Mnohí ľudia považujú svoju záhradu za súkromnú oázu pokoja, kde majú úplnú slobodu rozhodovať o tom, čo a ako si postavia či vypestujú. Skutočnosť je však iná. Aj na vlastnom pozemku platia pravidlá, ktoré určujú, čo je dovolené a čo už nie. Neznámosť zákona vás pred pokutou nezachráni.
Slovenské obce a mestá prijímajú opatrenia, ktoré majú chrániť životné prostredie, predchádzať povodniam, zabraňovať prehrievaniu sídiel a zároveň udržiavať vyvážený urbanistický charakter prostredia. To, čo si možno niekedy vysvetľujeme ako zbytočné obmedzovanie, má v skutočnosti jasný cieľ - zdravšie a bezpečnejšie prostredie pre nás všetkých. Ak ich budete ignorovať, riskujete nepríjemné sankcie, ktoré už rozhodne nebývajú symbolické.
Všeobecné pravidlá pre nakladanie s pozemkom
Aj keď sa primárne zameriavame na zeminu, je dôležité poznať širší kontext regulácií, ktoré sa týkajú pozemkov. Obce majú vo svojich územných plánoch stanovené konkrétne limity pre rôzne aspekty využívania pozemkov.
Zastavanosť pozemkov a zeleň
Na rozdiel od niektorých krajín u nás neexistuje jednotný celoštátny predpis, ktorý by presne určoval, koľko percent záhrady môžete zastavať. Slovenská legislatíva to ponecháva na samosprávy. Každá obec či mesto si tieto limity stanovuje vo vlastnom územnom pláne. Najčastejšie ide o maximálny podiel zastavanej alebo spevnenej plochy - sem patria betónové chodníky, vydláždené terasy, garáže či parkovacie miesta, a minimálny podiel zelene, teda trávniky, záhony, stromy či iná vegetácia. Bežne sa stretávame s tým, že samosprávy povoľujú napríklad len 30 - 40 % spevnených plôch, pričom zvyšok musí tvoriť zeleň. Ak tieto pravidlá porušíte, riskujete sankcie, ktoré sa môžu vyšplhať od stoviek až po tisíce eur, v závislosti od vyhlášky konkrétnej obce.
Za zeleň sa na Slovensku považuje najmä prirodzená vegetácia, ktorá dokáže vsiaknuť dažďovú vodu a ochladzovať okolie. Patria sem najmä:
- klasické trávniky,
- okrasné a úžitkové záhony,
- stromy, kry a živé ploty,
- prírodné vodné prvky - napríklad jazierka s rastlinami.
Naopak, bazén s chlórovanou vodou, vydláždená terasa, spevnený chodník alebo príjazdová cesta sa už považujú za zastavanú plochu, nie za zeleň.
Výrub stromov
Ďalšou dôležitou oblasťou, kde záhradkárov často prekvapí prísna regulácia, je výrub stromov. Slovenská legislatíva jasne hovorí: ak má strom obvod kmeňa nad 40 cm vo výške 130 cm nad zemou, na jeho odstránenie potrebujete súhlas obce. Ak by ste takýto strom vyrúbali bez povolenia, hrozí vám pokuta, ktorá môže presiahnuť aj niekoľko tisíc eur. Preto platí jednoduchá rada - predtým, než vezmete do ruky pílu, vždy si zistite, či to môžete urobiť legálne.
Iné obmedzenia
Ďalším citlivým bodom je spaľovanie záhradného odpadu. Mnohé obce už majú zákaz pálenia trávy, lístia či konárov, pretože vznikajúci dym obťažuje susedov a znečisťuje ovzdušie. Alternatívou je kompostovanie alebo odovzdanie odpadu do obecného zberu bioodpadu. Pokuty za nedovolené spaľovanie sa pohybujú od desiatok po stovky eur.
Problémom môžu byť aj invázne rastliny, ktoré sa šíria rýchlo a dusia pôvodnú vegetáciu. Patria sem napríklad boľševník, pohánkovec japonský či zlatobyľ kanadská. Ak sa na vašom pozemku objavia, obec vás môže vyzvať na ich odstránenie. Ak to neurobíte, riskujete ďalšie sankcie.
Špecifiká nakladania s výkopovou zeminou
Stavebné odpady a povinnosti subjektov v stavebnom odvetví sú po zmenách odpadovej legislatívy jedným z najzložitejších a najčastejšie nesprávne pochopených oblastí legislatívy životného prostredia. Komodita, akou je zemina, s ktorou by na prvý pohľad nemal byť žiadny problém, je v skutočnosti zložitejšia.
Zemina ako stavebný odpad
V zmysle zákona o odpadoch sa výkopová zemina, ktorá je odkopaná pri výstavbe (bez kameniva, štrku), považuje za stavebný odpad, ak sa nevyužije v rámci stavby. Je potrebné zeminu odovzdať oprávnenému subjektu na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie ako akýkoľvek iný odpad.
Povinnosti pred a počas výstavby
Stavebník, ktorý stavia rodinný dom svojpomocne alebo dodávateľským spôsobom, musí mať nakladanie so zeminou vyriešené ešte pred výstavbou. Okrem prípravy staveniska vrátane likvidácie všetkých porastov na vlastnom pozemku musí chrániť kvalitu najhodnotnejšej vrstvy pôdy - ornice. Po odhrnutí najvrchnejšej vrstvy pôdy do 20 - 50 cm musí urobiť tzv. skrývku ornice, t. j. uložiť ju buoď na vlastný pozemok a po dostavaní použiť, alebo dať odviezť na príslušnú skládku.
Dôležité je stanovisko okresného úradu životného prostredia - odboru odpadového hospodárstva, ktorý ešte v rámci územného konania, alebo zlúčeného územného konania so stavebným konaním, teda ešte pred umiestnením a povolením stavby, určí podmienky nakladania s výkopovou zeminou. Bez stanoviska tohto úradu nebude ani stavebný úrad súhlasiť so stavbou. Podmienky nakladania s odpadom sú uvedené v podmienkach stavebného povolenia a každý stavebník sa nimi musí riadiť. Najčastejšie je stavebník zaviazaný použiť výkopovú zeminu na spätné zásypy alebo na terénne úpravy. Rovnako sa môže stretnúť s upozornením, že nesmie vytvárať nepovolené skládky odpadov, napríklad uskladnením výkopovej zeminy na nepovolené miesta.
Skladovanie a spätné zasypávanie zeminy
Spätné zasypávanie je činnosť zhodnocovania odpadu, pri ktorej sa vhodný odpad, ktorý nie je nebezpečný, používa na účely rekultivácie vo vyťažených oblastiach alebo na technické účely pri terénnych úpravách. Súhlas sa udeľuje pre toho, kto je majiteľom pozemku alebo, komu bolo vydané povolenie na práce, ktorými sa výrazne mení terénny vzhľad. Súhlas sa vydáva na spätné zasypávanie pre konkrétnu parcelu a miesto, kde sa má táto výkopová zemina použiť.
Ak výkopová zemina prestáva byť odpadom, ale bude odovzdávaná na činnosť spätného zasypávania tretej osobe, alebo na základe súhlasu bude držiteľ vykonávať spätné zasypávanie na svojich pozemkoch mimo miesta vzniku, a je potrebné zeminu skladovať mimo staveniska, na takéto skladovanie je potrebné získanie súhlasu. Súhlas sa vydáva pôvodcovi tohto odpadu. Pri oboch týchto spôsoboch odovzdania zeminy je potrebné získať od nasledujúceho držiteľa vážne lístky s uvedeným množstvom, kat. č. odpadu.
Prebytočná zemina a jej odovzdanie
Prebytočnú výkopovú zeminu, ktorú neviete využiť - napríklad po vyhĺbení pivničných priestorov pod domom sa môže nahromadiť viac ako 500 kubíkov - treba odovzdať ako stavebný odpad na uskladnenie v zariadení, ktoré má na zhodnotenie a zneškodnenie stavebných odpadov oprávnenie. Po odovzdaní zeminy si nezabudnite odložiť vydaný doklad o spôsobe zneškodnenia odpadov, tzv. vážne lístky. Tie bude od vás pýtať zástupca stavebného úradu pri kolaudácii. Bez nich dom neskolaudujete.
Riziká nelegálneho nakladania so zeminou
Oslovil vás sused so žiadosťou o zeminu na dorovnanie terénu? Alebo vám známy ponúka možnosť zadarmo uložiť zeminu na svojom pozemku, aby ste nemuseli platiť drahý odvoz oprávnenou firmou? Sú to bežné situácie, no obe strany takého výmenného obchodu sa vystavujú riziku nelegálneho konania. Darca zeminy nemá ako vydokladovať odvoz zeminy a obdarovaný si musí byť vedomý neoverenej kvality navážanej zeminy. Taký postup preto neodporúčame.
Ak stavebník výkopovú zeminu nepoužije, tá sa stáva odpadom a v zmysle zákona o odpadoch je držiteľ odpadu povinný odpad odovzdať len osobe oprávnenej na nakladanie s týmto odpadom. Ak nestaviate, no máte prebytočnú zeminu dlhodobo nahromadenú na vlastnom pozemku a potrebujete sa jej zbaviť, problém s darovaním by nemal byť. Už aj preto, lebo terénne úpravy nepodliehajú ohlasovacej povinnosti na stavebnom úrade, ak na upravenom teréne nevznikne nový objekt alebo úpravami či vjazdom mechanizmov neobmedzíte dlhodobo premávku na príjazdovej komunikácii či suseda.
Susedské spory a navážka zeminy
Príkladom nerešpektovania pravidiel je situácia, keď sused si na svoj pozemok dal naviezť zeminu (suť), ktorá sa cez kovové oká plotu sype na susedný pozemok. Takéto konanie, kde stĺpiky plotu sú pod váhou prevalené smerom do susedovej záhrady, predstavuje problém. Vlastník susedného pozemku by mal najskôr upozorniť suseda na problém so sypaním sute cez plot a vyzvať ho, aby urobil nápravu. Ak dobrovoľne nesúhlasí napraviť stav, môžete mu doručiť písomnú výzvu, v ktorej mu objasníte, že dochádza k ohrozovaniu alebo zásahu do jeho vlastníckych práv. Podľa Občianskeho zákonníka sa vlastník susedného pozemku má zdržať takého konania, ktorým nadmieru obťažuje susedov, najmä priesakmi a zosuvmi materiálu. Ak sused odmieta spolupracovať, je možné obrátiť sa na príslušný obecný úrad alebo súd, kde môžete žiadať, aby sused urobil príslušné opatrenia.
Úpravy pozemku po stavbe a voľba zeminy
Po dokončení stavebných prác je stav pozemku často žalostný - ujazdená zemina, zvyšky stavebných materiálov, nehovoriac o stratených klincoch či kusoch vyliateho betónu. Na pozemku sa drží voda, pretože pôda ubitá po stavebných mechanizmoch nepresakuje.
Príprava pozemku po ukončení stavebných prác
Po vyzbieraní tuhého odpadu a vyrovnaní terénu treba podložie v prvom rade rozkypriť a uviesť do obrábateľného stavu. Nezabudnite pozemok odvodniť a doviezť naň kvalitnú a priepustnú zeminu. Ak pôda neprepúšťa vodu, budúca záhrada a rastliny v nej budú trpieť. S navážkou zeminy, zarovnaním a svahovaním terénu vedia poradiť a pomôcť firmy, ktoré sa zaoberajú predajom zeminy a vlastných zmesí zemín. Využite osobnú obhliadku pozemku, ktorú tieto firmy urobia zvyčajne zadarmo a odporučia vhodnú zeminu v závislosti od zloženia podložia, oblasti, klimatických podmienok a budúceho účelu využitia.
Lepšiu priepustnosť zeminy po ukončení stavebných prác dosiahnete primiešaním ďalšej zložky (piesok, jemný štrk) do pôdy (15 - 20 %), ideálne vo veľkosti (tzv. frakcii) do 10 mm. Napríklad ílovitú pôdu odporúčame kombinovať s piesčitou zemou. Naopak, do oblastí s prevažne piesčitým podložím treba naviezť hutnejšiu pôdu.
Typy půdy - Typy půdy - Video pro děti - Learning Junction
Výber správneho typu zeminy podľa účelu
Terén je vyrovnaný a máte premyslené, kde a čo zasadíte. Rovnako dôsledne musíte zvážiť aj druh zeminy, ktorý použijete podľa účelu:
- Trávnik: Zo sviežeho, pevného a nevysychajúceho trávnika sa budete tešiť, ak dáte naviezť 20-30 centimetrovú vrstvu hnedozeme (pri výseve trávnika) alebo 15-20 cm pri pokladaní trávového koberca. Podkladová vrstva musí byť jemná, sypká a piesčitá bez kameniva, aby udržiavala vlahu pod trávnikom dlhšie ako ostatné druhy zemín.
- Pestovanie: Ak nie ste zástanca futbalového ihriska za domom a ste rozhodnutí aj niečo dopestovať, tak potrebujete záhradnú zeminu. Je to zemina najvyššej kvality. Zväčša ide o preosiatu černozem, ktorá je vhodná na pestovanie plodín, výsadbu rastlín, kvetov, stromov a kríkov.
- Dorovnanie terénu: Na vyrovnanie alebo navýšenie terénu slúži zásypová zemina, t. j. podorničie. Je to zemina pochádzajúca z hĺbky približne 50-70 cm, nie je upravovaná a zvyčajne obsahuje čiastočky kameniva a štrku.
- Pevné plochy: Na spevnené plochy využívané ako príjazdová cesta alebo chodník okolo domu je vhodný štrk alebo makadam v rôznych veľkostiach (frakcia 0-4 mm, 4-8 mm, 8-16 mm, 0-22 mm, 16-22 mm, 16-32 mm, 32-64 mm a iné).
Pri menších úpravách záhrady zvyčajne siahame po hotových baleniach zeminy v nákupných centrách. Podľa názoru skúsených drobných pestovateľov by zemina nemala „voňať“ a ponúkané zloženie balenej zeminy nemusí zaručiť očakávanú úrodu či kvalitu budúcej zelene. Záhradkári a záhradníci odporúčajú navážku kvalitnej zeminy (hnedozem, černozem, podornica), hoci to stojí viac času, námahy a aj peňazí. Ale výsledok potom stojí zato.
Orientačné ceny a náklady spojené so zeminou
Cena vývozu alebo dovozu zeminy sa odvíja do viacerých kritérií:
- druhu zeminy,
- množstva zeminy,
- miesta nakládky/vykládky.
Okrem ceny za zeminu (za tonu, fúru alebo m³) treba rátať aj s dopravnými nákladmi. Pomer týchto dvoch zložiek na výslednej cene sa pohybuje zhruba 1:1. Dopravné (0,50 - 1,50 € za km) závisí nielen od vzdialenosti vykládky alebo nakládky, ale aj od použitého vozidla (Tatra, Avia, nakladač). Cena za uloženie výkopovej zeminy sa pohybuje na rôznych skládkach orientačne medzi 1,70 a 5,00 € za tonu, ornicu odvezú a uložia zvyčajne aj zadarmo.
Pri zisťovaní ceny sa nedajte odbiť a pýtajte si cenu za 1 m³. Prepočtom na kubíky si viete ľahšie zrátať alebo odhadnúť, koľko zeminy asi budete potrebovať doviezť na pozemok, či z neho odviezť. Firmy so serióznym prístupom s tým nebudú mať problém. Pretože 1 m³ zeminy nerovná sa 1 tone, všetko závisí od druhu zeminy. Kubík ľahšej zeminy váži od 1,1 -1,7 tony, černozeme 1,7-1,9 tony a ílovitej zeminy do 2,3 tony.
Orientačný prepočet:
- 1 fúra = 8,5 t (zarovnaná korba) alebo 12 t (kopcom naložená korba)
- 1 m³ zeminy = 1,5 t
- 1 m³ kameniva = 1,8 t
Preverte si dobre firmu, ktorá vám má doviezť zeminu - či dovezie tú správnu a najmä dobrej kvality. Ľahko sa môže stať, že vám na pozemku vyklopia tú najťažšiu, alebo zeminu naloženú na druhý deň po výdatných dažďoch. A výsledok? Tatrovka síce dovezie objednaných 12 ton, ale čuduj sa svete, počet kubíkov nebude sedieť.
Legislatívny rámec a kontakty
Zákony a vyhlášky
Problematiku nakladania s výkopovou zeminou upravuje Zákon č. 79/2015 Z.z. o odpadoch v znení neskorších predpisov, ako aj Vyhláška MŽP SR k stavebným odpadom a odpadom z demolácií. Podľa §1 ods. 2 písm. ustanovení zákona o odpadoch sa nepoužije, ak ide o spätné zasypávanie.
Zemina je jedna z dôležitých surovín v mnohých procesoch stavebníctva a jej efektívne a udržateľné využívanie v zmysle hierarchie odpadového hospodárstva môže prispieť k znižovaniu nákladov a podpore udržateľného rozvoja v stavebníctve, preto je správne pochopenie možností, podmienok a spôsobov využitia výkopovej zeminy kľúčové pre mnohé subjekty v stavebníctve.
Kontrolné orgány
Kontroly sa zvyčajne nerobia plošne, pretože obce na to nemajú kapacity. Najčastejšie sa konanie začína na základe podnetu - typicky od susedov. Ak niekto nahlási porušenie pravidiel, obec alebo stavebný úrad situáciu preverí. Pri výrube stromov alebo inváznych druhoch do procesu vstupuje aj úrad životného prostredia. Ten má právomoc uložiť sankcie alebo nariadiť nápravné opatrenia.
Dúfame, že po prečítaní článku je Vám problematika nakladania s výkopovou zeminou aspoň o trochu zrozumiteľnejšia a jasnejšia. Ak máte ďalšie otázky, alebo potrebujete poradenstvo v oblasti stavebných odpadov, kontaktujte príslušné úrady alebo odborníkov. Prevencia je vždy lacnejšia než pokuta.