Mak siaty (Papaver somniferum L.) je jednoročná rastlina z čeľade makovitých, ktorá sprevádza človeka už tisícky rokov. Jeho pestovanie má dlhoročnú tradíciu a je významné nielen pre potravinársky priemysel, ale aj pre farmaceutický sektor a liečiteľstvo.
História a pôvod
Mak siaty patrí medzi najstaršie kultúrne rastliny. Archeologické nálezy dokazujú jeho pestovanie už v dobe kamennej. Starovekí Egypťania a Sumeri ho uctievali ako posvätnú rastlinu, ktorá prinášala spánok a uvoľňovala bolesť. Najstaršie doklady jeho využitia pochádzajú zo 6. tisícročia pred Kr. z oblasti Stredomoria. V Mezopotámii sa využíval ako zdroj pre výrobu ópia. V 9. storočí sa dostal z oblasti Perzie na územie dnešnej Číny. Na území Česka a Slovenska sa mak vo veľkom, ako olejnina, začal pestovať začiatkom 19. storočia.
Počas stredoveku sa mak rozšíril do celej Európy a bol pestovaný v kláštoroch pre medicínske účely. V poslednom čase sa podarilo vyšľachtiť veľa zaujímavých, predovšetkým bielosemenných odrôd pod názvom Sokol, Racek (2008), Orel (2008), ale i odrodu s okrovou farbou semena Redy. Z odrôd českého modrého maku sú pestované Orfeus (2009), Orbis (2012), Aplaus (2014), Opex (2015), Onyx (2016).
Botanický opis
Mak siaty je jednoročná bylina s vyvinutými mliečnicami, ktoré obsahujú bielu latexovú šťavu (okrem semien). Koreňová sústava je tvorená dužinatým kolovitým koreňom s viacerými bočnými korienkami, rastúcimi do hĺbky 0,75 až 0,85 m. Stonka dorastá do výšky 0,6 až 2,0 m. Listy sú rôznotvaré, kvety sú červené, niekedy ružové a opadavé. Plodom je makovica - mnohosemenná tobolka, ktorá môže byť nepukavá („slepý mak“) alebo pukavá s dierkami („škeriak“). Semená sú modročiernej farby, obličkovitého tvaru, dlhé 1,0 až 1,5 mm.
Kvet sa skladá z dvoch kalíšnych lístkov, ktoré počas rozkvitania opadávajú, a štyroch okrúhlo obrátene vajcovitých korunných lupienkov. Zafarbenie korunných lupienkov je odrodovou vlastnosťou. Kvitne v máji až júni. Generatívne orgány kvetu sú tyčinky (100 až 250 kusov) a semenník (5 až 24 plodolistov). Z každého plodolistu sa počas dozrievania tvorí tzv. bliznový lúč.
Pestovanie maku siateho
Podmienky pre pestovanie
Mak siaty je jednoročná rastlina, ktorá preferuje slnečné stanovište a dobre priepustnú, hlinito-piesočnatú pôdu s neutrálnym pH. Na Slovensku sa mak siaty pestuje v rámci teplej oblasti, v suchej podoblasti s miernou zimou. Pôdne typy prevládajú černozeme na sprašiach a karbonátových nivných sedimentoch, ktoré predstavujú stredne ťažké pôdy. Klimatické podmienky s teplotou v januári nad -3ºC a dlhým slnečným svitom (nad 1500 hodín vo vegetačnom období) sú priaznivé pre rastlinnú výrobu nastavenú na maximálnu intenzitu.
Pri pestovaní maku je základom veľkovýrobnej produkcie vytvorenie porastu s optimálnymi parametrami. Porastom maku sa najlepšie darí v mierne kopcovitých až rovinatých polohách s nadmorskou výškou 300 - 600 m v repárskej až zemiakarskej výrobnej oblasti. Nevhodné sú ľahké pôdy nížin, aridné podmienky v kukuričnej oblasti a studené a mokré pôdy podhorského typu. Veľmi dôležité je, aby pôda mala drobnohrudkovitú štruktúru bez sklonu k tvorbe prísušku, ktorý poškodzuje mak pri vzchádzaní.
Mak siaty je veľmi citlivý na nevhodné použitie rôznych pesticídov, ale aj iných prípravkov, vrátane hnojív. Zodpovedný agronóm sleduje porast maku denne, minimálne každý tretí deň, aby vedel správne reagovať na všetky požiadavky vyvíjajúcich sa rastlín a operatívne zakročiť pri výskyte nežiaducich faktorov. Rôzne skúsenosti získané rokmi pestovania tejto jedinečnej plodiny môžu výrazne pomôcť pestovateľom pri zvládaní nepredvídateľných vplyvov rôznych faktorov vegetačných ročníkov.
Výsev a agrotechnika
Mak sa seje priamo na stanovište na jar (marec-apríl) alebo na jeseň (september-október). Semienka sa vysievajú plytko (0,5 cm) do riadkov vzdialených 20 - 30 cm. V družstve uprednostňujú orbovú technológiu, kde po tradičnej podmietke nasleduje jesenná orba. Cieľom je dosiahnuť rovný povrch a pôdu čo najlepšej štruktúry.
„Keďže sa nachádzame v teplej oblasti Slovenska s častým výskytom suchého obdobia skoro na jar, najdôležitejšie je, aby mak vôbec vzišiel,“ konštatuje sa. Hneď, ako sa dá ísť do poľa, snažia sa mak siať v prvý možný deň, aby osivo využilo zimnú vlahu. Mak je plodina, ktorá veľmi dobre využíva zásoby živín z pôdy. Pôdy sú v relatívne dobrom stave, preto sa nehnojí pod mak v predsejbovej príprave fosforom a draslíkom. Z dusíkatých hnojív sa uprednostňuje DASA 26/13 - granulované hnojivo s obsahom síry.
Mak je dôležité včas jednotiť, už pri vytvorení 2 až 4 pravých lístkov, na vzdialenosť 10 až 15 cm, aby na 1 m² bolo asi 40 rastlín.
Výživa maku
Na vytvorenie 1 tony semena a zodpovedajúceho množstva makoviny odčerpá porast maku z 1 ha v priemere 70 kg dusíka, 26 kg fosforu, 90 kg draslíka, 79 kg vápnika, 15 kg horčíka, 0,11 kg bóru, 0,20 kg zinku a 0,34 kg mangánu.
Požiadavky maku na jednotlivé prvky výživy sa počas vegetácie rôznia. Rastlina vytvára kolovitý koreň až do hĺbky 0,75 m, no v počiatkoch jeho tvorby má malú schopnosť prijímať živiny, preto je nutné zabezpečiť ich dostatok v prístupnej forme. Do doby 3 - 4 párov pravých listov má mak najväčšie nároky na dusík, draslík a vápnik. Vo fáze vyvinutej listovej ružice rastlina odčerpá na tvorbu sušiny viac ako 60 % N, P, K. V období stonkovania až butonizácie je maximálna spotreba horčíka a síry. V čase tvorby pukov je potrebné zaistiť aj dostatok bóru a zinku. Najmä Zn treba aplikovať vo fáze peľových tetrád vo forme listových hnojív.
Nedostatok živín a jeho prejavy
- Dusík: Obmedzený rast, listy majú svetlozelenú až žltú farbu, znižuje sa počet semien v tobolkách a ich HTS.
- Fosfor: Obmedzený rast koreňov, spomalený vývin rastlín, narušený energetický metabolizmus, zníženie hmotnosti rastlín a odolnosti proti poliehaniu, menšie puky s nižším počtom tyčiniek.
- Draslík: Ovplyvnený metabolizmus cukrov a zabudovanie dusíka do bielkovín, znížená produkcia sušiny, klesá odolnosť rastlín proti suchu, zvyšuje sa lámavosť a poliehavosť stoniek.
- Vápnik: Zhoršenie fyzikálnych, biologických a chemických vlastností pôdy, zvyšuje sa jej kyslosť, ľahšia dostupnosť cudzích látok pre príjem rastlinami, znižuje sa odolnosť rastlín voči poliehaniu a lámaniu stoniek.
- Horčík: Poruchy rastu v dôsledku obmedzenej tvorby chlorofylu.
- Síra: Obmedzené využitie dusíka, znížený obsah oleja v semenách, zhoršený zdravotný stav rastlín.
Mikrobiogénne prvky
Pre mak sú nevyhnutné mikrobiogénne prvky B, Zn a Mn. Bór zasahuje do procesu opeľovania, a tým do tvorby úrody semena. Pri jeho nedostatku nekrotizuje až úplne odumiera rastový vrchol, na horných listoch sa objavujú nekrózy a netvoria sa kvetné puky. Zinok je nevyhnutnou súčasťou mnohých enzýmov a pri maku pozitívne ovplyvňuje vznik peľových tetrád, a tým prispieva k lepšiemu opeľovaniu a tvorbe semien. Mangán je dôležitým prvkom pri fotosyntéze a pozitívne pôsobí na úrodu maku zvlášť na alkalických pôdach pri dlhšie trvajúcom suchu.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Podmienkou dobrej práce fotosyntetického aparátu sú optimálne podmienky teploty, svetla, vlahy a výživy. Toto vo veľkej miere ovplyvňuje stanovisko svojimi pôdnymi a klimatickými podmienkami. O úrode maku niekedy rozhoduje zaburinenie porastu a použitie herbicídov. Je ale možnou skutočnosťou, že zaburinený, ručne pozberaný porast poskytne vyššiu úrodu ako odburinený. Príčinou tohto paradoxu je fytotoxicita herbicídov, na ktorú je mak veľmi citlivý. Preto výsledok pestovania maku závisí často od toho, ako dokáže pestovateľ herbicídne škody obmedziť a súčasne porast odburiniť. Je to výzva aj pre skúsených agronómov.
Herbicídna ochrana
Herbicídna ochrana maku je pomerne zložitá. Aplikáciu herbicídov je aj pri maku možné rozdeliť na preemergentnú a postemergentnú. Prvá z nich je zameraná na zabezpečenie nezaburineného porastu počas prvých 4 - 5 týždňov po sejbe maku, kedy dlho klíčiace a pomaly vzchádzajúce rastliny majú nízku konkurenčnú schopnosť a potrebujú dostatočný životný priestor. Pri postemergentnej ochrane je nevyhnutné zohľadňovať viacero faktorov, ktoré podmieňujú úspešnosť použitia herbicídov. Treba mať na zreteli nielen skladbu burín na pozemku, ale najmä vývinové štádium maku, ale aj burín. Zosúladenie všetkých týchto faktorov spolu s poveternostnými podmienkami podmieňuje výber herbicídov, ale aj voľbu vhodného termínu ich aplikácie, a tým úspešnosť ošetrovania porastov.
Choroby maku
S narastaním pestovateľských plôch maku jarného, a v ostatných rokoch aj maku ozimného, narastá aj potreba riešenia ochrany porastov proti hospodársky významným chorobám a škodcom. Pri maku, okrem morenia osiva pred sejbou, existuje aj priama ochrana proti chorobám. Porasty maku sú napádané počas celej vegetačnej doby.
Pleseň maková
Prvou chorobou, ktorá sa môže vyskytnúť už na malých rastlinkách je pleseň maková. Patogén spôsobuje primárnu a sekundárnu infekciu. Prvá sa prejavuje v počiatočných rastových fázach chlorotickými škvrnami na listoch, ktoré sú zdurené, krehké a zdeformované, vegetačný vrchol odumiera. Na spodnej strane listov sa vytvára hustý sivofialový povlak mycélia, ktoré je zdrojom sekundárnej infekcie. Jej prejavom sú hnedé škvrny na listoch, hustý povlak mycélia na spodnej strane listov, ich stáčanie nadol, hrubnutie a deformácia rastlín. Na šírenie choroby stačia teploty od 4 °C, optimum je 12 - 14 °C, vlhko a hustý porast. Zdrojom infekcie sú oospóry na rastlinných zvyškoch a mycélium na osive. Morenie osiva, aplikácia fungicídov, skorá sejba, likvidácia rastlinných zvyškov a dostatočný časový odstup v osevnom pláne od napadnutých porastov znižujú stupeň napadnutia touto chorobou.
Helmintosporióza
Často sa vyskytujúcou chorobou v maku je helmintosporióza, ktorá napáda všetky rastlinné časti maku vo všetkých vývojových štádiách. Šíri sa od bázy rastliny tesne nad pôdou, kde dochádza k zaškrteniu stonky do takej miery, že rastliny odumrú. Pri napadnutí v neskorších vývinových fázach maku choré rastliny rozoznáme podľa žltnutia od nedostatku živín a toxínov huby, podľa tmavohnedých hranatých škvŕn na listoch, ktorým na spodnej strane za vlhka narastá zamatovo hnedý povlak mycélia, za sucha škvrny zasychajú. Patogén napáda aj tobolky, ktoré sú drobné a deformované, mycélium prerastá do ich vnútra a pri silnom napadnutí úplne znehodnocuje semeno. Optimálna teplota na šírenie choroby je 24 - 28 °C. Zdrojom choroby sú infikované rastlinné zvyšky v pôde a infikované osivo a druhotná infekcia z napadnutých rastlín a niektorých burín, hlavne mrlíka a lobody. Rizikovým faktorom sú ťažké zlievavé pôdy a poškodenie malých rastlín škodcami. Ochrana porastov spočíva v ich udržaní v dobrom zdravotnom a kondičnom stave vyrovnanou výživou, ochrane proti škodcom a fungicídnom ošetrení.
Ďalšie patogény
Ďalšími patogénmi, ktoré ohrozujú porasty maku sú bakteriálna škvrnitosť listov, čerň maková, múčnatka, sklerotiniová hniloba maku a pleseň sivá.
Škodcovia maku
Pestovatelia sa každoročne musia vysporiadať aj s výskytom niekoľkých závažných škodcov v porastoch maku. Porast je veľmi dôležité sledovať v období vzchádzania až do fázy 4. až 5. pravého listu.
Krytonos koreňový
Je to čas invázie krytonosa koreňového. Dospelí jedinci poškodzujú požerom vzchádzajúce rastliny. Chrobáky sú sivočierne až čierne s hodvábnym leskom, na zadočku majú zreteľnú bielu bodku, hlava je s pretiahnutým nosom a lomenými tykadlami. Samičky kladú vajíčka do vyhlodanej jamky v hlavnom nerve na spodnej strane listov. V jednej rastline môže byť až 10 lariev. Larvy spočiatku škodia na listoch, ale najväčšie znehodnotenie spôsobujú na hlavnom kolovom koreni, ktorý silno poškodzujú požerom. Sú biele, beznohé s výraznou hlavou, rožkovito zahnuté. Rastliny hynú alebo silno krpatejú a odhnívajú. Dospelí jedinci aj larvy patria k mimoriadne závažným škodcom maku. Môžu úplne zničiť zasiate porasty. Najvhodnejšia ochrana je morenie osiva. V dobe, keď odznieva reziduálna účinnosť moridla je možný foliárny zásah insekticídom, ktorý je závislý od poveternostných podmienok.
Voška maková
V porastoch maku môže významne škodiť voška maková, ktorá vytvára na spodných stranách listov, na stonkách a aj tobolkách početné kolónie. Listy žltnú, vegetačné vrcholy zasychajú a makovice aj semená sa nedostatočne vyvíjajú. Je nebezpečná ako efektívny prenášač rôznych viróz. Nálety vošiek sú veľmi agresívne najmä za teplého a suchého počasia.
Krytonos makovicový
Významným škodcom maku zostáva dlhodobo krytonos makovicový. Ešte pred štádiom tvorby pukov je nutné sledovať výskyt chrobákov. Majú tmavé telo, husto porastené sivými chĺpkami, na šve kroviek za štítkom je výrazná biela škvrna. Hlava je pretiahnutá do nosa a tykadlá sú lomené. Chrobáky škodia vyhrýzaním rýh a otvorov do stoniek a mladých makovíc. Samičky kladú vajíčka do vyhlodaných jamiek v mladých tobolkách. Vyliahnuté larvy, ktoré sú beznohé s výraznou hlavou, rožkovito zahnuté, vyžierajú tvoriace sa semená v tobolkách, prežierajú v nich priehradky a spôsobujú tzv. červivosť maku. Rastliny sa deformujú. Poškodené miesta na makoviciach sú vstupnou bránou pre ďalšie infekcie. V napadnutých makoviciach sa vyskytujú aj ďalšie larvičky, najmä byľomoru. Sú, na rozdiel od lariev krytonosa, oranžovo sfarbené. Napadnuté makovice sa nepravidelne vyvíjajú a deformujú. Vnútrajšok býva napádaný plesňami. Tento teplomilný chrobák škodí významnejšie iba v najteplejších pestovateľských oblastiach. Pri premnožení môže spôsobiť závažné škody.
Pri zbere maku treba klásť dôraz na zrelosť semena. Jedinou ochranou proti niektorým škodcom je mak včas postupne žať a to priebežne, denne alebo každý druhý deň (semeno ale musí byť už tmavé). Makovice na lieskach necháme aspoň dva dni dôjsť na slnku a potom ich hneď ručne odsemenime, kým sú mäkké.
Využitie maku siateho
Mak siaty má široké spektrum využitia:
Potravinárstvo
Semienka sú obľúbenou prísadou v gastronómii, najmä pri príprave makového pečiva a dezertov. Makový olej je bohatý na vitamín E, vápnik, železo, horčík a nenasýtené mastné kyseliny. Je jedlý a používa sa ako stolový olej. Viac než 4/5 produkcie sa exportuje, predovšetkým do slovanských krajín, kde je mak tradičnou pochúťkou.
Farmaceutický priemysel a liečiteľstvo
Z jeho toboliek sa získava makové mlieko a olej. Zrelé makovice bez semien (Papaveris maturus fructus) sa využívajú na farmaceutické účely na extrahovanie alkaloidov ako morfín, kodeín, tebaín a papaverín. Z týchto alkaloidov sa vyrábajú liečivá s analgetickými, spazmolytickými a antitusickými účinkami. Ópium, získavané z nezrelých makovíc, má silné analgetické účinky. Je však dôležité poznamenať, že získavanie ópia z nezrelých makovíc je nelegálne a jeho produkcia a obchod podliehajú medzinárodnej kontrole.
V západných štátoch sa makové produkty často považujú za nevhodné, pretože sa čiastočne mylne predpokladá, že obsahujú návykové látky (morfín a kodeín). V potravinárskom maku, ktorý sa pestuje v Česku, by však morfínu a kodeínu malo byť len nepatrné množstvo.
Kozmetika
Makový olej je ideálny na veľmi suchú, dehydrovanú a podráždenú pokožku trpiacu ekzémami alebo zápalmi. Účinne regeneruje kožné bunky a zanecháva pokožku jemnú.
Legislatíva a bezpečnosť
Je dôležité poznamenať, že opakované užívanie morfínu a jeho derivátov zapríčiňuje závislosť. Všetky lieky a prípravky obsahujúce tieto látky sa môžu užívať iba na lekársky predpis. Domáce použitie makoviny (odvar a pod.) je veľmi nebezpečné a absolútne neprípustné!
Na Slovensku je bez povolenia možné pestovať mak na ploche maximálne 100 m², a to len pre potravinárske účely.
Mak siaty v číslach
K tomu, aby bola dosiahnutá úroda 2 t/ha je potrebné mať na 1 m² 100 toboliek, v každej by malo byť okolo 5 000 semien, celkovo 2,2 - 2,5 g. Počas stredoveku sa mak rozšíril do celej Európy a bol pestovaný v kláštoroch pre medicínske účely. V roku 1896 sa mak pestoval na ploche 1 772 ha, s priemerným výnosom 0,71 t/ha. Do roku 1946 vzrástla plocha, na ktorej sa mak pestoval, na 31 000 ha a odvtedy postupne klesala na menej než 8 000 v roku 1989, potom začala prudko vzrastať až k 30 000 ha v roku 1994.
Nebezpečná krása: História ópiového maku
tags: #mak #siaty #rozsirenie