Čo je muchovník?
Muchovník (lat. Amelanchier) je rod, ktorý zahŕňa približne 25 druhov kríkov a malých opadavých stromov patriacich do čeľade ružovitých (Rosaceae). Tento rod je pôvodný v teplých oblastiach severnej pologule, kde rastie predovšetkým na stanovištiach, ktoré prechádzajú v raných fázach sukcesie. Najväčšie zastúpenie druhov sa nachádza v Severnej Amerike, najmä v USA a Kanade. V Európe je pôvodný muchovník vajcovitý (Amelanchier ovalis), ktorého výskyt siaha až na južné Slovensko. Predtým sa vyskytoval len na vápencoch Karpát, no vďaka pestovaniu v záhradkách sa jeho rozšírenie zmenilo.
V USA rastie muchovník ako pôvodná drevina vo všetkých štátoch okrem Havaja. Dva druhy muchovníka možno nájsť aj v Ázii. Tieto rastliny sú cenné z hľadiska záhradníctva a ich plody sú dôležité pre divoké zvieratá.
Vzhľad a rast
Muchovníky rastú do výšky 0,2 až 20 metrov, pričom tvoria riedke drevnaté kríky alebo malé stromy so vzpriamenými kmeňmi. Kôra je zvyčajne sivá, menej často hnedá, hladká alebo popraskaná pri starších jedincoch. Listy sú opadavé, stopkaté, striedavé, jednoduché, eliptické až okrúhle, s rozmermi 0,5-10 × 0,5-5,5 cm. Ich textúra sa pohybuje od tenkej po kožovitú, s povrchmi hladkými alebo husto plstnatými v čase kvitnutia a v dospelosti. Na jeseň sa listy výrazne sfarbujú do červena alebo oranžova.
Kvitnutie a plodenie
Súkvetia sú usporiadané vo vzpriamených alebo previsnutých strapcoch, obsahujúcich 1 až 20 kvetov. Kvety sa často vyskytujú v zoskupeniach jedného až štyroch kvetov, alebo v strapcoch s 4 až 20 kvetmi. Každý kvet má päť bielych, zriedka ružových, okrúhlych lístkov o dĺžke 2,6 až 25 mm. Kvety niektorých druhov sa objavujú skoro na jar, už v marci, zatiaľ čo iné môžu výnimočne kvitnúť až v júni. Letné kvitnutia sú menej bežné, pretože v tomto období kvitne len málo kríkov.
Plodom je malvica, dosahujúca veľkosť 5-15 mm, sfarbená od červenej cez fialovú až po takmer čiernu. Chuť plodov sa líši od sladkastej a šťavnatej po suchú a mdlú. Plody zvyčajne dozrievajú v lete.
Pôvod a rozšírenie
Severoamerické druhy sú podrobne opísané v publikácii Flora of North America. Ázijské druhy sú uvedené v Flora of China a európske druhy v Flora Europaea. Slovenský názov rodu Amelanchier je muchovník. Názov Amelanchier je pravdepodobne odvodený z provensálskeho slova pre strom Amelanchier ovalis. Medzi americké názvy patria napríklad serviceberry, juneberry a saskatoon.
V Európe je pôvodný muchovník vajcovitý (Amelanchier ovalis), ktorý sa vyskytuje až na južnom Slovensku. Vďaka pestovaniu v záhradkách sa jeho výskyt rozšíril aj mimo pôvodné lokality na vápencoch Karpát.
Využitie a účinky
Plody muchovníka majú svoje miesto v ľudovom liečiteľstve. Obsahujú značné množstvo vitamínu C, B2, farbív (antokyány, ktorým sa pripisuje protirakovinový účinok) a minerálov prospešných pre zdravie. Celkovo plody podporujú odolnosť organizmu, pôsobia preventívne proti žalúdočným chorobám a pri onkologických ochoreniach ich možno podávať ako podporný doplnok stravy.
Podmienky pestovania
Všetky muchovníky vyžadujú podobné podmienky pre dobrý rast. Preferujú slnečné stanovište, ale dobre znášajú aj polotieň. Dôležitá je dobrá drenáž a prúdenie vzduchu, aby sa predišlo listovým chorobám. Rastliny sú tolerantné k znečistenému ovzdušiu. Väčšina druhov je na Slovensku a v Česku mrazuvzdorná; napríklad muchovník jelšolistý (Amelanchier alnifolia) znáša mrazy až do -40 °C.
Priepustná, humózna a mierne vlhká pôda je ideálna, najlepšie s neutrálnym až mierne kyslým pH. Vlaha počas suchého obdobia je prospešná, ale rastliny znášajú dobre aj sucho. Nevyžadujú špeciálnu starostlivosť, možno ich prihnojovať bežnými priemyselnými hnojivami. Ich vegetatívny rast po dosiahnutí výšky približne 1 meter nie je po prihnojení nijako silný.
Drevo a rozmnožovanie
Drevo muchovníka je hnedé, pevné a ťažké. Vnútorná časť je červenkasto-hnedá, zatiaľ čo vonkajšia časť dreva je svetlejšej farby. Môže byť použité napríklad na výrobu rybárskych prútov.
Rozmnožuje sa výsevom na jar, delením trsov a štepením. Muchovník sa ľahko rozmnožuje vrúbľovaním na iné druhy, ako sú hloh (Crataegus) a jarabiny. Po vrúbľovaní sa však istú dobu pozoruje oslabenie rastu.
Druhy a odrody
Amelanchier lamarckii
Amelanchier lamarckii je široko pestovaný a naturalizovaný druh v Európe, kam bol dovezený v 17. storočí. Predpokladá sa, že pochádza zo Severnej Ameriky, pravdepodobne z východnej Kanady. V súčasnosti nie je známe, že by sa vyskytoval vo voľnej prírode, a je pravdepodobne hybridného pôvodu, ako kríženec medzi A. laevis a buď A. arborea alebo A. canadensis. Tento druh môže dorásť až do výšky desať metrov a preferuje slnečné až polotienisté stanovište. Listy majú bronzové sfarbenie a na jeseň sa menia na nápadnú oranžovú až karmínovočervenú. Od apríla do mája kvitne bielymi kvetmi, ktoré priťahujú hmyz.
Amelanchier alnifolia
Muchovník jelšolistý (Amelanchier alnifolia) pochádza zo Severnej Ameriky a používa sa ako okrasný aj ovocný ker. V Kanade existujú aj plantáže tohto druhu a pôvodní obyvatelia (indiáni) zbierajú jeho plody už 3000 rokov. Tento druh tvorí obzvlášť veľké kríky, ktoré môžu dorásť do výšky 8 až 13 metrov. Listy sa na jeseň tiež krásne sfarbujú. Medzi známe kultivary patria Honeywood, Mandam, Sleyt, Thiessen, Martin, Smokey a Krasnojarskaja, ktoré sa bežne pestujú a dosahujú dobré výnosy.
Amelanchier ovalis
Muchovník vajcovitý (Amelanchier ovalis) je jedným z dvoch druhov pôvodných v Európe a môže sa vyskytovať v nadmorských výškach až 2000 metrov. Dorastá do výšky maximálne tri metre a nie je tak bujne rastúci ako jeho severoamerickí príbuzní. Napriek tomu na jar krásne kvitne, je suchovzdorný a atraktívny. V máji vytvára početné biele kvety usporiadané v skupinách po troch až šiestich v kompaktných, vzpriamených zhlukoch. Plody sú jedlé.
Ďalšie druhy a odrody
- Amelanchier canadensis (kanadský)
- Odrody ako Snowflakes (veľké kríky), Balerina (obľúbená), Edelweiss (kríky do piatich metrov).
- Niektoré exempláre druhu Amelanchier arborea môžu dosiahnuť výšku až 20 metrov.
- Amelanchier sanguinea dorastá do výšky až osem metrov a rastie prevažne na vlhkých lokalitách.
Výsadba a starostlivosť
Muchovník môžete vysádzať na jar aj na jeseň. Kontajnerované rastliny je možné sadiť celoročne, s výnimkou obdobia, keď je pôda trvalo zamrznutá (december - február). Pripravte jamu, ktorá je približne dvakrát širšia ako koreňový bal a rovnako hlboká. Po výsadbe stromček dôkladne zalejte a pridajte vrstvu mulču (napr. kôry), ktorá pomôže udržať vlhkosť a obmedzí rast buriny.
Pri výsadbe viacerých kusov myslite na ich budúcu veľkosť, aby bol zabezpečený dostatočný priestor pre rast, prevetranie a násadu plodov. Jednotlivé exempláre tak lepšie vyniknú.
Muchovníky sú mimoriadne nenáročné na starostlivosť. Tolerujú väčšinu pôd, ale najlepšie sa im darí vo vlhšej, dobre priepustnej zemine s vyšším obsahom humusu. V prípade ílovitých pôd je vhodné pred výsadbou pridať kompost a piesok. Vyhovuje im mierne kyslá pôda, ale zvládnu aj neutrálne podmienky. Znášajú aj kratšie obdobia sucha, ale v prvých rokoch po výsadbe a počas leta je vhodné dbať na pravidelnú zálievku.
Nepotrebujú zložité úkony ani pravidelné zásahy. Občasný rez na udržanie tvaru, zálievka v prvom roku po výsadbe a jarné prihnojenie (napríklad univerzálnym NPK hnojivom) sú zvyčajne dostačujúce. V zime možno u jedincov, ktoré rastú príliš husto, zredukovať korunu odrezaním jednotlivých výhonkov pri zemi.
Rez
Rez muchovníka je na úkor plodov. Pre získanie plodov sa odporúča vysadiť muchovník ako voľne rastúci živý plot s dostatočnou šírkou a nechať ho voľne rásť. V prípade obmedzeného priestoru ho možno strihať na úzku stenu, ale vtedy bude minimálne kvitnúť a plodiť, hoci farba listov sa na jeseň pravdepodobne zmení. Pre maximálne získanie plodov je vhodnejšie vysadiť muchovník ako solitérny strom alebo v záhone ako kostrovú drevinu. Je vhodný najmä do malých záhrad.
Rez sa vykonáva v predjarí. Tri roky po výsadbe nie je nutný žiadny rez, okrem odstránenia suchých, poškodených alebo esteticky nevyhovujúcich konárov. Hlavný rez na presvetlenie koruny stačí vykonať po 6-9 rokoch. Tento postup sa netýka drevín na živý plot, kde je potrebné rezať pravidelne na zahustenie porastu.
Sklizeň plodov
Plody muchovníka začínajú dozrievať v lete, obvykle medzi júnom a augustom. Plody dozrievajú postupne, takže nie sú všetky pripravené na zber naraz. Zrelosť spoznáte podľa vyfarbenia - v závislosti od odrody tmavnú a sú pripravené na zber, keď sú tmavomodré až čierne. Čím tmavšiu farbu majú, tým sú sladšie. Prezreté plody rýchlo mäknú a horšie sa zbierajú. Ideálne je zbierať ich ráno, kedy sú pevnejšie. Plody možno konzumovať čerstvé, spracovať na kompót, šťavu, sirup, alebo ich zamraziť. V chladničke vydržia pomerne dlho.
Listy muchovníka sa tiež zbierajú a sušia na čaje a výluhy. Treba však počítať s konkurenciou vtákov, ktoré plody taktiež milujú.