Rakytník rešetliakový (Hippophae rhamnoides) je ovocný ker, ktorý disponuje sladkokyslými plodmi žltej až oranžovej farby. Pre svoje pozitívne účinky na ľudské zdravie a vysoký obsah biologicky aktívnych látok sa nazýva rastlinou budúcnosti. Patrí medzi najvýznamnejšie potravinárske a liečivé rastliny. Vďaka vysokým hladinám antioxidantov a vitamínov, najmä vitamínu C a P, je toto ovocie priam výživovou bombou. Obsahuje viac ako 190 biologicky aktívnych látok, vitamíny skupiny B, provitamín A, tokoferoly, vitamín D a A, beta-karotén. Rakytník je vhodný ako účinná látka pri virózach a chrípkach, dokáže efektívne dopĺňať vitamíny a posilňuje imunitu. Využíva sa nielen ako potravina, ale aj pre svoje blahodarné účinky na ľudské zdravie už po stáročia.
Výber vhodných odrôd a sadeníc
Prvým dobrým predpokladom na pestovanie rakytníka je vhodná voľba odrody. Odrody rakytníka sú rôzne a líšia sa nielen chuťou plodov, ale aj všeobecnou veľkosťou kra. Existuje viacero druhov rakytníka, ktoré sa rozlišujú najmä výškou a úrodnosťou. Kríková forma dorastá do približne 60 centimetrov, zatiaľ čo stromová môže mať aj 5 metrov.
V prípade, že si kúpime rastlinu od neznámeho zdroja a nevieme, kde bola sadenica vypestovaná, jej kúpu by sme mali zvážiť. Sadenice odporúčame kupovať v plastových baloch či kontajneroch. Všeobecne sa predávajú rastliny vo veku 2-3 roky. Ker rakytníka sa dožíva až 100 rokov, preto jeho výber nepodceňujte. Nechajte si poradiť, ktorá odroda je pre vaše poveternostné podmienky najvhodnejšia.
Obľúbené odrody rakytníka
- Hergo - Bohato plodiaci rakytník dorastajúci do 2 - 3 m. Plody sú svetlej, žltej farby, príjemnej, mierne kyslej chuti a veľmi šťavnaté.
- Aromat - Pomerne nová a populárna odroda dorastajúca do výšky 2 - 3 m. Samičie rastliny sú bohato obsypané oranžovými, až takmer červenými plodmi so sladkokyslou chuťou.
- Sluníčko - Tento rakytník dorastá do výšky 2 - 3 m a jeho sýtožlté plody pripomínajú slniečka. Má pomenej tŕňov a jeho plody sú aromatické a chuťovo veľmi príjemné.
- Botanica - Samičia rastlina dorastá do výšky 2 - 3 m. Má hnedé kvety a oranžové plody bohaté na vitamín C.
- K+ - Táto samčia odroda môže dorásť až do výšky 6 m, ide o rýchlorastúci ker, ktorý treba vysadiť vedľa samičej odrody.
- U nás sa najčastejšie pestujú samičie odrody Leikora a Hergo a ako opeľovač, teda samčia rastlina, je odroda Polmix. V súčasnosti je vyšľachtených viacero nových odrôd, ktoré sa vyznačujú najmä tým, že majú minimálne alebo vôbec žiadne otŕnenie.
Špecifiká rakytníka: Dvojdomosť a opeľovanie
Rakytník patrí medzi tzv. dvojdomé rastliny, čo znamená, že každá rastlina po dosiahnutí dospelosti tvorí iba samčie alebo samičie kvety. Pre opelenie a získanie plodov je nevyhnutné vysadiť samčiu aj samičiu rastlinu. Je súčasne vetroopelivá. Samčia rastlina dokáže opeliť až 7 samičích rastlín. Na to, aby boli samičie rastlinky opelené, je potrebný pomer 7 samičích k jednej samčej rastline. Ak výsadba bude v smere prevládajúceho vetra, je to len výhoda pre lepšie opelenie.
Jozef Brezňan uvádza: „Ja mám 3 samcov na 16 samíc a nesťažuje si ani jedna strana.“ Dodáva tiež: „Samček je chúlostivejší, lepšie je mať jedného do rezervy, aj sa lepšie opelia.“ Praktické je, že jednotlivé rastliny pri sadení označíme ako samca a samicu.
Ako rozpoznať samčiu a samičiu rastlinu
Rozpoznať samčie od samičích rastlín je pomerne prosté. Puky samčích rastlín sú výrazne väčšie v porovnaní so samičími, ktoré sú malé a tesne prištipnuté k letorastu.
- Samčie rastliny: Majú veľké, zložené púčiky (šištice) pripomínajúce šišku cédra, s veľkosťou 0,5 až 1 cm, ktoré odstupujú od výhonku. Sú často o čosi nižšie, no hustejšie. Kvety rastú v skupinách po 4 - 6.
- Samičie rastliny: Majú menšie púčiky, asi 2-3 mm, v tvare srdiečka. Ich puky sú viac predĺžené. Kvety rastú samostatne. Samičie rastliny bývajú vyššie.
Jozef Brezňan potvrdzuje: „Moje samčeky majú veľké šištice 0,5 až 1 cm, samičky majú menšie asi 2-3 mm a majú tvar srdiečka.“ Púčiky samčekov sú podľa neho oveľa väčšie v tvare šištičky oproti samičkám. Po 2 rokoch by už mali byť viditeľné rozdiely, a pokiaľ ide o rodenie, na jar by už mali zarodiť (kvitnúť), ak sú „chlapec a dievča“.
Metódy rozmnožovania rakytníka
Rakytník sa rozmnožuje dvoma hlavnými spôsobmi: vegetatívne (delením, odrezkami, odnožami) a generatívne (semenami). Rozmnožovanie rakytníka je hračka - v skutočnosti je zvyčajne väčší problém ho zastaviť, ak sa nekontroluje!
Rozmnožovanie delením koreňa a odnožami
Jedným z najčastejších spôsobov, ako si zabezpečiť zdravé rastliny, je delenie. Rovnako ako pri iných ovocných kríkoch, časti kra sa musia vykopať tak, aby sa nepoškodili hlavné korene. Rastlinu potom možno rozdeliť na niekoľko častí podľa štruktúry koreňov. Rakytník môžete rozdeliť podobne ako egrešový ker - vykopte ho zo zeme, rozdeľte podľa veľkosti na dve či tri časti a opäť zasaďte. Množenie pomocou koreňa je najvhodnejšie vykonávať skoro na jar alebo neskoro na jeseň. Najjednoduchší spôsob je použiť odnože: môžete ich nechať rásť, ak rastú tak, ako chcete, alebo ich môžete odrezať s čo najväčším množstvom koreňa a znova ich zasadiť. Rakytník často vyrastá aj od koreňa ďalšími výhonkami, teda môže sa správať aj invazívne, preto okolie pravidelne udržiavajte.
Rozmnožovanie z odrezkov
Ďalším spôsobom získavania nových sadeníc rakytníka je z letných odrezkov. Ich príprava začína už koncom mája, prípadne začiatkom júna, kedy ostrým záhradníckym náradím odstrihneme výhonky približne 15 centimetrov dlhé. Na zakorenenie ich napichajte do pôdy v skleníku alebo vo fóliovníku a začiatkom jesene vysaďte na záhon. Takto získané kry by mali začať rodiť už v treťom roku po vysadení.
Odrezky z dreva je najlepšie odobrať neskoro na jeseň alebo skoro na jar, keď rastlina nemá puky a nerodí plody. Na odrezky si pripravte ostrý nôž a šikmým rezom odoberte 15 cm výhonky. Tie nechajte zakoreniť vo vode, namočte ich do vody do 2/3 a vodu každý deň vymieňajte. Po 2 týždňoch sledujte rast korienkov, nechajte ich vo vode, kým budú mať aspoň 3 cm, vtedy sú vhodné na zasadenie do pôdy. Vyberte si vhodný kvetináč a pôdu, do ktorej odrezky zasadíte. Výhodou rozmnožovania prostredníctvom odrezkov je, že si uistíte o pohlaví novej rastliny, keďže len samičie rastliny tvoria plody.
Rozmnožovanie zo semien
Možné je aj rozmnožovanie rakytníka zo semien, avšak to si bude vyžadovať viac trpezlivosti. Pri pestovaní zo semien potrvá dlhšie, kým začne rakytník rásť a kým začne rodiť plody. Semienka rakytníka si zabezpečte z overeného zdroja, napríklad špecializovanej predajne záhradníckych pomôcok a semien. Semienka by mali obsahovať približne polovicu samčích a polovicu samičích semien.
Postup pri výsadbe semien
- Pred zasadením semienok ich namočte na 2 dni do nádoby s vodou. Tie semienka, ktoré budú plávať, môžete vyhodiť.
- Zvyšné semienka vložte do vlhkej papierovej vreckovky.
- Vreckovku uložte do plastového vrecúška so zatváraním a vložte do chladničky na 60 - 80 dní, kde semienka naklíčia (tzv. stratifikácia).
- Naklíčené semienka vysaďte do piesočnatej a dobre priepustnej pôdy, ktorú udržiavajte vlhkú, nie premočenú.
- Zasiate semienka umiestnite na teplé a slnečné miesto s dobrou cirkuláciou vzduchu (inak hrozí vznik plesní).
Pestovateľské podmienky a starostlivosť o mladé rastliny
Rakytník rešetliakovitý je nenáročná rastlina, ktorá zvládne rôzne podmienky. Rakytník je extrémne odolný voči suchu, ale to neznamená, že ho máme nechať úplne suchý, najmä nie počas kvitnutia a plodenia.
Stanovište a pôda
Vo všeobecnosti rakytník obľubuje slnečné stanoviská. V prvom rade vyberte slnečné miesto; pri slabom svetle a v polotieni bude úroda obmedzená. Ľahko sa prispôsobí rôznym druhom pôdy, prospieva mu pôda s pH 6-7, s dostatočnou priedušnosťou. To môžeme čiastočne zabezpečiť častým kyprením pôdy. Umiestňujeme ho na slnečné stanovisko, najlepšie do záveternej strany z dôvodu možnosti opadania plodov. Rakytník sadíme do voľnej zeme najmä z dôvodu rozľahlého koreňového systému. Doprajte mu dostatočne veľa priestoru, keďže korení veľmi nízko a má rozľahlý koreňový systém. Keďže na to, aby ste vypestovali ovocie, potrebujete dve rastliny - samčiu i samičiu, vyberte priestor, kde by mohli byť 2-3 metre od seba a netienili by ich iné stromy či stavby. Sadenice (2 - 3 ročné rastliny) saďte vo vzdialenosti 2 až 3 metre, aby mali dostatok miesta. V bežnej záhrade stačí jedna samčia a 2 samičie dreviny.
Rakytník rastie pomerne rýchlo a v krátkom čase dosiahnete veľký ker. Plocha záhrady na pestovanie by však mala byť väčšia, pretože sú to naozaj mohutné kry. Rodí najskôr ako trojročný, niekedy aj neskôr (bežne sa predávajú rastliny v tomto veku). Takto získané kry by mali začať rodiť už v treťom roku po vysadení. Porastú rýchlejšie a prvej úrody sa dočkáte skôr ako po šiestich rokoch.
Zálievka
Zálievka je nutná tesne po jeho výsadbe a v nastávajúcich týždňoch. Mladé rastliny (aj 2-3 ročné sadenice) vyžadujú dostatočnú zálievku, nemusí byť denná. Môžeme sa taktiež riadiť aktuálnym úhrnom zrážok či teplotou, ktorá vlhkosť pôdy podstatne ovplyvňuje. V prípade starších rastlín zálievka nie je takmer nutná.
Hnojenie
S hnojivom si veľkú hlavu pri pestovaní rakytníka robiť nemusíme, pretože si dokáže pokryť vlastnú potrebu dusíka a väčšinou sa sám pohnojí. Ak však chceme obohatiť nastávajúcu úrodu, je dobré vedieť, že práve fosfor je látka, ktorá rakytníku prospeje azda najviac. Najlepšie sa fosfor ujíma pri prvotnom sadení, kedy sa sadenica rakytníka rýchlo adaptuje na dané prostredie. Pôdu, do ktorej sa chystáte rakytník zasadiť, pohnojte ešte pred výsadbou. Organické hnojivo (obyčajný hnoj) dodá rakytníku to, čo na dobrý rast potrebuje. Na jar rakytníku doprajte fosfor. V priebehu nasledujúcich rokov mu doprajte fosfor a draslík. Na prihnojovanie dusíkom zabudnite, a to najmä po 2. roku.
Rez
Rakytník môže byť celkom rozľahlý ker, pričom mnohí záhradkári na tento fakt vôbec nemyslia. Je dobré vedieť, že pri rakytníku vykonávame rez len do 3 ročného dreva, nikdy nezasahujeme do starších častí, ktoré sú pre rakytník nosné. Ak by sme rez vykonali do dreva staršieho ako 3 roky, rastlinu to môže ovplyvniť natoľko, že zapríčiníme jej úhyn. Rez robíme len do trojročného dreva počas doby vegetácie. Letný rez v júli až auguste je vhodným doplnkom základného rezu v predjarí a začiatkom jari. Rez nie je podmienkou kvalitnej úrody, plodil by aj bez rezu, avšak udržať sa bez rezu nedá vzhľadom na jeho veľkosť.
Každý rok ho prestrihajte a skráťte dlhšie výhonky, aby ste ho presvetlili a nové plody mali dostatok miesta a slnka. Strihanie má pre rakytník niekoľko výhod: umožní kru venovať viac energie rastu nových výhonkov, docielite požadovaný tvar a predídete nerovnomernému rastu. Strihaním taktiež podporíte bohatšiu úrodu plodov, keďže sa k nim cez prestrihanú korunu dostane viac svetla.
Rakytník zostrihajte v jeseni, po dozberaní plodov, nikdy nestrihajte rakytník mladší než 1 rok. Použite ostré, sterilizované záhradné nožnice alebo nôž. Pri prestrihávaní sa najprv zamerajte na všetky odumreté, zoschnuté, zdeformované a napadnuté listy a časti rastliny. Potom sa pustite do strihania zdravých konárov. Odstrihnite pretŕčajúce vetvy, ktoré vytŕčajú z koruny a pôsobia neesteticky - po skrátení budú o rok viac obsypané plodmi. Ak je koruna prihustá, prestrihajte ju, aby v nej lepšie prúdil vzduch. Samčie odrody sú náchylnejšie na vysychanie, preto ich treba pravidelne prestrihať. Samičie zbavujte starých konárov, aby sa kry nerozširovali a aby plody nerástli len na obvodových vetvách.
Zimná ochrana
Zimná ochrana je pre rakytník dôležitá, hoci znáša aj mrazy do -40 °C. Odporúčame pozakrývať koreňový systém čečinou alebo suchým lístím, to ho ochráni pred najväčšími mrazmi. Mrazy sa však môžu objaviť aj počas jarných mesiacov, ako je apríl, ktoré sú veľmi nebezpečné. V týchto mesiacoch sa rakytník začína prebúdzať, listy pučia.
Choroby a škodcovia
Škodcovia predstavujú pre rakytník ochorenie, ktoré prichádza zvyčajne vo forme hubových ochorení. Prejavujú sa škvrnitosťou listov, deformáciou a vädnutím listov, ktoré následne opadávajú. Vždy je dôležité zbaviť sa napadnutých listov a častí (nikdy ich nevkladajte do kompostu) a použiť fungicídne prípravky.
Ďalšou priečkou zastávajú známe vošky (Capithophorus hippophaes), ktoré sa rýchlo premnožia a napadnú aj iné rastliny. Spoznáte ich ako malinký, zelený hmyz, ktorý v skupinách pokrýva rastlinu a listy zanecháva lepkavé. Možno sa ich zbaviť viacerými spôsobmi - účinné je umývanie listov mydlovou vodou, ale aj použitie postrekov. Postrek si môžete vyrobiť aj doma z aromatických bylín. Roztoče sa tiež vyskytujú. Spozorujete ich tak, že rastlina začína mať nezdravé listy, ktoré vädnú, deformujú sa a menia farbu. Napadnuté listy môžete odtrhnúť a zakúpiť postrek proti roztočom.
Žltnutie listov rakytníka môže indikovať výskyt choroby, škodcov aj nepriaznivé podmienky na rast. Vysychanie a škvrnitosť listov sa často objavujú v lete a za vlhkého počasia, pričom pravdepodobne pôjde o hubové ochorenia. V oboch prípadoch reaguje vhodným postrekom, pričom sa prísne riadime dávkovaním. Jediným skutočným hmyzím škodcom rakytníka je japonský chrobák. Buď ho oberte ručne, alebo použite schválený organický pesticíd.
Sprievodca pestovaním morských plodov od škôlky Raintree!
tags: #mnozenie #rakytnika #rasetliakoveho