Životný cyklus vijačky krušpánovej a jej premena

V posledných rokoch sa v záhradách strednej Európy rozšírila nová hrozba, ktorá desí záhradkárov a milovníkov zelene - vijačka krušpánová (Cydalima perspectalis). Reč je o malom, ale mimoriadne ničivom motýľovi, ktorý dokáže v krátkom čase zničiť krásne a starostlivo pestované kríky krušpánu (buxusu) - často tvoriace živé ploty. Poznanie životného cyklu vijačky krušpánovej je kľúčové pre efektívne riadenie a kontrolu tohto škodcu.

Pôvod a rozšírenie

Vijačka krušpánová (Cydalima perspectalis) je druh motýľa z čeľade Crambidae, ktorý pochádza z Ázie, konkrétne z oblastí Číny, Kórey a Japonska. Zistená bola aj vo východnom Rusku a Indii. Ide o invázny hmyz, ktorý sa do strednej Európy dostal začiatkom 21. storočia. V Európe sa vijačka krušpánová po prvýkrát objavila v roku 2006 na niekoľkých miestach v juhozápadnom Nemecku a Holandsku, v oblastiach, kde je lokalizovaný obchod s drevinami. Prvý zaznamenaný výskyt na Slovensku bol tiež v roku 2006. Neskôr sa začala šíriť do ďalších častí Európy. V Českej republike a na Slovensku sa jej populácia okolo roku 2016 explozívne rozšírila.

Životný cyklus vijačky krušpánovej

Vijačka krušpánová prechádza kompletnou premenou, ktorá zahŕňa štyri štádiá: vajíčko, húsenica (larva), kukla a dospelý motýľ. Na Slovensku môže mať za sezónu dve až tri generácie, v teplejších oblastiach Európy aj štyri generácie ročne, a to od apríla do septembra.

Prezimovanie

Vijačka krušpánová zimuje v štádiu húsenice. Mladé húsenice si koncom vegetačného obdobia vytvárajú pavučinové zámotky, najčastejšie medzi spradenými listami, taktiež v štrbinách na hostiteľskej rastline alebo v jej blízkosti, a v zámotkoch prezimujú. Posledná generácia húseníc vijačky prezimuje v kríkoch krušpánu. Teplé zimy v posledných rokoch húseniciam vyhovujú, hoci potrebujú chlad (ideálna teplota je okolo +2 až +3 stupne počas poldruha mesiaca, inak dochádza k úhynu).

Húsenica (larva)

Výskyt prezimujúcich húseníc je potrebné dôkladne strážiť už od polovice marca. Húsenice začínajú so žerom pri teplotách okolo 8-10 °C. Mladé húsenice sú na začiatku svojho vývoja svetlozelené s čiernymi pruhmi a škvrnami. Ako rastú, ich farba sa stáva tmavšou a výraznejšou. Sú zeleno-žlté s čiernymi pruhmi a škvrnami a čiernou hlavou. Keďže sú relatívne veľké (môžu dorásť až do 4 cm), sú viditeľné, ak ich hľadáte na kríkoch. Húsenice sa môžu vyskytovať na krušpánoch počas celého roka. Na hostiteľských rastlinách môžu byť súčasne húsenice rozličných veľkostí.

Počas života sa húsenica pohybuje na hostiteľskej rastline v priestore s priemerom 20-25 cm. Larvy sú približne 1-2 mm dlhé, no už do štyroch týždňov od vyliahnutia merajú okolo 3 až 4 cm. Húsenice sa živia listami krušpánu, pričom dokážu zjesť veľké množstvo listov za krátky čas.

Kukla - premena húsenice

Po dokončení svojho vývoja sa húsenice zakuklia. Kukla je štádium, počas ktorého sa húsenica mení na dospelého motýľa. Húsenica sa zakuklí v hustých pavučinových obaloch, ktoré si vytvorí na rastline, často medzi dvoma spradenými listami. V apríli sa prezimujúce húsenice zakuklia. Z kukiel sa zhruba po týždni liahnu motýle. Následne, v máji sa začínajú liahnuť motýle, ktoré kladú vajíčka na listy krušpánu. Tento cyklus sa počas roka opakuje dvakrát, v teplejších krajoch aj trikrát.

Dospelý motýľ

Motýľ vijačky krušpánovej je relatívne nenápadný. Dospelý motýľ meria pri roztiahnutých krídlach na šírku okolo 40-45 mm a je zhruba 25 mm dlhý. Jeho krídla sú biele alebo mierne nažltnuté s hnedým lemom, ale vyskytnúť sa môže aj hnedá forma. Dospelé motýle majú priemer krídel okolo 4 cm a sú charakteristické svojimi bielymi krídlami s hnedými okrajmi. Po vyliahnutí z kukly dospelé motýle okamžite začnú hľadať partnera na párenie. Motýle možno monitorovať od konca mája až do októbra. Motýľ vijačky je dobrý letec a tak sa rozširuje bez problémov na veľké vzdialenosti.

Vajíčka

Samica vijačky krušpánovej kladie svoje vajíčka na spodnú stranu listov krušpánu, zvyčajne v zhlukoch po 10-20, alebo 5-30 vajíčkach. Vajíčka sú malé, oválne, majú priemer asi 1 mm a majú žltkastú farbu. Po 7-10 dňoch sa z nich vyliahnu húsenice. Z vajíčok sa liahne nová generácia húseníc, ktoré konzumujú listy, mladé letorasty, ale aj silnejšie konáre.

Poškodenie krušpánu

Hlavným zdrojom škôd spôsobených vijačkou krušpánovou sú jej larvy, ktoré sa živia listami krušpánu. Húsenice vijačky krušpánovej dokážu zjesť veľké množstvo listov za krátky čas. Mladé larvy požierajú iba hornú časť listov. Napriek tomu listy po požere vädnú a vysychajú. Staršie larvy požerú, čo ostane, a obyčajne nechajú už len stredovú časť listov. Ak je napadnutie vijačkou krušpánovou rozsiahle a nelieči sa, rastlina môže úplne zahynúť.

Húsenice ničia kríky krušpánu vždyzeleného (Buxus sempervirens) od stredu, pričom ožierajú tak kôru mladých výhonkov, ako aj listy. Defoliácia (strata listov) spôsobená húsenicami vedie k oslabeniu rastliny a zníženiu jej schopnosti fotosyntézy. Ako sa húsenice živia, zanechávajú za sebou pavučiny a výkaly, ktoré môžu pokryť celý krík. Neskôr, keď húsenice povyrastú, škody sú rozsiahle. Ich prítomnosť prezradia popretkávané pavučinové vlákna medzi konármi, trus na nich zachytený a prítomnosť samotných húseníc. Tie už ohrýzajú listy natoľko, až sa v nich vytvárajú zárezy, prípadne ostáva len zoschnutá žilnatina listov. Čím sú húsenice väčšie a staršie, tým viac zožerú. Napokon sa pustia do celých listov a dokonca aj do mladých koncových výhonkov. Vetvičky živého plota ostávajú zoschnuté, hnedé, holé.

Napadnuté kríky sú za chvíľu také zničené, že zostanú len hnedé, suché vetvy. Aj starý, dobre rozrastený živý plot z krušpánu dokážu pažravé húsenice vijačky totálne zničiť.

Kontrola a ochrana

V Európe vijačka krušpánová nemá prirodzených predátorov, čo prispieva k jej rýchlemu šíreniu a spôsobuje značné škody. Kontrola a ochrana pred vijačkou krušpánovou môže byť náročná, najmä vzhľadom na jej rýchly životný cyklus a schopnosť rýchlo sa množiť. Existuje však niekoľko účinných metód na ochranu krušpánov.

Preventívne opatrenia a monitorovanie

• Pravidelná kontrola: Jedným z najdôležitejších preventívnych opatrení je pravidelná kontrola krušpánov na prítomnosť vajíčok, húseníc alebo iných znakov napadnutia. Je potrebné vykonávať kontrolu krušpánov už veľmi skoro na jar, najmä keď húsenice začínajú so žerom pri teplotách okolo 8-10 °C (často už v polovici marca).
• Identifikácia: Prvým znakom napadnutia sú pavučinky a tmavé výkaly na listoch krušpánu. Ak vidíte, že listy sú okúsané alebo úplne zmizli, je veľmi pravdepodobné, že sa na nich živili húsenice. Mladé húsenice spôsobujú na listoch fľaky a škvrny, ktoré sa odlišujú rôznymi odtieňmi zelenej farby, môžu až žltnúť, postupne hnednúť. Tento príznak je dôležité si všímať.
• Včasný zásah: Ak počas kontroly zistíte napadnutie, okamžite zasiahnite. Včasným zahájením likvidácie škodcu môžete predísť jeho premnoženiu.
• Feromónové lapače: Inštalácia feromónových lapačov môže byť účinná na monitorovanie prítomnosti dospelých motýľov vijačky krušpánovej a umožňuje včasný zásah. Do lapačov nalietavajú samčeky lákané na vôňu samičiek. Termín aplikácie je 2-3 týždne od začiatku prvého výskytu motýľov v lapači, kedy sú larvy vyliahnuté a začínajú prijímať potravu.
• Silné a zdravé rastliny: Silné a zdravé rastliny sú menej náchylné na napadnutie škodcami.

Mechanické metódy

• Ručný zber: Zbieranie húseníc rukami je jedným z najjednoduchších a najpriamočiarejších spôsobov, ako znížiť populáciu škodcu.
• Odstraňovanie napadnutých častí: Ak zistíte, že niektoré časti rastliny sú napadnuté, okamžite ich odstráňte a spáľte.
• Oplachovanie vodou: Použitie silného prúdu vody na opláchnutie húseníc a vajíčok z rastliny môže byť tiež účinným spôsobom, ako znížiť ich počet.

Biologická kontrola

• Bacillus thuringiensis: Je bakteriálny insekticíd, ktorý je veľmi účinný proti larvám motýľov. Na trhu je dostupný pod názvami ako Lepinox Plus alebo Biobit XL. Táto baktéria produkuje proteín, ktorý narúša tráviaci systém húseníc, spôsobuje ich ochrnutie a zastavenie žeru. Húsenica behom chvíle prestáva žrať a po 2-3 dňoch uhynie. Pôsobenie je obmedzené len na húsenice motýľov, takže baktérie nie sú škodlivé pre ostatný hmyz ani pre človeka.
• Parazitické osy: Parazitické osy rodu Trichogramma sú prirodzenými nepriateľmi vajíčok vijačky krušpánovej. Tieto drobné osy kladú svoje vajíčka do vajíčok vijačky, čím bránia ich vývoju.
• Dimilin 48 SC: Selektívny prípravok, ktorý usmrcuje húsenice ako požerový jed. Funguje tak, že narušuje tvorbu chitínu, takže húsenice počas zvliekania hynú. Prípravok nie je systémový, nepreniká do rastlinných pletív a nepôsobí na užitočný hmyz.

Chemické ošetrenie

Chemické insekticídy môžu byť nevyhnutné v prípade rozsiahlych napadnutí, keď iné metódy nedokážu udržať populáciu škodcu pod kontrolou. Dôležité je aplikovať postrek okamžite, keď sa objaví škodca, a hlavne viackrát ho zopakovať (napríklad 3x po dvoch týždňoch).

• Systémové insekticídy: Aplikujú sa na pôdu okolo rastliny alebo priamo na rastlinu, kde sú absorbované a distribuované po celom rastlinnom tkanive. Keď húsenice konzumujú ošetrené listy, insekticíd ich zahubí.
• Kontaktné insekticídy: Pôsobia priamo na škodcu pri kontakte. Aplikácia sa vykonáva postrekom na listy a stonky rastlín. Príkladmi sú Karate Zeon 5 CS, Dursban 480 EC, Reldan 22.
• Neonikotinoidy: Sú účinné proti vijačke krušpánovej, ale ich použitie je kontroverzné kvôli negatívnym dopadom na opeľovače, ako sú včely.

Chemické postreky pôsobia len na dospelé jedince a larvy, neriešia však vajíčka a kukly. Hlavne pri nedostatočnom zmáčaní celého krušpánu sa môže vyvinúť ďalšia generácia ešte v tom istom roku a vijačka krušpánová môže prezimovať v poraste. Žiaľ, poškodenie krušpánu po viacnásobnom chemickom ošetrení je zjavné - rastlina je bledá a stráca svoj lesk.

Dôležité tipy pre záhradkárov

• Ak sa chystáte zaobstarať si nový krušpán do vašej záhrady, kontrolujte už pri kúpe, či nie je napadnutý.
• Aj veľmi silno ožrané kríky sa dokážu často zotaviť a zazelenať, preto sa nevzdávajte.
• Pre lepšiu priľnavosť prípravku k listom (ktoré majú ochrannú voskovú vrstvu) je dobré do postrekovej tekutiny pridať zmáčadlo, ako je Agrovital alebo Silwet Star.
• Aby sa krušpány po postreku rýchlejšie zregenerovali, je dobré prihnojovať.
• Najlepšie výsledky pri kontrole vijačky krušpánovej sa dosahujú kombináciou viacerých metód. Prevencia a monitorovanie sú kľúčové pre dlhodobú ochranu krušpánov.

tags: #na #co #sa #premeni #husenica #ktora