Moruša, latinsky Morus, je opadavý listnatý strom, prípadne ker, ktorý prirodzene rastie v subtropickom a miernom pásme Ázie a Severnej Ameriky. Do tohto rodu sa zaraďuje asi 40 druhov, z ktorých do Európy boli zavlečené, respektíve privezené dva odlišné druhy - moruša biela (Morus alba), pôvodom z Číny a Kórejského polostrova a moruša čierna (Morus nigra), pôvodom najskôr z Iránu. Moruša čierna trnavská je opadavý strom alebo ker, ktorý dosahuje výšku od 3 do 10 metrov. Má rozložitú korunu a výrazné plody, ktoré sú tmavé, takmer čierne. Je známa svojimi sladkými a šťavnatými plodmi.
Charakteristika moruše čiernej
Habitus a rozmery
Moruša čierna je opadavý strom dorastajúci do výšky 12 metrov a šírky 15 metrov. Koruna stromu je guľatá. Strom sa po 100 - 120 rokoch pod váhou bočných konárov často rozpraskne, niekedy aj po celej dĺžke kmeňa. To komplikuje určenie veku starých exemplárov. Moruša čierna je dlhoveký strom, podobne ako napríklad oliva.
Listy
Listy sú veľké, srdcovité alebo eliptické, s jemne zubatým okrajom. Sú tmavozelené, lesklé a na spodnej strane môžu byť jemne chlpaté. Dĺžka listov je približne 8-15 cm. Listy sú dlhé 10 až 20 cm a 6 až 10 cm široké, mäkké na spodnej strane, horná strana listov má kratučké pevné chĺpky.
Kvety
Kvety sú malé, nenápadné, biele alebo žltkasté, usporiadané v strapcoch alebo hroznoch. Kvitnú na jar a ich opeľovanie zabezpečujú najmä včely.
Plody
Plody sú veľké, tmavé až čierne bobule s priemerom asi 1-2 cm. Sú sladké, šťavnaté a majú príjemnú chuť. Zrelé plody sa dajú konzumovať čerstvé alebo spracované na džemy či víno. Jedlé plody sú tmavofialové až takmer čierne, keď sú zrelé. Sladkokyslé moruše sú vhodné ako čerstvé ovocie i na prípravu lekvárov a vína.
História a rozšírenie moruše
Pôvod a dávna história
Moruša čierna (Morus nigra) pochádza z horských oblastí Mezopotámie a Perzie a dnes je široko rozšírená cez Afganistan, Irak, Irán, Indiu, Pakistan, Sýriu a Turecko, kde strom a jeho plody poznajú pod menom odvodeným z perzštiny toot (moruša), shahtoot (شاه توت) (kráľovská alebo "najlepšia" moruša), alebo v arabčine shajarat tukki. V týchto oblastiach sa z plodov často pripravujú džemy alebo sorbety. Morušu čiernu poznali už v antike. V stredoveku ju v Európe šírili mnísi, ktorí ju používali ako liečivú rastlinu.
Moruša biela a hodvábnictvo
Moruša biela má veľké, lesklé, na rube len riedko chlpaté listy a biele, prípadne ružové plody. Moruša biela sa v minulosti vysádzala a pestovala v súvislosti s rozvojom hodvábnictva a chovom „hodvábnika“ - priadky morušovej, motýľa, ktorého húsenice sa živia listami moruše bielej a vytvárajú hodvábne vlákna (zámotky). Pestovanie moruše bielej a chov hodvábnika v Rakúskej monarchii v 18. storočí podporovala cisárovná Mária Terézia a neskôr aj jej syn Jozef II. O pestovaní moruše bielej v Trnave a okolí v tomto období svedčia aj archívne dokumenty mesta. Mesto kontrolovalo výsadbu, udržiavanie stromov i pestovanie priadky morušovej. Vysádzanie moruší propagoval trnavský pomológ Ján Nepomuk Siebenfreud (1808 - 1886), ktorý napísal niekoľko článkov a propagačných publikácií s cieľom väčšej výsadby moruše bielej, dokonca aj popri cestách v chotári. Jej pestovanie v Trnave spomína v roku 1857 J. F. Kříž, fyzikus Hornonitrianskej župy so sídlom v Trnave. Pestovanie moruše bielej ako potravy lariev hodvábnika sa propagovalo aj v období prvej Československej republiky. Hotové zámotky sa vykupovali na ďalšie spracovanie v pradiarňach hodvábu. Záujem o chov hodvábnika najmä po 2. svetovej vojne poklesol v dôsledku výroby umelých vláken a dovozom hodvábu z iných krajín. Pestovanie doznievalo ešte v druhej polovici 20. storočia. V súčasnosti sa pestuje miestami ako ovocný strom so sladkými plodmi, ktoré obľubuje aj domáca hydina.
Šírenie moruše čiernej v Európe a na Slovensku
Do Británie sa moruša čierna dostala v 17. storočí v nádeji, že bude užitočná pri pestovaní priadky morušovej. Moruša čierna sa považuje za zavlečenú rastlinu (archeofyt), ktorá sa v Európe pravdepodobne pestuje už veľmi dávno pod názvom stromová malina. Maďarská literatúra z čias rakúsko-uhorskej monarchie spomína takúto morušu pod názvom turecká kyslá moruša. Ako teplomilná rastlina sa pestovala vo vinohradníckych oblastiach a na južnom Slovensku ako ovocný strom. Sú dve hypotézy vysvetľujúce rozšírenie moruše čiernej na Slovensku. Prvá tvrdí, že ju na naše územie priniesli Rimania spolu s viničom hroznorodým (Vitis vinifera). Moruša čierna sa tradične pestuje iba na neveľkom území Slovenska, prevažne v južných oblastiach. Tento druh moruše je na Slovensku zastúpený asi 1500 exemplármi.
Moruša čierna 'Trnavská'
Objav a opis
Na Slovensku a južnej Morave rastie morfologicky výrazný typ moruše s väčšími tmavočiernymi plodmi. Tento typ známy významný český botanik Karel Domin opísal v časopise Slovenské ovocinárstvo v roku 1948 ako nový hybridný taxón moruša trnavská. Okolie Trnavy poznal, pretože sa liečil v neďalekých termálnych kúpeľoch Piešťany. Neskôr známy slovenský botanik docent Jozef Májovský tento typ moruše označil menom poddruhu Morus nigra subsp. tirnaviensis Domin.
Taxonomické spory a alternatívne hodnotenia
Neskôr niektorí pomológovia či dendrológovia spochybňovali oprávnenosť opisu a dokonca písali o chybe slávneho profesora. Spochybňovali aj jeho predpoklad, že je to kríženec medzi morušou čiernou a morušou ružovou. Bývalý riaditeľ Ústavu dendrobiológie Slovenskej akadémie vied v Arboréte Mlyňany František Benčať, ktorý skúmal výskyt a rozšírenie starých ovocných stromov v malokarpatskej vinohradníckej oblasti, odporúčal hodnotiť tieto moruše ako pestovanú odrodu (kultivar) „Trnavská“ - Morus nigra cv. Trnaviensis. Prihliadal pritom na vplyv špecifických ekologických podmienok južného Slovenska (oproti pôvodnému areálu) a selekčného výberu ovocinárov. Ako uvádza Mikuška „V polovici júna 1947 František Strelka, riaditeľ ovocinárskej školy v Šali poslal konárik moruše čiernej z Častej pri Trnave českému botanikovi, rektorovi Karlovej univerzity v Prahe, Karlovi Dominovi. Tento objav samostatného slovenského druhu moruše ako prvý spochybnil Daniel Kovalovský a neskôr prevládol názor, že Dominom identifikovaný nový druh bol v skutočnosti klasická moruša čierna.
Kvality a propagácia
Významný slovenský pomológ Ivan Hričovský vysoko hodnotil kvality trnavskej moruše a odporúčal jej pestovanie. Uvádzal, že moruša trnavská je najobľúbenejšia, pretože má najväčšie plody, navyše, dobrej chuti. K taxonomickému hodnoteniu sa nevyjadril. Aj jeho pokračovateľ vo vysielaní Farmárskej revue Ľudovít Vašš demonštroval pravú slovenskú morušu čiernu trnavskú.
Výskyt a pestovanie na Slovensku
Lokalita Pukanec
Najvyššia koncentrácia moruše čiernej na Slovensku je v okolí obce Pukanec na južnom úpätí Štiavnických vrchov. Tradícia pestovania moruše čiernej je doložená v okolí Pukanca a jej obyvatelia namietali pomenovanie moruše „trnavská“ ako neoprávnené. Skôr by prijali meno „moruša pukanská“. Na webovej stránke obce Pukanec nájdeme článok o chránenom prírodnom výtvore Pukanské moruše čierne, ktorý so svojimi približne 500 rodiacimi stromami, väčšinou už vysokého veku 200 - 350 rokov, predstavoval v čase vyhlásenia v roku 1988 najväčšiu lokalitu tohto druhu na území Československa. V tomto území je druh viazaný na vinohrady a vyskytuje sa len v miestach, kde rastie alebo v minulosti rástol vinič hroznorodý (Vitis vinifera). Podľa výskumu v rokoch 2001 - 2002 rástlo v tomto období v okolí obce Pukanec 715 stromov moruše čiernej, z toho 420 v extraviláne obce Pukanec. Podľa výskumu v rokoch 2005 - 2007, v rámci ktorého bolo na Slovensku zmapovaných 964 stromov moruše čiernej v 29 lokalitách, rastie v Pukanci 470 stromov, čo predstavuje jej najväčší výskyt v jednej lokalite v strednej Európe.
Ďalšie lokality a výskum
Z hľadiska frekvencie výskytu nasledujú obce v bezprostrednom susedstve Pukanca - výskum zmapoval 115 stromov moruše čiernej v Devičanoch a 52 v Bohuniciach. Väčší počet stromov moruše čiernej rástol aj v obciach Žemberovce (47), Čajkov (42), Bátovce (34), Pečenice (30), Jabloňovce (27), Sebechleby (27), Dolné Orešany (19), Rybník nad Hronom (18), Nitra (13), Horné Orešany (12), Nová Dedina - časť Gondovo (10). V Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre sa skúmali prírodné populácie (genotypy) tejto zaujímavej a ekonomicky významnej ovocnej dreviny v Štiavnických vrchoch.
Zvláštnosti a rozdiely od moruše bielej
Rozlišovacie znaky
Predstava, že plody moruše bielej sú biele a plody moruše čiernej sú čierne je nesprávna. Kým naozaj platí, že zrelé plody moruše čiernej sú tmavofialové až takmer čierne, plody moruše bielej môžu byť biele, ale aj tmavofialové až takmer čierne. Morušu čiernu je od moruše bielej možné odlíšiť vďaka husto chlpatým listom a plstnatej spodnej strane listov. Medzi oboma príbuznými druhmi existuje aj viacero ďalších rozdielov, napríklad rýchlejší rast, skoršie dozrievanie plodov a dlhšie stopky plodov u moruše bielej. Asi najdôležitejším rozdielom medzi oboma druhmi je však chuť plodov.
morusa cierna
Genetické vlastnosti
Moruša čierna je známa svojím vysokým počtom chromozómov, ktorých má 154 párov. S dvadsaťdva krát zduplikovanými pármi siedmych chromozómov s celkovým počtom 308 chromozómov ide o najvyšší známy polyploid medzi semennými rastlinami. Je pravdepodobné, že vysoká polyploidia u moruše čiernej súvisí s úplnou absenciou jej genetickej diverzity. Analýzy genómu viac ako 250 starých stromov moruše čiernej v oblasti v literatúre považovanej za jej pravlasť (Turecko a Irán) nenašli žiadnu genetickú variabilitu. Iné druhy moruše sú často zamieňané s morušou čiernou - najčastejšie ide o čiernoplodé formy moruše bielej, ktorá celkovo vykazuje veľkú mieru diverzity farby, tvaru a veľkosti plodov.
Využitie moruše čiernej
Plody moruše čiernej sa používajú na konzumáciu priamo zo stromu alebo na výrobu džemov, sirupov a vína. Listy slúžia ako krmivo pre morčatá či iné hlodavce. V ľudovom liečiteľstve sa využívajú aj listy a plody na podporu trávenia či posilnenie imunity.
Na záver môžeme skonštatovať, že u nás sa pestovali dva druhy moruší - moruša biela predovšetkým ako potrava pre hodvábnika a moruša čierna trnavská ako chutný ovocný strom. Spochybňovaná trnavská moruša, ovocný strom s veľkými čiernymi plodmi a osviežujúcou sladkokyslastou chuťou podobný moruši čiernej, skutočne existuje, v okolí Trnavy a inde na južnom Slovensku rastie a sa pestuje. Rozdiely sú v taxonomickom hodnotení (druh, poddruh, odroda) tohto výrazného morfologického typu, čo nám ako pestovateľom a konzumentom nemusí prekážať. Napriek tomu, že jeho taxonomické hodnotenie odborníkmi nie je jednotné, teplomilnú morušu trnavskú by sme mali pestovať v našich záhradkách ako zaujímavý ovocný strom s chutnými plodmi.