Moruša čierna (Morus nigra), ľudovo nazývaná aj „viničná“ alebo „drevená“ jahoda, je druh listnatej dreviny z čeľade morušovité. Tento strom má pôvod v juhozápadnej Ázii, kde rastie už od nepamäti, hoci lokalita jej presného pôvodu je dodnes nejasná.
Pôvod a rozšírenie
Predpokladá sa, že moruša čierna (Morus nigra) pochádza z horských oblastí Mezopotámie a Perzie. Dnes je široko rozšírená cez Afganistan, Irak, Irán, Indiu, Pakistan, Sýriu a Turecko. V týchto oblastiach je strom a jeho plody známe pod menom odvodeným z perzštiny - toot (moruša) a shahtoot (شاه توت), čo znamená kráľovská alebo "najlepšia" moruša. V arabčine sa nazýva shajarat tukki.
Botanické a genetické charakteristiky
Moruša čierna je známa svojím extrémne vysokým počtom chromozómov, ktorých má 154 párov. S dvadsaťdva krát zduplikovanými pármi siedmych chromozómov s celkovým počtom 308 chromozómov ide o najvyšší známy polyploid medzi semennými rastlinami. Je pravdepodobné, že táto vysoká polyploidia súvisí s úplnou absenciou jej genetickej diverzity. Analýzy genómu viac ako 250 starých stromov moruše čiernej, v oblasti v literatúre považovanej za jej pravlasť (Turecko a Irán), nenašli žiadnu genetickú variabilitu.
Moruša čierna je opadavý strom dorastajúci do výšky 12 m a šírky 15 m. Koruna stromu je guľatá. Je to dlhoveký strom, podobne ako napríklad oliva. Listy sú dlhé 10 až 20 cm a 6 až 10 cm široké, mäkké na spodnej strane, pričom horná strana listov má kratučké pevné chĺpky. Jedlé plody sú tmavofialové až takmer čierne, keď sú zrelé.
Na našom území rastie relatívne pomaly, do výšky 8-10 m a aj do podobnej šírky. Pre staršie jedince je typický sklon k rozčesnutiu kostrových konárov, ktoré potom pri kontakte so zemou zakorenia a naďalej plodia. Má veľké, tuhé, kožovité až drsné listy, ktoré sú zo spodnej strany chlpaté, čo je jeden zo znakov na jej odlíšenie od moruše bielej čiernoplodej.
Moruša čierna má oddelené samčie a samičie kvety, ale oboje sú na jednom strome, hoci niekedy len jedného pohlavia na jednom konári.
Historický význam a šírenie v Európe
Morušu čiernu poznali už v antike. Do Británie sa dostala v 17. storočí v nádeji, že bude užitočná pri pestovaní priadky morušovej. V stredoveku ju v Európe šírili mnísi, ktorí ju používali ako liečivú rastlinu.
Moruša čierna na Slovensku
Na Slovensku existujú dve hypotézy vysvetľujúce rozšírenie moruše čiernej. Prvá tvrdí, že ju na naše územie priniesli Rimania spolu s viničom hroznorodým (Vitis vinifera). Moruša čierna sa tradične pestuje iba na neveľkom území Slovenska, prevažne v južných oblastiach. Tento druh moruše je na Slovensku zastúpený asi 1500 exemplármi, z toho najvyššia koncentrácia je v okolí obce Pukanec na južnom úpätí Štiavnických vrchov.
V tomto území je druh viazaný na vinohrady a vyskytuje sa len v miestach, kde rastie alebo v minulosti rástol vinič hroznorodý (Vitis vinifera). Podľa výskumu v rokoch 2001 - 2002 rástlo v tomto období v okolí obce Pukanec 715 stromov moruše čiernej, z toho 420 v extraviláne obce Pukanec. Podľa výskumu v rokoch 2005 - 2007, v rámci ktorého bolo na Slovensku zmapovaných 964 stromov moruše čiernej v 29 lokalitách, rastie v Pukanci 470 stromov, čo predstavuje jej najväčší výskyt v jednej lokalite v strednej Európe.
Z hľadiska frekvencie výskytu nasledujú obce v bezprostrednom susedstve Pukanca - výskum zmapoval 115 stromov moruše čiernej v Devičanoch a 52 v Bohuniciach. Väčší počet stromov moruše čiernej rástol aj v obciach Žemberovce (47), Čajkov (42), Bátovce (34), Pečenice (30), Jabloňovce (27), Sebechleby (27), Dolné Orešany (19), Rybník nad Hronom (18), Nitra (13), Horné Orešany (12), Nová Dedina - časť Gondovo (10).
Rozdiely od moruše bielej
Predstava, že plody moruše bielej sú biele a plody moruše čiernej sú čierne, je nesprávna. Kým naozaj platí, že zrelé plody moruše čiernej sú tmavofialové až takmer čierne, plody moruše bielej môžu byť biele, ale aj tmavofialové až takmer čierne.
Morušu čiernu je od moruše bielej možné odlíšiť vďaka plstnatej spodnej strane listov. Medzi oboma príbuznými druhmi existuje aj viacero ďalších rozdielov, napríklad rýchlejší rast, skoršie dozrievanie plodov a dlhšie stopky plodov u moruše bielej. Asi najdôležitejším rozdielom medzi oboma druhmi je však chuť plodov.
Pestovanie a využitie
Moruša čierna je pomerne nenáročná na pestovateľské podmienky. Darí sa jej na slnečnom a teplom stanovisku. Pôda by mala byť kyprá, s dostatkom živín. Kvitne od mája do júna. Je mrazuodolná v dreve do -23 °C až -29 °C (USDA zóna odolnosti 5). Hoci puky a letorasty sú citlivé na mráz, raší veľmi neskoro, takže väčšinou spoľahlivo uniká neskorým jarným mrazom. Dobre znáša znečistenie ovzdušia.
Plody moruše čiernej, ktoré sú tmavofialové až takmer čierne, sú vynikajúce nielen na priamy konzum, ale aj na sušenie a spracovanie. Moruše čierne a červené sú absolútnymi šampiónmi v obsahu polyfenolov, najmä antokyánov (tmavých pigmentov), čo im dáva výrazne vyššiu antioxidačnú kapacitu v porovnaní s bielou morušou.
Využívajú sa na výrobu džemov, lekvárov (najmä v kombinácii s ovocím bohatým na pektín), sirupov, kompótov, zmrzliny, destilátu, do koláčov, zákuskov a závinov alebo na mrazenie na neskorší konzum a spracovanie. Sušenie pri nich musí prebiehať rýchlejšie ako v prípade moruše bielej, ale výsledné sušené plody sú veľmi chutné.