Mak siaty: Botanická charakteristika a využitie

Mak siaty (Papaver somniferum L.), z čeľade makovitých, je jednoročná rastlina, ktorá sprevádza človeka už tisícky rokov. Je významnou olejninou a potravinou, používanou aj ako liečivá rastlina. Máloktorá rastlina priniesla ľudstvu toľko úžitku a zároveň toľko nešťastia ako mak siaty, pretože je významným zdrojom ópia. Jeho pestovanie má dlhoročnú tradíciu a je významné nielen pre potravinársky priemysel, ale aj pre farmaceutický sektor a liečiteľstvo. Súčasný slovenský názov tohto druhu je mak siaty, ktorý sa vyskytuje od 20. rokov 20. storočia. Mimo taxonómie alebo staršie sa vyskytuje aj názov mak či domáci mak.

Botanická charakteristika maku siateho

Mak siaty je jednoročná bylina s vyvinutými mliečnicami, ktoré obsahujú bielu latexovú šťavu (okrem semien). Rodové meno „Papaver“ je údajne odvodené od latinského názvu „prs“, pravdepodobne preto, že biela šťava vytekajúca z poranenej makovice pripomínala mlieko.

• Koreň: Koreňová sústava je tvorená dužinatým kolovitým koreňom s viacerými bočnými korienkami, rastúcimi do hĺbky 0,75 až 0,85 m. Koreň má vretenovitý tvar.
• Stonka a listy: Byľ je vzpriamená, holá alebo aj chlpatá. Dosahuje výšku 30 - 50 cm, no môže dorastať aj do 0,6 až 2,0 m. Je priama, rozkonárená, listnatá a valcovitá. Listy sú jednoduché až perovitodielne, vajcovité, objímavé, zubaté a vykrajované.
• Kvety: Rastlina nesie veľké 4 lupienkovité, korunné kvety, ktoré sú najčastejšie biele s fialovou škvrnou na báze, no môžu byť aj bledofialové, ružové alebo červené. Kvet sa skladá z dvoch kalíšnych lístkov, ktoré počas rozkvitania opadávajú, a štyroch okrúhlo obrátene vajcovitých korunných lupienkov. Zafarbenie korunných lupienkov je odrodovou vlastnosťou. Kvitne v máji až júni. Generatívne orgány kvetu sú tyčinky (100 až 250 kusov) a semenník (5 až 24 plodolistov). Z každého plodolistu sa počas dozrievania tvorí tzv. bliznový lúč.
• Plody a semená: Plod je mnohosemenná tobolka, známa ako makovica. Môže byť buď nepukavá („slepý mak“), stále uzavretá (subsp. somniferum - m. s. pravý), alebo pukavá s dierkami („škeriak“ - subsp. setigetum (DC.) Corb., m. s. srstnatý). Mak siaty srstnatý je rastlina odstávajúco štetinato chlpatá, s tobolkami po dozretí hore s otvormi a čiernymi semenami. Semená sú podľa odrody biele, sivé, modrofialové alebo modročiernej farby, obličkovitého tvaru, dlhé 1,0 až 1,5 mm.

História a pôvod

Mak siaty patrí medzi najstaršie kultúrne rastliny. Pôvodne pochádza z Východnej Indie a Turecka. Najstaršie stopy dokladujúce jeho využívanie pochádzajú zo 6. tisícročia pred Kristom z oblasti Stredomoria. Archeologické nálezy dokazujú jeho pestovanie už v dobe kamennej.

V Mezopotámii sa už o tisíc rokov neskôr využíval ako zdroj ópia. Starovekí Egypťania a Sumeri ho uctievali ako posvätnú rastlinu, ktorá prinášala spánok a uvoľňovala bolesť. Egypťania ópium používali ako sedatívum, najmä pri medicínskych zákrokoch invazívneho charakteru, a vence z maku sa našli aj v starých egyptských hrobkách.

Uznávali ho aj starí Gréci. V starogréckej mytológii bol boh spánku Hypnos vyobrazovaný ako okrídlený mladík s makovicami v rukách. Grécki lekári ho používali už v 4. storočí pred naším letopočtom. V starom Grécku sa jeho inhalovanie používalo pri rôznych obradoch v chrámoch, pri veštení nielen ako liek, ale aj ako opojný prostriedok.

Po ázijskom kontinente ho rozšírili Arabi, ktorí ho používali aj na liečbu cholery a úplavice. Z oblasti Stredozemného mora sa mak pravdepodobne rozšíril ďalej do Indie a Číny, kde v 7. storočí používali ópium ako liečivo. V 9. storočí sa mak siaty dostal z oblasti Perzie na územie dnešnej Číny.

V Európe sa začal bežne mak pestovať v stredoveku v kláštoroch pre medicínske účely. Na území Slovenska a Česka sa mak, ako olejnina, začal vo väčšom rozsahu pestovať počiatkom 19. storočia, po katastrofálnych škodách na olivových plantážach v južnom Francúzsku. Olej lisovaný z makových semien sa vtedy vyvážal z Uhorska do zvyšku Európy. V minulosti predstavovala Československá republika jednu z najväčších exportných krajín maku, ktorý sa vyvážal najmä do západnej Európy a Ameriky.

Pestovanie maku siateho

Mak siaty je jednoročnou rastlinou pestovanou v početných varietách, ktoré sa medzi sebou líšia farbou kvetov a semien, tvarom a veľkosťou plodov, ale aj obsahom alkaloidov a ich vzájomným zastúpením. Pestuje sa na poliach a v záhradách, odkiaľ sa často šíri do okolia a splanieva na kompostoch a úhoroch.

Podmienky pestovania

Mak siaty preferuje slnečné stanovište a dobre priepustnú, hlinito-piesočnatú pôdu s neutrálnym pH. Na Slovensku sa pestuje v teplej oblasti, v suchej podoblasti s miernou zimou. Prevládajú pôdne typy černozeme na sprašiach a karbonátových nivných sedimentoch, ktoré predstavujú stredne ťažké pôdy. Klimatické podmienky s teplotou v januári nad -3ºC a dlhým slnečným svitom (nad 1500 hodín vo vegetačnom období) sú priaznivé pre jeho pestovanie.

Agrotechnika

Mak siaty sa zaraďuje takmer výlučne po pšenici ozimnej, pretože po nej zostáva pôda bez burín, čo je kľúčové pre drobnosemenné plodiny. Uprednostňuje sa orbová technológia s jesennou orbou, ktorá má odburiňujúci účinok a zapracuje pozberové zvyšky. Cieľom je dosiahnuť rovný povrch a pôdu čo najlepšej štruktúry, aby sa mak mohol vysievať do hĺbky 1 cm.

• Výsev: Seje sa priamo na stanovište na jar (marec-apríl) alebo na jeseň (september-október). Semienka sa vysievajú plytko (0,5 cm) do riadkov vzdialených 20 - 30 cm. Keďže sa mak nachádza v teplej oblasti s častým výskytom suchého obdobia skoro na jar, je dôležité siať ho v prvý možný deň, aby osivo využilo zimnú vlahu.
• Jednotenie a hnojenie: Mak je dôležité včas jednotiť, už pri vytvorení 2 až 4 pravých lístkov, na vzdialenosť 10 až 15 cm, aby na 1 m² bolo asi 40 rastlín. Mak dobre využíva zásoby živín z pôdy, preto sa v pôdach v relatívne dobrom stave nehnojí fosforom a draslíkom v predsejbovej príprave. Z dusíkatých hnojív sa uprednostňuje DASA 26/13 - granulované hnojivo s obsahom síry.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Rastliny najčastejšie trpia plesňou makovou, pri ktorej napadnutá rastlina má svetlozelené listy stáčajúce sa k zemi. Plesni sa dá predísť, pokiaľ sa mak vysieva na rovnaký záhon aspoň s trojročným odstupom. Zo škodcov sa vyskytuje najčastejšie voška maková; silný porast odolá škodcovi, no napadnuté rastliny sa pri jednotení odstránia. Vyskytnúť sa môže aj krytonosec makovicový a žĺtatka.

Zber maku

Pri zbere maku treba klásť dôraz na zrelosť semena. Mak sa musí zbierať úplne dozretý, čo sa zistí tak, že makovicou zatrasieme a semená v nej by mali hrkať.

Pestovanie maku na Slovensku a vo svete

V súčasnosti sa mak pestuje v rôznych agroklimatických podmienkach takmer po celom svete: od Indie, cez strednú Európu až po Škandináviu a južnú časť Anglicka. Najväčšie plochy na pestovanie maku siateho sa v súčasnej dobe nachádzajú v Turecku, Českej republike, Maďarsku, Poľsku, Francúzsku, Španielsku, Rumunsku, Holandsku a na Ukrajine. Najväčším pestovateľom maku v stredoeurópskom priestore je Česká republika, ktorá dodáva na stredoeurópsky trh až okolo 60 % spotreby.

Na Slovensku sa mak siaty pestuje v rozsahu 80 až 100 hektárov u najväčších pestovateľov s preukázateľnou 30-ročnou tradíciou. V roku 2014 bola plocha pestovania maku na Slovensku iba 296 ha. Pestovanie maku má klesajúcu tendenciu aj napriek vhodným klimatickým a agroekologickým podmienkam.

Maky šľachtené a pestované na Slovensku nevynikajú vysokým obsahom alkaloidov (0,2 - 0,5 %), preto ich hlavnou devízou je potravinársky priemysel. Konzumný mak sa pestuje hlavne v strednej Európe. Takmer celá produkcia je určená pre potravinárstvo. Viac než 4/5 produkcie sa exportuje, predovšetkým do slovanských krajín, kde je mak tradičnou pochúťkou.

Odrody

Medzi odrody vyšľachtené v Česku patria Azur (pestovaný počas rokov 1928 - 73), Hanácký modrý (1934 - 80), Dubský stříbrošedý (1944), Modran (1969) a Amarin (1975). V poslednom čase sa podarilo vyšľachtiť veľa zaujímavých, predovšetkým bielosemenných odrôd pod názvom Sokol, Racek (2008), Orel (2008), ale i odrodu s okrovou farbou semena Redy. Z odrôd českého modrého maku sú pestované Orfeus (2009), Orbis (2012), Aplaus (2014), Opex (2015) a Onyx (2016). V Slovenskej republike a Českej republike sa pestujú rôzne odrody, najmä slovenskej a poľskej proveniencie.

Využitie maku siateho

Mak siaty má široké spektrum využitia, od potravinárstva cez farmaceutický priemysel a liečiteľstvo až po kozmetiku. Z celosvetového hľadiska rozlišujeme dva smery pestovania maku: pre potravinárske účely a pre získanie ópia.

Potravinárske využitie

• Semená: Semená maku sú obľúbenou prísadou v gastronómii, najmä pri príprave makového pečiva a dezertov. Používajú sa ako potravina a pochutina v pekárstve, cukrárstve a bežne v domácnostiach. V minulosti sa u nás používal do rôznych koláčov, múčnikov a v starých kuchárskych receptoch nájdeme dokonca aj makovú polievku. V závislosti od odrody môžu mať rôznu farbu: najčastejšie sú biele, hnedé, sivé, modré, okrové či ružové.
• Nutričná hodnota semien: Makové semeno je z hľadiska bohatého spektra obsahových látok považované za nutrične hodnotnú surovinu. Je bohatým zdrojom vlákniny (približne 20 g v 100 g semena, čo predstavuje 78 % odporúčanej dennej dávky). Obsahuje vysoké koncentrácie prvkov ako fosfor, draslík, vápnik, horčík, sodík a železo, ďalej bielkoviny, tuky a vitamín E.
• Makový olej: Makový olej (Papaveris oleum), získavaný lisovaním semien, je jedlý a používa sa ako stolový olej. Má rôznorodé využitie v gastronómii (príprava jedál teplej a studenej kuchyne, pečenie, prísada do šalátov) a v maliarstve. Má dobrú kvalitu a je vhodný na konzumáciu z dôvodu vysokého obsahu polynenasýtených mastných kyselín (PUFA). Prevládajúcou mastnou kyselinou v makovom oleji je esenciálna kyselina linolová (omega 6) a následne kyselina olejová (omega 9). Konzumácia PUFA znižuje pomer celkového cholesterolu ku HDL cholesterolu, zlepšuje rezistenciu voči inzulínu a potláča zápalový proces.

Farmaceutický priemysel a liečiteľstvo

Mak sa využíva za účelom získania ópia - významného zdroja alkaloidov. Celá rastlina, s výnimkou zrelých semien, je jedovatá; najmä nezrelé semená obsahujú alkaloidy, avšak v zrelých semenách sa alkaloidy nenachádzajú.

• Spracovanie: Farmaceutický priemysel spracúva usušenú šťavu - ópium (Opium crudum), ktorá sa získava narezávaním nezrelých toboliek z druhov maku obsahujúcich ópium, nezrelé usušené tobolky ópiových kultivarov maku (Fructus papaveris immaturus) a zrelé, vyklepané tobolky s krátkym zvyškom stopky (Fructus papaveris maturus). Makovina (Caput papaveris, Fructus papaveris maturity, t. j. čisté, vyklepané makovice so stopkou najviac 10 cm dlhou) sa využíva vo farmácii.
• Alkaloidy: Predovšetkým z makovíc sa izoluje asi 25 alkaloidov. Najdôležitejší je morfín (môže tvoriť až 20 % ópia), ktorý pôsobí utlmujúco na nervovú sústavu, utišuje bolesti, zmierňuje dráždivý kašeľ a črevnú peristaltiku. Papaverín tlmí kŕče hladkého svalstva a používa sa pri hnačkách, žlčníkových kolikách a pod. Z týchto alkaloidov (morfín, kodeín, tebaín a papaverín) sa vyrábajú liečivá s analgetickými, spazmolytickými a antitusickými účinkami.
• Tradičné liečiteľstvo: Ópium, získavané z nezrelých makovíc, má silné analgetické účinky. Pri invazívnych a bolestivých výkonoch ľudových liečiteľov sa využíval aj makový odvar, ktorý pomáhal zmierniť bolesť. Makový olej má upokojujúce účinky na psychiku a tlmí bolesti hlavy.

Kozmetické využitie

• Makový olej je ideálny na veľmi suchú, dehydrovanú a podráždenú pokožku trpiacu ekzémami alebo zápalmi. Účinne regeneruje kožné bunky a zanecháva pokožku jemnú.
• Má priaznivý vplyv na zdravotný stav vlasov, nechtov a zubov.

Kultúrne a obradové využitie

• Mak mal u Slovanov výnimočné postavenie ako ochranná a obradová plodina. Rozsypané semienka okolo domu a hospodárstva mali brániť démonickým silám prekročiť prah a vstup do maštale chrániť pred bosorkami.
• Mak bol vnímaný aj ako symbol bohatstva a hojnosti. Makové jedlá sa pripravovali na významné sviatky (Vianoce, Veľká noc) či na rodinné oslavy, ako boli krstiny a svadba.

Riziká a legislatíva

Všetky alkaloidy ópia patria medzi narkotiká (návykové jedy) a ich dlhšie trvajúce užívanie spôsobuje chronické otravy, telesné chátranie a smrť. Získavanie ópia z nezrelých makovíc je nelegálne a jeho produkcia a obchod podliehajú medzinárodnej kontrole.

• V niektorých štátoch je pestovanie maku zakázané. Legislatívne je jeho pestovanie regulované.
• Podľa Dohovoru OSN z roku 1961 je nad pestovaním maku potrebný dohľad a pestovanie je možné obmedziť, prípadne aj zakázať.
• Pestovanie maku v rámci medzinárodných dohôd boja proti drogám a drogovým závislostiam je v SR regulované zákonom 139/1998 Z.z. o omamných a psychotropných látkach.
• Na Slovensku je bez povolenia možné pestovať mak na ploche maximálne 100 m², a to len pre potravinárske účely.
• Domáce použitie makoviny (odvar a pod.) je veľmi nebezpečné a absolútne neprípustné!
• V západných štátoch sa makové produkty často považujú za nevhodné kvôli čiastočne mylnému predpokladu, že obsahujú návykové látky (morfín a kodeín). Výskum uskutočnený lekárskym tímom fakultnej nemocnice v Plzni však naznačuje, že hodnoty morfínu a kodeínu v krvi by mohli vo výnimočných prípadoch dosiahnuť hodnoty, ktoré síce k navodeniu euforického stavu ešte nevedú, ale mohli by postihnúť reakčnú rýchlosť vodiča. Napriek tomu, v potravinárskom maku, ktorý sa pestuje v Česku, by malo byť morfínu a kodeínu len nepatrné množstvo.

Skladovanie a spracovanie maku

Mak jednoducho zhorkne kvôli vysokému percentu oleja v semienkach. V dôsledku poškodenia semena (napríklad po základnom pomletí) dochádza k uvoľneniu oleja na povrch semena, následne nastáva degradácia mastných kyselín a tvorba prchavých oxidovaných látok, čo spôsobuje pokles nutričnej hodnoty a nepríjemnú chuť a vôňu. Preto platí pravidlo: pomlieť iba toľko maku, koľko sa hneď spotrebuje.

Makový olej sa uchováva v tmavej, dobre uzatvorenej nádobe, najlepšie v chladničke. Pre optimálne zdravie sa odporúča dávkovanie 1 čajová lyžička oleja ráno nalačno a večer pred spaním.

tags: #mak #siaty #kategoria