Úvod do sveta mandragory lekárskej
Mandragora lekárska (Mandragora officinarum) je záhadná a historicky významná rastlina z čeľade ľuľkovitých. Je to trváca bylina, ktorá sa dožíva až 50 rokov veku. Pochádza zo Stredomoria, pričom centrom jej výskytu je Grécko a južné Taliansko. Vyskytuje sa tiež na Blízkom východe. Hoci je opradená mnohými mýtmi a legendami, moderný výskum odhaľuje jej chemické zloženie a potenciálne využitie, aj keď jej extrémna toxicita si vyžaduje mimoriadnu opatrnosť.
Charakteristika a opis rastliny
Mandragora lekárska je vytrvalá bylina, ktorá tvorí ružice listov podobných listom tabaku, dlhých až 30 cm. Listy vyrastajú v prízemnej ružici a sú tmavozelené; najskôr rastú priamo, ale potom sa rozložia po zemi. Na jar kvitne zvonkovitými kvetmi, ktoré môžu byť bielo-zelené, fialové či modrasté, alebo purpurové až zelenožlté, dlhé okolo 3 cm, vyrastajúce na malých stonkách. Plodom sú žltooranžové guľovité či oválne bobule, ktoré majú výraznú arómu pripomínajúcu ananás a z ktorých vznikajú plody podobné malým rajčinkám.
Charakteristickým znakom rastliny je jej silný, dužinatý, hlboko rozvetvený koreň, ktorý môže rásť hlboko do zeme a často pripomína ľudské telo alebo postavu. Mandragora lekárska je mrazuvzdorná do -28 stupňov a v zimnom období prechádza do fázy pokoja, kedy zhodí listy, čím sa hibernuje.
Historický a kultúrny význam
Rodové meno Mandragora je pravdepodobne odvodené z perzských slov „mardum-giyah“ (ľudská rastlina), čo odkazuje na antropomorfný tvar jej koreňa. Druhové meno „officinarum“ z latinčiny znamená „lekárska“ alebo „z lekárne“, čo potvrdzuje jej historické medicínske využitie. Slovo mandra je v gréčtine tiež stajňa, čo naznačuje, že je jedovatá pre dobytok. V sanskrite je zase význam slova mangros a angora známy ako uspávajúca látka.
Od pradávna je jej povesť ako magickej rastliny zo všetkých rastlín najrozšírenejšia. Zmienky o nej sa našli v egyptských pyramídach na papyrusoch pochádzajúcich z asi 1700 pred Kr. spolu s kúskami koreňov. Neskôr sa o nej zmieňuje Theofrastos ako o afrodiziaku a opisuje recept na prípravu nápoja a takisto postup zberu. V starovekom Egypte, Palestíne a v Grécku ju považovali za rastlinu lásky. V Biblii je zmieňovaná v Genezis a Piesni piesní ako „jabĺčko lásky“.
V antike sa používala aj ako anestetikum. Hippokrates odporúčal mandragoru na choroby žlčníka, Plínius starší ako anestetikum a liek na hadie uštipnutie. Avicenna ju uvádza tiež ako anestetikum, ale aj ako liek na bolesti hlavy a epilepsiu.
V stredoveku sa mandragora stala predmetom mnohých mýtov a legiend. Verilo sa, že korene rastú tak, aby sa podobali ženskej alebo mužskej postave. Koreň (tzv. alraun) bol považovaný za mocný talizman prinášajúci šťastie, plodnosť a ochranu a bol kľúčovou ingredienciou v čarodejníckych lektvaroch a nápojoch lásky. Bylinka sa v minulosti často používala v čarodejníctve a mágii, najčastejšie sa pridávala do vína a verilo sa, že koreň vzbudzoval pohlavnú túžbu u chladných ľudí. Podľa jednej z najznámejších povier koreň mandragory po jej vykopaní začne kričať smrteľným krikom, ktorý zabije všetkých, ktorí ho počujú. Preto sa na jej zber musel používať pes. Iná povesť hovorí, že mandragora vyrastá pod šibenicou, kde sa popravovali vrahovia, a ten, kto ju vytrhne, bude mať stále smrť v pätách. Na miestach, kde je mandragora, sa podľa povier usadzujú zlí duchovia.
Chemické zloženie a toxicita
Mandragora lekárska je JEDOVATÁ rastlina z čeľade ľuľkovitých. Všetky jej časti sú prudko jedovaté pre ľudí aj väčšinu zvierat, pričom najvyššia koncentrácia toxických látok je v koreni a semenách. Kľúčovými chemickými zlúčeninami, ktoré definujú jej vlastnosti, sú tropánové alkaloidy, najmä hyoscyamín (ktorý ľahko racemizuje na atropín) a skopolamín (hyoscín). Ďalej obsahuje aj menšie množstvo ďalších alkaloidov, ako sú beladonín a kuscohygrín. Množstvo každého alkaloidu v rastline závisí od variety rastliny, ročného obdobia, miesta rastu a časti rastliny. Atropín je artefakt vznikajúci racemizáciou l-hyoscyamínu pri jeho čistení.
Mandragora a predovšetkým jej koreň a semená pôsobia ako silné sedatívum, hypnotikum a halucinogén. Najčastejším spôsobom používania v minulosti bývalo vtieranie mandragory zmiešanej s tukom či olejom do kože. Pri aplikácii sa do tela dostáva predovšetkým skopolamín so silnými halucinogénnymi účinkami. Pri intoxikácii výrazne klesá aktivita centrálnej nervovej sústavy ako v spánkovej REM-fáze. V nižších dávkach navodzuje „trans a živé sny“ po dobu niekoľkých hodín. Obsiahnuté alkaloidy nepriaznivo pôsobia na ľudský sval.
Príznaky otravy (anticholínergný syndróm) zahŕňajú sucho v ústach, rozšírené zrenice (mydriáza) a rozmazané videnie, zrýchlený srdcový tep (tachykardia), prehriatie, sčervenanie kože, zmätenosť, halucinácie, delírium, kŕče a v ťažkých prípadoch dochádza k paralýze dýchacieho centra, kóme a smrti. Požívanie akýchkoľvek častí tejto rastliny môže mať závažné negatívne efekty na užívateľa. Je JEDOVATÁ aj pre hospodárske zvieratá.
POZOR! PROSÍME NEPOUŽÍVAJTE TÚTO RASTLINU INAK NEŽ NA OKRASNÉ ÚČELY VO VAŠEJ ZÁHRADE. VŠETKY ČASTI MANDRAGORY SÚ JEDOVATÉ!
Využitie mandragory
V histórii mala mandragora mimoriadny význam v liečiteľstve, kde sa zbieral predovšetkým koreň, ktorý slúžil ako silné analgetikum, sedatívum, hypnotikum a anestetikum (napríklad v podobe uspávacej huby pri operáciách), a tiež ako afrodiziakum. V minulosti sa využívala aj na liečbu ženskej neplodnosti a podávala sa odsúdencom alebo ľuďom pred operáciou proti bolesti. Anglosasi používali koreň, aby zachránili ľudí posadnutých diablom.
V súčasnej medicíne sa mandragora priamo nevyužíva pre svoju vysokú toxicitu, ale jej izolované alkaloidy (ako atropín a skopolamín) sú kľúčové v očnom lekárstve, anesteziológii a ako spazmolytiká. Moderný výskum farmaceutických spoločností sa zameriava na použitie jej alkaloidov ako cytostatikum (liek proti rakovinovému bujneniu buniek), na liečbu cukrovky a krvného tlaku. Vo farmaceutickom priemysle sú zlúčeniny mandragory základom liečivej látky etoposidov, účinných cytostatík, látok používaných na potlačenie nádorového bujnenia. Niektoré obsiahnuté alkaloidy v mandragore účinkujú proti rakovinovému bujneniu, predovšetkým proti leukémii, avšak tak ako u všetkých cytostatík dochádza k pôsobeniu aj na nepozmenené bunky.
V gastronómii je celá rastlina prudko jedovatá a nepožívateľná. Technické či priemyselné využitie nemá. Ako okrasná rastlina je pestovaná len vzácne zberateľmi a v botanických záhradách pre svoj historický a mytologický význam; špecifické kultivary nie sú bežné.
Pestovanie a rozmnožovanie mandragory lekárskej
Pestovanie Mandragory officinalis zo semien je proces, ktorý vyžaduje trpezlivosť a starostlivosť, pretože semená potrebujú dlhú dobu na vyklíčenie a rastlina má špecifické nároky na pestovanie. Pestovanie v záhrade je hodne obtiažne.
Požiadavky na pôdu a klíčenie semien
- Pôda: Odporúča sa použiť zmes rašeliny, perlitu a zrelého kompostu. Potrebuje kyprú a na živiny bohatú pôdu, aby mohol koreň rásť podľa ľubovôle.
- Výsev semien: Semená jemne zasypte tenkou vrstvou zeminy alebo jemného piesku. Sadiť je možné na jar.
- Teplota klíčenia: V zdrojoch sa uvádzajú rôzne informácie o ideálnej teplote pre klíčenie semien mandragory. Niektoré uvádzajú, že ideálna teplota je v rozmedzí 18-25 °C, iné, že teplota pri klíčení by nemala byť pod 5 °C, a taktiež sa spomína, že by mala byť pod 5 °C.
- Vlhkosť: Semienko je potrebné neustále udržiavať vo vlhku.
- Doba klíčenia: Semienka mandragory klíčia až niekoľko týždňov.
Starostlivosť o sadenice a dospelé rastliny
- Presádzanie: Akonáhle semená vyklíčia a sadenice sú dostatočne veľké na manipuláciu, môžete ich presadiť do samostatných kvetináčov.
- Umiestnenie: Je dobré umiestniť kvetináč skôr do tieňa, lebo slnečné svetlo mandragore príliš nesvedčí. Kvetináč umiestnite do tieňa, lebo slnečné žiarenie moc neobľubuje.
- Zalievanie: Cez leto rastlinu zalievajte ráno alebo večer (v žiadnom prípade cez deň, keď na ňu svieti slnko) tak, aby mala dostatok vlahy. Cez leto ju nezalievajte cez deň, len ráno alebo večer.
- Priezimovanie: Rastlina prezimuje tak, že jej opadnú listy a netreba ju prelievať.
- Podmienky pre koreň: Pokiaľ nebude mať dostatok miesta na rast koreňa, začne usychať, až umrie. Rovnako tak, ak bude mať príliš vlhkú pôdu, korene začnú hniť a mandragora uhynie.
Zámennosť a zákonný status
K zámene mandragory lekárskej by teoreticky mohlo dôjsť vo vegetatívnom stave s listami niektorých rastlín tvoriacich prízemné ružice, ako je kostihoj lekársky (Symphytum officinale) alebo niektoré druhy lopúcha. Avšak na Slovensku je takáto zámena vo voľnej prírode vzhľadom na jej absenciu prakticky vylúčená. Na Slovensku nie je zákonom chránená.
tags: #mandragora #lekarska #rozmnozovanie