Mozog je neuveriteľne zložitý a sofistikovaný orgán. Orgán, o ktorom sme v posledných dekádach zistili veľa informácií, ale stále nie je celkom prebádaný. Ľudský mozog je riadiacim centrom nervovej sústavy. Prijíma signály z našich zmyslových orgánov a posiela informácie do svalov. V dnešnom článku sa dozviete veľa zaujímavých informácií o mozgu.
Mozog je časťou centrálnej nervovej sústavy (CNS) uloženou v dutine lebečnej, ktorá ho chráni pred zranením. Najväčšia časť mozgu a celej centrálnej nervovej sústavy je koncový mozog (tiež nazývaný ako veľký mozog), ktorý umožňuje zmyslové vnímanie, myslenie a pohyb. Je zložený z dvoch hemisfér. Vývojovo je najmladšia časť CNS.
Mozgová kôra
Povrch koncového mozgu je tvorený mozgovou kôrou (zvrásnený povrch pripomínajúci vlašský orech). Mozgová kôra je riadiace centrum CNS a je centrom nášho vedomia. Je tvorená šedou hmotou.
Mozgová kôra (cortex cerebri) je termín označujúci povrch koncového mozgu (telencephala), ktorý kryje bielu hmotu cerebrálnych hemisfér. Sú tu uložené predovšetkým telá neurónov CNS. Na kôru smerom k povrchu tela nasadajú leptomeningy, pachymeninx, kalva a dermis.
Vývojové delenie mozgovej kôry
Z hľadiska vývoja možno rozdeliť mozgovú kôru na:
- Paleocortex: Fylogeneticky najstaršia časť kortexu, nachádza sa vo funkčnej kortikálnej oblasti pre čuch - tvorí rhinencephalon.
- Archicortex: Zaberie približne 4 % kortikálneho povrchu. Je uložený v hĺbke temporálneho laloku a na jeho dolnom okraji.
- Neocortex (tiež isocortex): Vývojovo najmladšia, zároveň ale zaberá až 95 % celkového povrchu kortexu a je sídlom najvyšších nervových funkcií.
Allocortex je označenie pre vývojovo staršie štruktúry, teda paleocortex a archicortex.
Štruktúra a organizácia mozgovej kôry
Lamina molecularis tvorí povrch kortexu, obsahuje v porovnaní s ostatnými vrstvami menej neurónov. Je tvorená predovšetkým gliovými bunkami, interneurónmi a nervovými vláknami. Okrem spomínaných buniek sa v neocortex nachádzajú aj ďalšie typy neurónov.
Kortex má tiež svoju myeloarchitektoniku, teda usporiadanie nervových vlákien.
Brodmannove oblasti
Brodmannove oblasti sú systémom slúžiacim na rozdelenie mozgovej kôry na základe cytoarchitektonickej organizácie. Táto klasifikácia je postavená na skutočnosti, že ľudská mozgová kôra sa skladá z celkom šiestich bunkových vrstiev, ktorých hustota a celková architektúra sa líši oblasť od oblasti.
Kortex Brodmann rozdeľuje na 52 regiónov (číslované postupne). Rôznym oblastiam je na základe ich fyziologických vlastností priraďovaná aj funkcia, prečo sa nazývajú funkčné kortikálne oblasti.
Nutné podotknúť, že motorické oblasti majú vyvinutú predovšetkým 3. a 5. vrstvu, kým oblasti pre senzitívne podnety skôr 2. a 4.
Brodmannova klasifikácia rozlišuje celkom 52 kortikálnych regiónov. Korbinian Brodmann publikoval zmapované ľudské kortikálne oblasti už v roku 1909 vrátane mozgovej kôry u opíc a iných živočíšnych druhov.
Funkcie mozgovej kôry
Čelný lalok zaberá najväčšiu časť mozgovej kôry a je kontrolným centrom celého nášho bytia. V čelnom laloku sa nachádza centrum usudzovania, uvažovania, rozumu a vôle. Kôra čelného laloku zaberá 2/3 plochy celej mozgovej kôry. Niekedy sa čelnému laloku tiež vraví "koruna mozgu". Ako už je z jeho názvu zrejmé, nachádza sa v oblasti čela, je veľmi dôležité túto oblasť hlavy chrániť.
Motorické oblasti
- Primárna motorická oblasť je uložená v mieste gyrus praecentralis; teda Brodmannova area 4 - jej funkciou je zabezpečovanie voľnej motoriky. Aferentácia ide z premotorickej oblasti, primárnej somatosenzitívnej oblasti a z nucleus ventralis lateralis thalami. Motorický kortex je organizovaný somatotopicky, kedy určité časti tela majú projekciu rozsiahlejšiu, než by zodpovedalo ich veľkosti („sú lepšie inervované“) - označenie motorický homunkulus. Horná časť M1 ovláda svaly nohy, dolné končatiny, trupu a horné končatiny, zvyšné časti smerom k sulcus lateralis ovládajú svaly ruky, krku, tváre, hrtana a jazyka.
- Premotorická oblasť nadväzuje na M2, je umiestnená v zadnej časti gyrus frontalis superior a v prednom oddiele gyrus precentralis; Brodmannova area 6 - cielene pripravuje a mení pohyby, spolupracuje s frontálnym okohybným poľom (FEF) pri zrakovej kontrole okolia. Vlákna prichádzajúce do tejto oblasti pochádzajú z nucleus ventralis anterior thalami a asociačných oblastí. Poškodenie vedie k ideomotorickej apraxii - pacient nie je schopný napodobniť niektoré pohyby.
- Frontálne okohybné pole (FEF - frontal eye field) je lokalizované v gyrus frontalis (susedí s premotorickou oblasťou); Brodmannova area 8 - aferentné vlákna prichádzajú z primárnej a sekundárnej zrakovej oblasti a nucleus dorsomedialis thalami.
Senzitívne oblasti
- Primárna senzitivná oblasť je umiestnená v gyrus postcentralis a zadnej časti lobulus paracentralis; Brodmannove areae 1, 2, 3. Do tohto miesta prichádzajú senzitivné dráhy z tela cez nucleus ventralis posteromedialis thalami a z hlavy cez nucleus ventralis posterolateralis thalami a asociačných jadier thalamu. Aj ako v prípade primárnej motorickej oblasti, tak u primárnej senzitivnej oblasti je prítomná somatotopická organizácia kortexu - senzitivný homunkulus. Homunkulus tzv. „visí za nohu“ - do mediálnej časti gyrus precentralis/gyrus postcentralis zásobené z a. cerebri anterior sa premieta dolná končatina, zvyšok tela sa premieta laterálnejšie do oblasti zásobené a. cerebri media. Podnety spôsobia pocity dotyku na kontralaterálnej polovici tela, poruchou je hypestézia. V povodí a. cerebri anterior je postihnutá len distálna časť dolnej končatiny, pri CMP v povodí a. cerebri media sa objavuje typická hemiplegia, event.
- Sekundárna senzitivná oblasť zastupuje hornú časť fissura lateralis v gyrus postcentralis (lobus parietalis); Brodmannova area 40, nad sulcus lateralis pozdĺž operculum - stimulácia vedie k pocitu menej presného cítenia, najmä na stimuláciu kože. V porovnaní s S1 je menej významná.
- Asociačná somatosenzitívna kôra je uložená v oblasti lobuli parietales; Brodmannove areae 5, 7 - má za úlohu analýzu a integráciu somatosenzitívnej aferentácie hmatu, polohocitu (propriocepcia), vnímať pohyb a orientáciu v priestore a tak aj vytvára priestorovú predstavu a o vzájomných vzťahoch jednotlivých častí tela.
Zrakové oblasti
- Primárna zraková oblasť (V1) je umiestnená v oblasti sulcus calcarinus; Bordmannove areae 17, mediálna plocha okcipitálneho laloku - zabezpečuje vnímanie videných objektov. Aferentácia vedie z nucleus corporis geniculati lateralis thalami cestou radiatio optica.
- Sekundárna zraková oblasť je lokalizovaná v tesnej blízkosti primárnej zrakovej oblasti; Brodmannoy areae 18, 19 - jej funkciou je detailnejšia analýza videného, nachádza sa tu zraková pamäť. Von z tohto regiónu vedú vlákna z primárnej zrakovej oblasti.
Sluchové oblasti
- Primárna sluchová oblasť (A1) sa vyskytuje v dolnej časti fissura cerebri lateralis, v gyri temporales transversi (Heschlove závity) na hornej ploche gyrus temporalis superior; Brodmannove areae 41, 42 - za úlohu má zabezpečovanie uvedomovania si jednotlivých tónov a zvukov. Poruchou je hluchota, dochádza teda k obojstrannej poruche sluchu.
- Sekundárna sluchová oblasť sa je uložená v gyrus temporalis superior; Brodmannova area 22 - jej funkciou je analyzovanie, rozpoznávanie a komplexnejšie vnímanie zvukov a hlasov. Von z tejto oblasti vedú vlákna z primárnej sluchovej oblasti a z nucleus corporis geniculati medialis thalami.
Chuťová a čuchová oblasť
- Chuťová kortikálna oblasť je lokalizovaná v oblasti gyrus postcentralis (pars opercularis) a v priľahlej kôre lobus insularis; Brodmannova area 43 - za úlohu má spracovanie chuťových vnemov (chuťová dráha).
- Čuchová kortikálna oblasť je uložená von z gyrus parahippocampalis, teda area entorhinalis; Brodmannova area 28 - spracovanie čuchových vnemov (čuchová dráha), zodpovedá paleocortexu. Aferentné vlákna vedú z bulbus olfactorius, skrze tractus olfactorius, a stria olfactoria lateralis.
Oblasť pre vnímanie pohybu hlavy
Táto oblasť sa vyskytuje na pomerne malom úseku v oblasti gyrus postcentralis, veľmi blízko sulcus lateralis; Brodmann area 2V - dochádza vďaka nej k uvedomovaniu si pohybu hlavy v priestore.
Rečové centrá
- Brocovo centrum reči je lokalizované v oblasti gyrus frontalis inferior, pars triangularis; Brodmannove areae 44, 45 - primárne sa podieľa na tvorbe slov, viet a písanom prejave, u pravákov aj väčšiny ľavákov je umiestnené vľavo. Pre normálnu funkciu je potrebná aj správna funkcia oblastí PM, M1, M2. Poškodením je expresívna Brocova afázia - spôsobuje postihnutie reči, porozumenie je v poriadku. Ak postihnutie mozgu následkom CMP zahŕňa Brocovu oblasť, je obvykle postihnutá aj okolitá motorická kôra a pacient má zároveň hemiparézu.
- Wernickeovo centrum je väčšinou v ľavej hemisfére (vždy tej dominantnej) v gyrus temporalis superior a v priľahlej parietálnej kôre, teda lobulus parietalis inferior; Brodmannove areae 22, 39, 40 - primárne má za úlohu porozumenie počutého slova a písaného textu. Poškodenie vedie k percepčnej afázii - znamená to, že pacient počuje, ale nerozumie významu jednotlivých slov a formulácií viet. Môže hovoriť, ale jeho reč je nezrozumiteľná.
Pri poruche fasciculus arcuatus, ktorý spája Brocovo a Wernickeovo centrum, dochádza ku kondukčnej afázii.
Asociačné oblasti
Tieto oblasti tvoria až 75 % mozgovej kôry. Niektoré oblasti kortexu nie sú typické pre vykonávanie jedinej funkcie, skôr v nich dochádza k integrácii somatosenzitívnych, sluchových a zrakových vnemov. Sú lokalizované v oblastiach prefrontálnych, parietálnych, temporálnych i okcipitálnych.
Kôra frontálneho laloku je spojená s retikulárnou formáciou, thalamom a limbickým systémom. Poškodenie tejto oblasti vedie k apatii, nezáujmu o vlastnú osobu, deprivácii osobnosti a emočnej labilite. Prerušenie týchto spojov bolo podstatou skôr používané frontálnej lobotomie. Vo svojej dobe bola často využívanou, aj keď spornou metódou liečby niektorých psychóz. Poškodenie pravej parietálnej asociačnej oblasti sa typicky prejavuje tzv.
Multifunkčné oblasti sa vyskytujú aj v lobus insularis a majú mnoho funkcií.