Maklúra pomarančová (Maclura pomifera) je atraktívny, no v našich končinách stále pomerne málo známy druh z čeľade morušovité (Moraceae). Tento opadavý strom pochádza zo stredných a južných oblastí Spojených štátov amerických, konkrétne z povodia rieky Red River (Arkansas, Oklahoma, Texas, Missouri, Louisiana). Svoje meno získala po americkom geológovi Williamovi Maclurovi.
Charakteristika a vzhľad
Strom sa v domovine vyznačuje mohutným vzrastom, kde môže dosahovať výšku 15 až 20 metrov. V podmienkach strednej Európy, kam bol dovezený okolo roku 1865, rastie pomalšie a zvyčajne dosahuje výšku 5 až 8 metrov. Maklúra zaujme okrovo hnedou, hlboko ryhovanou borkou a výhonkami, ktoré sú na slnečnej strane opatrené tŕňmi (až do 2,5 cm), zatiaľ čo v zatienených častiach koruny tŕne chýbajú.
Listy sú široko eliptické, z vrchnej strany lesklé a voskovité, zatiaľ čo spodná strana a mladé letorasty sú jemne chlpaté. Na jeseň sa listy sfarbujú do výrazných žltých a oranžových odtieňov.
Plody: „Indiánske pomaranče“
Najcharakteristickejším znakom stromu sú jeho plody, ktoré vďaka veľkosti, farbe a tvaru získali ľudové označenie „indiánsky pomaranč“. Ide o guľovité súplodia s priemerom 10 až 15 cm a hmotnosťou niekedy viac ako 1 kg. Ich povrch je vrásčitý, čo mnohým pripomína štruktúru mozgu.
- Zafarbenie: Plody sú spočiatku svetlozelené, v domovine po úplnom dozretí nadobúdajú žlto-oranžovú farbu. U nás však často opadávajú ešte zelené.
- Jedlosť: Plody sú nejedlé. Pri narušení plodu sa uvoľňuje biela lepkavá tekutina a nevábna aróma.
- Semená: Vo vnútri plodu sa nachádza 200 až 300 hnedých až čiernych semien.
Pestovanie a starostlivosť
Maklúra je dvojdomá rastlina, čo znamená, že na dosiahnutie plodov je potrebné vysadiť samčiu aj samičiu rastlinu. Samičie jedince sú však schopné prinášať plody aj partenokarpicky (bez opelenia), avšak v takom prípade plody neobsahujú semená.
Stanovište a pôda
Strom preferuje teplé lokality na priamom slnku. Hoci má rada hlbšie, priepustné a vlhké pôdy, paradoxne dobre znáša aj extrémne sucho. Je vysoko odolná voči mestskému znečisteniu a posypovej soli, vďaka čomu sa využíva aj pri rekultiváciách krajiny.
Mrazuvzdornosť
Dospelé stromy sú mrazuvzdorné až do -25 °C. Pozor si treba dávať najmä pri mladých jedincoch, ktoré môžu byť v prvých rokoch náchylnejšie na mrazové poškodenia a plesne, preto je vhodné ich počas zimy chrániť.
Rez a tvarovanie
Vďaka svojej hustej korune a tŕňom sa maklúra v USA historicky využívala ako prirodzený živý plot, ktorý chránil pozemky pred dobytkom ešte pred vynájdením ostnatého drôtu. Strom netreba často rezať, ale dobre znáša tvarovanie, ak je pestovaný ako solitér alebo súčasť živého plota.
Rozmnožovanie
Maklúru možno množiť dvoma hlavnými spôsobmi:
- Semenami: Pred výsevom je nutná trojmesačná stratifikácia vo vlhkom piesku na chladnom mieste. Semená vysievame na jar do hĺbky 1 cm.
- Vegetatívne: Zakoreňovaním mladých vetvičiek alebo využitím koreňových výmladkov, ktoré sa tvoria okolo starších stromov. Výhodou tohto spôsobu je, že vopred poznáme pohlavie rastliny.
Využitie dreva
Drevo maklúry je známe svojou pevnosťou, pružnosťou a hodvábnym leskom, preto má prezývku „železné drevo“. Domorodí obyvatelia Ameriky z neho vyrábali luky a šípy. V neskorších obdobiach sa využívalo na výrobu trámov, stĺpov a častí koňmi ťahaných vagónov.
Časozberné snímanie Apple
tags: #maklura #pomarancova #pestovanie