Fazuľa (Phaseolus vulgaris) je jednou z najobľúbenejších zelenín, ktorú možno pestovať v záhrade. Je nielen výživná a univerzálna potravina, ale aj pomerne nenáročná na pestovanie. Avšak, občas sa záhradkári stretávajú s otázkami týkajúcimi sa prípravy semien, napríklad po ich uskladnení v mrazničke.
Mrazená fazuľa a jej vhodnosť na sadenie
Jednou z častých otázok je, či je fazuľa, ktorá bola na 48 hodín uložená v mrazničke (napríklad za účelom zničenia zrniarok), vhodná na siatie. Odpoveď na túto otázku závisí od viacerých faktorov, predovšetkým od vlhkosti semien a od toho, ako rýchlo boli zmrazené a rozmrazené.
Preto sa odporúča vykonať jednoduchý test klíčivosti. Zoberte 10 semienok, dajte ich na vatu alebo do debničky so substrátom, polievajte a nechajte pár dní pri izbovej teplote. Či fazuľa vyklíči, sa ukáže do týždňa alebo 10 dní. Tento test spoľahlivo ukáže, či sú semená po zmrazení stále životaschopné.
Druhy fazule a ich charakteristika
Existuje mnoho druhov fazule, ktoré sa líšia farbou, tvarom a spôsobom pestovania. V záhradkách sa najčastejšie pestujú dva hlavné typy:
- Kríčková fazuľa: Tento druh fazule rastie kompaktne, bez potreby opory. Má kratšie vegetačné obdobie a úroda dozrieva naraz. Je vhodná na pestovanie v kvetináči, pokiaľ má dostatočne veľký kvetináč s dobrým odtokom vody. Odrodou kríčkovej fazule je aj trpasličia fazuľa s výškou do 40 cm a dlhými strukmi.
- Popínavá (tyčková, kolíková) fazuľa: Popínavá fazuľa potrebuje oporu, ako napríklad mreže, kolíky, bambusové tyče alebo špeciálne siete. Struky dozrievajú postupne a zber trvá niekoľko týždňov. V minulosti sa niekedy vyskytoval problém s pevnými vláknami, no dnešné odrody sú vyšľachtené tak, aby sa v struku pevné vlákna príliš netvorili. Tyčové odrody sú vhodné aj do menších záhrad, keďže zaberú menej plochy, no rastú do značnej výšky. Môžu mať aj estetickú hodnotu, napríklad na predelenie záhrady.
Okrem základného delenia podľa vzrastu poznáme aj rôzne farebné a chuťové varianty:
- Fazuľa červená: Má výraznú chuť a používa sa najmä v jedlách ako chilli alebo fazuľové polievky.
- Fazuľa biela: Má jemnú chuť a je ideálna pre šaláty a prívarky.
- Fazuľa mungo: Je známa pre svoje klíčky, ktoré sú obľúbené v ázijskej kuchyni.
- Fazuľa šarlátová: Bežne sa pestuje ako okrasná rastlina s sýto červenými kvetmi, jej semená sú však tiež jedlé.
Požiadavky na pestovanie fazule
Pestovanie fazule nie je náročné, ale dodržiavanie niekoľkých zásad vám pomôže dosiahnuť bohatú úrodu.
1. Čas a spôsob výsevu
S výsevom fazule sa netreba náhliť, pretože je pomerne náročná na teplo. Mladé rastlinky je dôležité ochrániť pred jarnými mrazmi. Fazuľu je najlepšie vysievať priamo do pôdy po tom, ako pominú posledné mrazy a pôda sa zohreje aspoň na 10-12 °C, ideálne na teplotu okolo 15 °C. Optimálny čas na výsev je teda neskorá jar, zvyčajne v máji. Sadiť možno až do polovice mája, prípadne aj v júni, niektoré odrody stihnú dozrieť aj pri výseve počas júla.
- Hĺbka a vzdialenosť výsevu: Semená vysievajte do hĺbky približne 2-3 cm. Pri kríčkových odrodách odporúčané vzdialenosti riadkov sú 35-60 cm, alebo do sponu 40 x 40 cm. Do jednej jamky umiestnite 3-5 semienok. Pri kolíkových odrodách sú riadky vzdialené až do 80 cm a vzdialenosti v riadkoch môžu byť menšie, len do 8 cm. Presnú vzdialenosť stanovte podľa popisu na obale.
- Riedenie sadeníc: Po vyklíčení môžete fazuľu preriediť, aby mali rastliny dostatok priestoru na rast.
- Predpestovanie: Sadenice fazule si môžete predpestovať aj doma zo semena, napríklad na vate.
- Postupný výsev: Pokiaľ by ste chceli mať k dispozícii zelené či žlté fazuľové struky počas celého leta, kríčkové odrody je vhodné siať postupne, približne v dvojtýždňových intervaloch.
2. Pôda a stanovište
Fazuľa miluje slnko a najlepšie sa jej darí na slnečných stanovištiach, kde bude mať prístup k aspoň 6 hodinám slnečného svetla denne, ideálne chránenom pred silným vetrom. Vyžaduje ľahšiu, dobre priepustnú a hlinitú pôdu s pH okolo 6-7, bohatú na humus a organické látky. Hoci porastie aj v mierne zásaditej pôde, v ťažkej, premokrenej pôde dosahuje nižšiu úrodnosť. V suchej a chudobnej pôde fazuľa síce vyklíči, ale rastliny budú slabé a väčšej úrody sa nedočkáte.
- Príprava pôdy: Pred výsadbou je dôležité pôdu dobre pripraviť. Na jeseň je potrebné dôkladné prekyprenie a na jar, pred výsadbou, úprava pôdy rotavátorom. Pred výsevom môžete do pôdy zapracovať kompost alebo organické hnojivo, aby ste obohatili pôdu o živiny.
- Striedanie plodín: Vyhnite sa opakovanému pestovaniu fazule na tom istom mieste, pretože potom býva častejšie napádaná hubovými chorobami a škodcami. Vyberte stanovisko, na ktorom ste počas uplynulého roka nepestovali strukoviny.
3. Zálievka a hnojenie
Fazuľa má veľké nároky na vlahu a potrebuje pravidelnú závlahu, najmä počas obdobia kvitnutia a tvorby strukov. Dôležitá je dôkladná zálievka, ale nemala by byť veľmi častá. Záhon zalejte len raz alebo dvakrát za týždeň, ale výdatne, aby voda vsiakla do hĺbky. Pôdu udržujte mierne vlhkú, ale vyhnite sa premočeniu, ktoré by mohlo spôsobiť problémy s hnitím koreňov. Dbajte na to, aby ste nepolievali listy, vodu smerujte ku koreňom. Fazuľa potrebuje aj vysokú vzdušnú vlhkosť.
- Mulčovanie: Mulčovanie pomáha udržiavať vlhkosť v pôde a znižuje výskyt buriny. Pred vysadením sadeníc môžete pridať do zeme mulč, ktorý pomôže rastlinkám udržiavať vlhkosť a chráni pôdu v extrémnych teplotách.
- Hnojenie: Fazuľa má schopnosť fixovať dusík priamo z pôdy pomocou symbiotických baktérií na svojom koreňovom systéme, takže nepotrebuje veľa dodatočného hnojenia dusíkom. Práve preto neznáša pikírovanie. Ako plodina tretej až štvrtej trate nepotrebuje záhon vyhnojený hnojom ani kompostom. Ak chcete, aby rastliny rýchlo rástli a vytvorili silné korene a zdravé struky, môžete raz za sezónu pridať ľahké organické hnojivo. V čase kvitnutia a nasadzovania strukov je opäť vhodné pôdu prihnojiť liadkom vápenatým.
4. Starostlivosť a ochrana
Pravidelné odstraňovanie buriny je dôležité, aby burina nekonkurovala fazuli o živiny a vodu. Fazuľa patrí k plodinám, ktoré vyžadujú kyprenie pôdy.
Škodcovia a choroby
Fazuľa môže byť náchylná na útoky škodcov, ako sú vošky, strapky a slimáky. Vošky a strapky môžu spôsobiť deformácie listov a poškodenie rastlín. Vošky je dôležité po ich objavení čo najskôr zlikvidovať, pretože sa dokážu extrémne rýchlo premnožiť a zničiť celé rastliny, okrem toho prenášajú rôzne vírusové ochorenia. Slimáky môžu zožierať mladé sadenice.
Fazuľa môže byť náchylná aj na plesňové ochorenia, najmä ak je pôda premočená alebo vlhká. Medzi časté choroby patrí antraknóza, ktorá vytvára hnedé okrúhle škvrny, postupne splývajúce. Dôležité je zabezpečiť dobrú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami a neprelievať pôdu.
Po zbere nenechávajte rastliny príliš dlho ležať na záhonoch, pozberové zvyšky sa môžu stať zdrojom chorôb a škodcov.
Zber fazule
Zberajte struky, kým sú mladé a jemné. Kríčkovú fazuľu začnite zbierať, keď sú struky ešte mladé a jemné, zvyčajne keď dosiahnu dĺžku 10-15 cm, čo je zvyčajne 50-60 dní po výseve. Pri zbere je dôležitá dávka opatrnosti, aby ste nepoškodili rastliny. Zelené či žlté struky oberajte, kým sa struk po ohnutí zlomí. Ak pestujete fazuľu na sušenie, nechajte struky na rastline dozrieť, až kým nebudú suché a tvrdé. Čas zberu môžete určiť aj podľa toho, že sa na rastline nachádza veľké množstvo strukov, listy uvädajú a žltnú. Zrelé struky je dôležité trhať každý deň, aby ste podporili kvitnutie a dozrievanie ostatných strukov. Popínavá fazuľa môže byť zberaná aj neskôr.
Struky kríčkového typu dozrievajú naraz a ich možnosť skladovania je veľmi obmedzená. V chladničke vydržia len niekoľko dní, preto sa pripravte, že budete musieť celú úrodu rýchlo spracovať alebo zamraziť.
Výživová hodnota fazule
Fazuľa je veľmi zdravá strukovina, ktorá obsahuje veľa vitamínov, ako napríklad veľké množstvo železa, vápnika, draslíka, vitamínu C a rôznych vitamínov skupiny B. Vďaka vysokému obsahu vlákniny je dobrá na podporu trávenia, ktoré zároveň aj upravuje a viaže jedovaté látky a tuky. Fazuľa tiež obsahuje množstvo stopových prvkov ako je mangán či molybdén.
Liečivý význam fazule pre ľudský organizmus je veľmi podstatný, a to aj najmä vysokým obsahom nukleových kyselín a bielkovín. Pravidelným pridávaním čiernej a hnedej fazule do našej stravy si tak pomôžeme pri problémoch s obličkami a močovým mechúrom a zelená fazuľka nám pomáha pri ochoreniach pečene. Fazuľa je vynikajúca pochúťka, ktorú si môžete dopriať v polievkach, zeleninových jedlách aj ako prílohu k mäsu, plnú rastlinných bielkovín.