Pestovanie Muchovníka Jelšolistého (Amelanchier alnifolia)

Muchovník jelšolistý (Amelanchier alnifolia), známy aj ako "Aljašská čučoriedka" alebo "Indiánska čučoriedka", patrí do čeľade ružovitých (Rosaceae). Tento ker alebo malý strom je cenený pre svoje aromatické, sladké plody, ktoré sa vzhľadovo, chuťovo aj využitím silne podobajú klasickým čučoriedkam. Zároveň vyniká svojou nenáročnosťou a okrasnými vlastnosťami. V našich záhradách je zatiaľ skôr ojedinelým zjavom a raritou, no postupne si získava na popularite vďaka svojej adaptabilite a plodnosti. Muchovník jelšolistý nie je náročný na pôdne podmienky a vyhovuje mu úplne bežná záhradná zemina, pričom nepotrebuje kyslú pôdu.

Pôvod a rozšírenie

Rastlina muchovníka jelšolistého pochádza z Kanady a je široko pestovaná v prérijných provinciách, najmä v Saskatchewan, Manitobe a Alberte. Vďaka svojej mimoriadnej odolnosti voči mrazu sa úspešne rozšírila aj do iných oblastí s drsnými zimami. Väčšina jedlých muchovníkov a jeho odrôd má pôvod v Severnej Amerike a Kanade, kde je pestovaný v mnohých odrodách. Avšak mnoho druhov muchovníka sa nachádza aj v Európe a na severe Ázie, pričom tieto druhy majú význam skôr okrasný.

Botanická charakteristika

Muchovník jelšolistý rastie ako ker alebo malý strom s výškou 2,5 až 4 metre a šírkou 1 až 2 metre. V dospelosti môže dosiahnuť výšku 2-3 m a šírku, pri voľnom raste býva širší, pričom niektoré odrody dorastajú aj do 3-5 metrov. Ker je opadavý a prirodzene tvorí krátke výmladky. Listy muchovníka sú oválne až okrúhle, eliptické, lesklo zelené.

Rastliny zvyčajne kvitnú od polovice apríla, prípadne na prelome apríla a mája, bielymi, hviezdicovitými kvetmi v zhlukoch po 5 až 20 kusov. Tieto kvety sú cenným zdrojom nektáru pre včely a dokážu odolať jarným mrazom do -5 °C, prípadne až do -7 °C. Muchovník patrí k najskorším medonosným rastlinám.

Krátko po odkvitnutí sa začínajú tvoriť plody, ktoré sú botanicky klasifikované ako okrúhle malvice s priemerom 1 až 1,8 cm. V plnej zrelosti sú tmavofialové, s voskovým povlakom, veľmi podobné čučoriedkam. Plody sú veľké, okrúhle, s dužinou sladkou a šťavnatou. Dozrievanie prebieha v júni až júli, úroda sa zberá od polovice júna do polovice júla. Rastliny začínajú rodiť v treťom roku po výsadbe a dospelé kríky môžu priniesť priemerne 3 až 4,5 kg plodov. Plnú rodivosť dosahujú prevažne po šiestom roku a plodia každoročne po dobu 40 - 50 rokov. Priemerná úrodnosť z jedného kra je 8 - 15 kg oválnych tmavofialových chutných bobúľ.

Na jeseň muchovník prekvapí svojimi oranžovo-červenými listami, ktoré tvoria výrazný farebný prvok v záhrade, sfarbujúc sa do žltooranžových odtieňov.

Najvyššou hodnotou muchovníka je jeho vysoká odolnosť voči zime a skoré dozrievanie plodov. Môže byť pestovaný vo vyšších polohách aj na krajnom severe, kde spoľahlivo každoročne plodí a dozrieva a kde iné ovocné druhy nemôžu rásť a plodiť. V zime znesie teploty až do -40 °C. Je to mrazuvzdorná odroda, odolná voči chorobám, vhodná na ekologické pestovanie, s vysokou prispôsobivosťou a nízkymi nárokmi na prostredie a pestovanie. Rastliny sú samoopelivé, takže na záhrade stačí aj jediná rastlina, ktorá je schopná dobre rodiť. Spoločná výsadba dvoch a viacerých odrôd však zvyšuje úrodu aj veľkosť bobúľ.

Pestovanie muchovníka

Stanovište a pôda

Muchovníku sa najlepšie darí na plnom slnku. Môže rásť aj v čiastočnom tieni, ale v takom prípade bude úroda nižšia a kvalita plodov slabšia, rovnako ako celková odolnosť rastliny. Teplé závetrie urýchľuje vyzrievanie plodov. Rastlina je tolerantná k väčšine pôd, ale najlepšie rastie v dobre priepustnej, hlinito-piesočnatej pôde s pH 6,0 až 7,8. Znáša aj ílovitú pôdu, ak je dobre odvodnená a udržiavaná dostatočná vlhkosť. Spoľahlivo rastie vo všetkých typoch pôdy s výnimkou veľmi ťažkých, ílovitých pôd s nízkym obsahom humusu. Pôda má byť dobre priepustná, humózna a mierne kyslá až neutrálna. Trvalé zamokrenie sa obmedzuje drenážou. Pre rast v nádobách je vhodný humózny substrát s dobrou drenážou.

Výsadba

Najvhodnejším obdobím na výsadbu je jar alebo jeseň. Ak sa rastliny zaobstarajú v lete, je potrebné im dopriať viac vlahy. Muchovníky sa predávajú väčšinou kontajnerované, teda sa môžu vysádzať počas celého roka, okrem obdobia trvalého zamrznutia pôdy (december - február). Voľnokorenné druhy na živý plot sa sadia v marci/apríli alebo v októbri/novembri.

Pri výsadbe sa odporúča vykopať jamu dostatočne veľkú (napríklad 60 x 60 x 60 cm), aby sa do nej zmestil celý koreňový bal. Do pôdy je vhodné zapracovať kompost alebo rašelinu, prípadne vmiešať asi 400 g Cereritu. Koreňový bal sa odporúča pred výsadbou dôkladne namočiť do vody, aby sa rastlina lepšie uchytila v pôde. Rastliny sa vysádzajú s koreňovým balom, trochu hlbšie než rástli v škôlke (maximálne o 10 cm), do úrovne koreňového krčku. Po výsadbe je dôležité pôdu dobre prišliapnuť, výdatne zaliať a prihrnúť kyprú zeminou, prípadne pridať 5 - 8 cm mulča.

Rastliny by mali byť od seba vzdialené minimálne 1 až 1,5 metra. Pri výsadbe do radu (živého plota) sa odporúčajú medzery 1,5 až 2 metre, pričom do piatich rokov sa rastliny spoja do súvislého plota. Optimálny spon výsadby je 3,5-4,5 m medzi radmi a 1,0-1,8 m v radoch, podľa odrody. Do živých plotov sa odporúčajú rozostupy 0,8 - 1,0 m, pri solitéri 1,5 - 2 m. Pred výsadbou je potrebné odstrániť vytrvalé buriny.

Zálievka a hnojenie

Po výsadbe je dôležité udržiavať pôdu okolo novovysadených kríkov vlhkú, ale nie premokrenú, najmä počas prvých 2 až 3 týždňov. Následne je potrebné nové rastliny polievať raz týždenne, pokiaľ neprší. Hoci muchovník dobre znáša sucho, pravidelná zálievka v prvých rokoch po výsadbe pomôže rastline lepšie zakoreniť. Dobre zakorenené rastliny (po 2-3 rokoch) už nevyžadujú častú zálievku a znesú aj dlhé obdobia sucha oveľa lepšie ako iné ovocné druhy. V suchých obdobiach prospieva pravidelná zálievka.

Muchovník nevyžaduje pravidelné hnojenie chemickými hnojivami. Na humóznych pôdach bohato zásobených živinami hnojenie nie je potrebné. Odporúča sa aplikovať 2 cm vrstvu kompostu alebo dobre vyzretého hnoja k pôde na jar. Pre lepší rast a bohatú úrodu je vhodné na jar použiť univerzálne organické hnojivo, kompost alebo hnojivo s vyšším obsahom draslíka a fosforu. Ak rastliny rastú slabšie, odporúča sa doplniť živiny nízkou dávkou NPK hnojív (pomery 1:2:2), najmä na piesočnatých pôdach s nízkym obsahom humusu.

Je dôležité udržiavať oblasť do jedného metra od kmeňa novovysadených rastlín bez trávy a buriny, pretože muchovník má plytký koreňový systém, ktorý slabo konkuruje s inými rastlinami. Boj proti burinám je najdôležitejším opatrením hlavne v prvých troch rokoch. Koreňový systém muchovníka je plytko rozložený, preto sa neodporúča okopávanie.

Rez

Muchovník je veľmi dobre tvarovateľný a výborne zvláda rez. Nevyžaduje pravidelný rez, no v prípade potreby sa môže tvarovať skoro na jar. Rez je striedmy.

• Udržiavací rez: Zahŕňa odstraňovanie starých, slabých a chorých konárov, čím sa zabezpečí lepší prístup svetla k rastline, podporí sa rast a tvorba plodov. Po 4.-5. roku sa udržuje 8-12 silných výhonov a každoročne sa vyrezávajú najstaršie a zahusťujúce vetvy pri zemi.
• Omladzovací rez: Mal by sa vykonávať iba vtedy, keď rastliny starnú a strácajú svoju vitalitu. Skracovaním ročných výhonkov sa podporuje vegetatívny rast a rastlina sa vracia do požadovaného stavu, čím sa zabezpečuje rovnováha medzi plodnosťou a rastom. Ak sa na výhonoch prestanú vytvárať nové, mladé prírastky, ker sa omladzuje tak, že sa vždy 1/3 výhonkov oreže na úrovni pôdy (podobne ako u ríbezlí). Hlavný rez - presvetlenie koruny stačí vykonať po 6-9 rokoch.
• Rez pre živý plot: Pri pestovaní ako živý plot je rez nevyhnutný na zahustenie porastu a vytvorenie kompaktnej steny. Rez sa robí na jar pravidelne, výhonky sa skracujú o 1/3, v prípade potreby aj viac. V prípade obmedzeného priestoru sa môže strihať na úzku stenu, kde však bude minimálne kvitnúť a plodiť. Tento rez sa netýka drevín na živý plot, kde je potrebný pravidelný rez na zahustenie.

Pre získanie maximálnej úrody plodov je ideálne vysadiť muchovník ako voľne rastúci solitérny strom alebo v záhone ako kostrovú drevinu, pričom je potrebné počítať s dostatočnou šírkou a nechať ho voľne rásť, keďže rez je na úkor plodov. Počas prvých 3 rokov po výsadbe nie je nutné vykonávať žiadny rez. Na jar sa výhonky na kroch zrežú na 1/3 dĺžky, aby kríky lepšie rozvetvili. Môžu sa zrezať aj v druhom roku, aby mal ker asi 10 - 15 výhonov. Po treťom roku, keď muchovník začína rodiť, udržujeme výšku rastlín rezom na úrovni 2 - 2,5 m, aby sa plodnosť rozložila po celej dĺžke výhonku a nebola len na jeho vŕšku, a tiež pre pohodlný zber úrody. Mladé výhonky sa niekedy pod váhou plodov nakláňajú a oplatí sa ich vyviazať, aby mohli dobre dozrieť.

Odrody muchovníka

Existuje mnoho odrôd muchovníka, ktoré sa líšia veľkosťou plodov, dobou dozrievania a vzrastom. Medzi najznámejšie odrody Amelanchier alnifolia a ďalšie druhy patria:

• Smoky: Stredne skorá odroda, dorastajúca do výšky okolo 4 metrov, dlhoveká (viac ako 70 rokov). Vytvára početné odnože, vhodná na rozmnožovanie.
• Thiessen: Skorá odroda dorastajúca do 5 metrov, s veľkými (cca 18 mm) plodmi so šťavnatou a sladkou dužinou, dozrievajú priebežne. Patrí medzi výborné a obľúbené odrody.
• Martin: Skorá odroda s veľkými plodmi, podobná odrode Thiessen.
• Northline: Nižšia skorá odroda (do 3 metrov), rozkonáruje sa do šírky až 6 metrov. Má veľké, sladké plody odolné voči praskaniu. Vyšľachtená v 50. rokoch 20. storočia v Beaverlodge v Alberte. Krík je opadavý, stredne vzrastný, v dospelosti dosahuje asi 2-3 m na výšku aj šírku, pri voľnom raste býva širší. Plody sú 12-16 mm veľké, s modrofialovým srienením. Dozrievanie prebieha v júni až júli rovnomerne po hrozne. Chuť je sladká s jemnou kyselinkou, dužina šťavnatá.
• Prince William: Plody dozrievajú už v júni. Kríky rastú pomaly do výšky 3-4 metrov. Plody sú vhodné na spracovanie do džemov či štiav a na sušenie.
• Pembina: Dlhoročná, stredne skorá odroda do výšky 5 metrov.
• Altaglow: Stredne dlhoveká odroda (cca 40 rokov), pestovaná hlavne pre dekoratívnosť, dorastá do výšky nad 7 metrov. Plody majú bielu šupku.
• Honeywood: Vysoko úrodná odroda s sladkými a šťavnatými plodmi, ktoré dozrievajú v polovici leta. Je to odroda menšieho vzrastu, vytvára vzdušný ker dorastajúci do výšky 2 - 3 m. Plody sú guľaté, veľké asi 1 cm, výrazne modro-fialové až modro-čierne, zoskupené v strapcoch. Chuťovo výborné, sladké. Do rodivosti vstupuje v 2. -3. roku, úrodnosť je vysoká.
• Krasnojarskaja: Ruská odroda s veľkými, vyrovnanými plodmi, spoľahlivá aj v kontinentálnej klíme.
• Amelanchier ovalis (vajcovitý): Je pôvodom európsky druh.
• Amelanchier canadensis (kanadský): Ďalší významný druh muchovníka.

Choroby a škodcovia

Muchovník je vo všeobecnosti odolný voči chorobám a škodcom. Výnimočne ho môže napadnúť bakteriálna spála jadrovín (Erwinia amylovora), ktorá spôsobuje hnednutie až černenie napadnutých častí rastliny. Preventívna ochrana spočíva v aplikácii prípravkov na báze medi na jeseň alebo na jar. Rastliny by mali pochádzať z renomovaných škôlok so zaručenou pravosťou odrody a dobrým zdravotným stavom. Pri jarnom postreku ovocných stromov sa môže postriekať aj muchovník, avšak mnohí pestovatelia ho nestriekajú vôbec, keďže je pomerne odolný.

Najväčším škodcom sú vtáky, ktoré veľmi radi konzumujú plody. Jediným účinným riešením je ich plašenie alebo ochrana kríkov sieťami.

Využitie plodov a listov

Plody muchovníka, často zamieňané s veľkoplodými čučoriedkami, sú šťavnaté, sladké a majú príjemnú chuť. Ich šťava má krásnu karmínovo-červenú farbu, pričom pre vyššiu výťažnosť šťavy je výhodné, ak sa plody nechajú po zbere ešte asi týždeň prezrieť, čo môže viesť až k 80% výťažnosti.

Plody je možné konzumovať čerstvé, sušené alebo ich spracovať na rôzne produkty:

• Šťavy, sirupy
• Džemy, želé, marmelády, kompóty
• Likéry, vína
• Pasty
• Výborné sú na pečenie koláčov, muffinov, sú skvelou ozdobou zmrzliny a palaciniek.

Mrazenie plodov ihneď po zbere je vynikajúcou metódou dlhodobého skladovania, ktorá pomáha zachovať ich cenné živiny a chuť.

Plody obsahujú 8-18% (prípadne 8-12%) cukru, organické kyseliny, triesloviny, až 1% pektínu, karotín, a významné množstvo vitamínov C, A, B2 a E. Sú tiež bohaté na minerály ako draslík, horčík, železo a mangán. Vysoký obsah antioxidantov, najmä antokyanov a flavonoidov (až 1000 mg proanthokyanov), pripisuje muchovníku priaznivé zdravotné účinky, vrátane ochrany pred chorobami ako diabetes, srdcové choroby a rakovina. Majú tiež protizápalové a potenciálne protinádorové vlastnosti, podporujú imunitu.

Okrem plodov sa dajú zbierať aj listy, z ktorých sa dá pripraviť čaj. V tradičnej čínskej medicíne a v indiánskych kmeňoch sa plody alebo výluh z listov podával matkám po pôrode na zníženie a reguláciu krvného tlaku. Muchovník je vysoko cenná ovocná rastlina, ktorá patrí do každej záhradky.

Rozmnožovanie

Muchovník je možné rozmnožovať zo semien, odrezkov, odkopkov alebo vrúbľovaním. Rozmnožovanie zo semena však nie je spoľahlivé a je zdĺhavé, pretože mnohé odrody sú hybridné. Najjednoduchšie a najúspešnejšie je rozmnožovanie z odrezkov. Odrezky by mali byť polo-drevnaté, dlhé 9-14 cm, s odstránenými listami (okrem dvoch vrcholových, ktoré sa skrátia na polovicu).

tags: #muchovnik #jelsolisty #pestovanie