrcholy zasychajú a makovice aj semená sa nedostatočne vyvíjajú. Je nebezpečná ako efektívny prenášač rôznych viróz. Nálety vošiek sú veľmi agresívne najmä za teplého a suchého počasia. Silný porast odolá škodcovi. Najľahšie sa jej predíde pretrhávaním rastlín a odstraňovaním poškodených častí.
• Krytonos koreňový: Dospelí jedinci poškodzujú požerom vzchádzajúce rastliny. Larvy škodia na hlavnom kolovom koreni. Rastliny hynú alebo silno krpatejú. Najvhodnejšia ochrana je morenie osiva.
• Krytonos makovicový (Ceutorhynchus macula-alba): Dospelí chrobáky škodia vyhrýzaním rýh a otvorov do stoniek a mladých makovíc. Samičky kladú vajíčka do mladých toboliek. Vyliahnuté larvy vyžierajú tvoriace sa semená a spôsobujú tzv. červivosť maku. Poškodené miesta sú vstupnou bránou pre ďalšie infekcie. Pri premnožení môže spôsobiť závažné škody. Účinný je ručný zber chrobákov, prípadne chemická ochrana.
• Žĺbatka: Môže sa vyskytnúť.

V maku sú sledované rezíduá pesticídov, riešením je deliť ich dávky. Sleduje sa tiež obsah morfínu v semene maku - ak prší, z makovíc sa vyplavuje, ak je sucho, je potrebné mať správne nastavený mlátiaci mechanizmus, aby makovice boli rozbité na väčšie časti a nedochádzalo ku kontaminácii semena prachom z makoviny.

Herbicídna ochrana

O úrode maku niekedy rozhoduje zaburinenie porastu a použitie herbicídov. Je ale možnou skutočnosťou, že zaburinený, ručne pozberaný porast poskytne vyššiu úrodu ako odburinený, pretože mak je veľmi citlivý na fytotoxicitu herbicídov. Herbicídna ochrana maku je pomerne zložitá. Aplikáciu herbicídov je možné rozdeliť na preemergentnú a postemergentnú. Pri postemergentnej ochrane je nevyhnutné zohľadňovať viacero faktorov, ako sú skladba burín, vývinové štádium maku a burín, a poveternostné podmienky. V súčasnosti sa práca pestovateľov maku komplikuje tým, že dochádza k zákazu používania viacerých pesticídov, na ktoré boli zvyknutí, a adekvátna náhrada za tieto prípravky väčšinou neexistuje.

Zber maku

Mak dozrieva koncom júla až v auguste. Zrelosť zistíte tak, že makovice pri zatrasení šuštia. Najlepšie výsledky pri zbere dosiahnete postupným zberaním makovíc. Režte ich aj so stonkou dlhou 10 cm a nechajte dosušiť pod strechou. Až po dosušení z nich vyberajte semená tak, že makovice narežete pod „korunkou“ a vytrasiete ich. Potom semená nechajte v tenkých vrstvách presušiť. Jedinou ochranou pred niektorými škodcami je mak včas postupne žať a to priebežne, denne alebo každý druhý deň (semeno ale musí byť už tmavé).

Pestovanie maku na malej ploche

Pre záhradkárov je pestovanie maku relatívne nenáročné. Ideálne miesto je tam, kde bude mať dostatok slnka, prípadne polotieň na otvorenej ploche. Nikdy ho nesejte na to isté miesto, je potom náchylný na rôzne hubové ochorenia. Plochy striedajte aspoň s trojročným odstupom. Pri menšej ploche je možné mať vlastný mak, ktorý je nielen veľmi zdravý a chutný, ale poskytuje vzácny peľ hmyzu a skrášli záhradu.

Legislatívne podmienky pestovania

Osivo maku bežne zoženiete v záhradníckych predajniach. S pestovaním môžete začať na malej ploche. Pri väčších rozlohách musíte dodržať zákon. Pre obsah alkaloidov v makovine pestovanie maku na výmere väčšej ako 100 m² totiž podlieha ohláseniu a upravuje ho zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov.

Ekonomické aspekty

Pestovanie maku je ekonomicky veľmi uspokojivé, o čom svedčí nárast plôch maku na Slovensku. Mak sa darí na území Slovenska skoro všade a je skôr plodinou šikovných pestovateľov ako výhradne pestovateľských podmienok. K dosiahnutiu úrody 2 t/ha je potrebné mať na 1 m² 100 toboliek, v každej by malo byť okolo 5 000 semien, celkovo 2,2 - 2,5 g. Predvídať cenu maku do budúcnosti je náročné, závisí to od geopolitickej situácie. Cena maku sa pohybuje v rozmedzí 2,4 až 2,5 eura za kilogram podľa kvality.

tags: #mak #siaty #jesenny