Najstaršie odrody jabĺk na Slovensku: Bohatstvo chutí a tradícií

Stromy hrali vždy veľmi dôležitú úlohu v živote našich predkov. Najmä ovocné stromy si veľmi vážili a preto nikdy nevyrúbali strom, ktorý ešte dával plody. Stromy predstavovali tiež miesta, kde sa ľudia stretávali, často sa tu odohrávali rodinné oslavy a posedenia.

Staré odrody sú tie, ktoré vznikli pred rokom 1950. Odrody, ktoré vznikli ako výsledok šľachtiteľstva po roku 1950, sú považované za moderné. Staré odrody rozdeľujeme aj na krajové - typické len pre určitý kraj, kde majú ideálne podmienky na rast, tým že sú prispôsobené miestnym podmienkam. V týchto podmienkach sú odolnejšie voči škodcom a chorobám. Jablká z nich majú zaujímavé tvary, stromy sú dlhoveké.

Úroda ovocia na stromoch nebola rovnaká každý rok, preto sa pestovali rôzne druhy a odrody. Ľudia vyžadujú vzhľadovo pekné, veľké, šťavnaté plody, ktoré dlho vydržia čerstvé. Jablká sú druhou najviac postrekovanou plodinou, v sadoch sú ročne striekané priemerne 17-krát! Pôvodné jabloňové aleje pri cestách sú dnes skôr na obtiaž, než pre radosť. Jablká sú znečistené exhalátmi z áut a spadnuté na ceste „znečisťujú“ vozovku. Napriek tomu je možné pestovať jablká aj bez chémie.

Podľa času dozrievania rozlišujeme letné, jesenné a zimné odrody. Jablčká uskladnené v chladnej a dobre vetranej pivnici, môžeme jesť po celý rok, práve vďaka postupnému dozrievaniu.

Staré odrody jabĺk na Slovensku

Na prelome 19. a 20. storočia sa na Slovensku pestovalo okolo 300 odrôd starých ovocných stromov. Dnes je ich okolo 50. Pomológovia s nostalgiou v hlase zvyknú hovoriť, že človek mnoho odrôd nevyužil na šľachtenie, čím krajina prišla nielen o značné množstvo génov, ale aj o časť svojho kultúrneho dedičstva. Na odrody sa totiž zvykli viazať zvyklosti, recepty či obrady.

„Dnes sa nové odrody pestujú najmä ako stolové ovocie. Ich najsilnejšou stránkou je to, že sú sladké. To je všetko. Staré odrody sú kyslé, sladkokyslé, majú rôzne príchute, môžu byť mrazuvzdorné, niektoré sa dobre sušia, iné zasa pečú, niektoré idú len do suda,“ vyratúva ekológ Bruno Jakubec. Význam starého podľa neho teda nie je ukrytý v počte rokov, ale v balíčku informácií, ktoré vieme ďalej využívať. „Na možnosti chutí a spôsoby využitia zabúdame a strácame ich,“ upozorňuje.

Ovocinárska Noemova archa

O zmenu sa usiluje krajinný ekológ Ľudovít Vašš a združenie Pangaea, ktoré vedie. V osade Španie pri obci Nová Bošáca, o ktorý sa stará niekoľko rokov, aj vďaka nemu rastie už viac než 90 odrôd jabloní a vyše 40 odrôd hrušiek. Počas svojho mapovania iných častí krajiny zvykne Vašš s tímom pomocníkov stromom odoberať vrúble a štiepiť ich práve tu - v Bošáckej doline. Genofondová zbierka doliny sa vďaka tomu stala jednou z najbohatších a najvitálnejších na Slovensku aj v Česku.

„Je to taká ovocinárska Noemova archa,“ tvrdí Vašš. Mladý pomológ dokáže o ovocných stromoch neúnavne hovoriť celé hodiny a ich odrody spozná do niekoľkých sekúnd. V jeho rozprávaní má každé jablko svoje meno - Gdaňský hranáč, Ananásová reneta, Červená homolka. Jablká tu nemajú len rôzne mená, farby, tvary a chute, o každom z nich dokáže ovocinár rozpovedať aj príbeh.

Vedeli ste napríklad, kto najvýraznejšou mierou prispel k rozširovaniu kultúrnych jabloní v euroázijskom priestore? Bol to medveď. Medveď dokázal z Kaukazu, pradávnej domoviny jabloní, rozniesť na jeho potulkách po priestore, ktorý ešte nebol obývaný ľuďmi, jadierka tých najchutnejších jabloní.

Viac než 20 odrôd jabloní poznali pred viac než dvomi tisíckami rokov Rimania. Rímsky cisár Július Cézar mal dokonca svoje obľúbené jablko, vďaka svojmu tvaru dostalo názov Api hviezdovité.

Stará alebo nová?

Najzaužívanejší názor hovorí, že všetky odrody ovocných stromov, ktoré sa u nás darí zachovávať od roku 1950, môžeme považovať za staré. Z pohľadu akademikov je delenie zložitejšie. Odrody, ktoré u nás rástli do roku 1870, sú tzv. historické. Dnes je ňou napríklad odroda Parména, ktorá sa na území Slovenska pestuje viac než 500 rokov. Odrody z rokov 1870 až 1950 sú klasické, všetko po roku 1950 sú odrody moderné.

Delenie odrôd však pozná aj kategórie, ktoré ich priraďuje do lokalít a regiónov. Existujú odrody, ktoré sú typické len pre niektoré doliny - Hruška ružovka alebo pre niektoré oblasti - Končiarka hontianska. „Z nejakých dôvodov - buď veľkosti plodov, tlaku trhu, alebo neznalosti - sa nerozšírili na ďalšie územie,“ hovorí Jakubec. Podotýka však, že samotné delenie na moderné a staré odrody je vágne. Keď totiž skrížite dve staré odrody, máte odrodu novú.

Čím viac užoviek, tým lepšie

Stará odroda má na rozdiel od nových „pamäť“ a vďaka nej dokáže lepšie odolať výkyvom počasia. Aj preto sa jej vlastnosti zvyknú skloňovať v boji s klimatickými zmenami. Starý strom vie potomkom odovzdať informáciu o tom, ako dlho je nad obzorom slnko, vie, v akých podmienkach sa mu rastie najlepšie, i to, že pokiaľ v nich zvykne na jar ešte mrznúť, nezakvitne hneď s prvými jarnými lúčmi.

„Pestujeme bez chémie, aj preto u nás vidíte chrastavé jabĺčka. Kalamity škodcov sa u nás ale držia na uzde. Sad je v podstate ovocný les, ktorý má autoregulačné schopnosti. Dokáže regulovať nielen škodcov, ale aj extrémne výkyvy,“ hovorí Vašš. Podľa neho sadu pomáha napríklad rozmanitosť, ktorú zvyšuje pastva. V záhrade po nej ostávajú pamajorány, materina dúška či zanoväte, všetko živné rastliny pre organizmy, ktoré sú prospešné.

Stromy, ktorých sladké drevo chutí najmä hryzcom, chránia aj tzv. hadníky - kopy raždia, ovčej vlny a slamy. Čím viac je v sade užoviek, tým lepšie.

Deň pôvodných odrôd jabĺk

Ako ľudová múdrosť hovorí: Každý deň jablko, od lekára ďaleko… Viete o tom, že aj jablko má svoj medzinárodný deň? Tým je každoročne 21. október. U nás sa pomenúva ako Deň pôvodných odrôd jabĺk. Inšpirovaný je britským Apple Day, ktorý sa oslavuje od roku 1991. Tento deň je každoročnou oslavou jabĺk a sadov. Ovocné stromy sprevádzajú ľudstvo od nepamäti. Naši predkovia si ich naozaj vážili. Tradovalo sa, že v rodine toho, kto vyrúbe rodiaci strom, do roka niekto zomrie. Pod ovocnými stromami sa ľudia stretávali, sobášili, slúžili ako orientačný bod v krajine.

My v NAPANT-e sme pri tejto príležitosti pripravili výstavku pôvodných odrôd jabĺk spojenú s prezentáciou pre študentov Strednej odbornej školy Pod Bánošom v Banskej Bystrici. Za pomoc pri určení odrôd, cenné informácie a odbornú literatúru ďakujeme Brunovi Jakubcovi z Technickej univerzity vo Zvolene.

Charakteristika starých odrôd

Ovocné stromy boli od nepamäti dôležitou súčasťou krajiny. Hoci sa vo všeobecnosti hovorí o starých a nových (moderných) odrodách, toto delenie nie je celkom presné. Veď predsa aj spojením dvoch starých získate novú odrodu. Navyše, ak by sme chceli byť úplne presní, odrody, ktoré vznikli do roku 1870, označujú odborníci ako historické, tie z obdobia rokov 1870 až 1950 ako klasické a všetky po roku 1950 ako moderné.

Podľa krajinného ekológa Ľudovíta Vašša, ktorý sa špecializuje na extenzívne ekologické ovocinárstvo a pomológiu starých a lokálnych odrôd sa mnohé vďaka výnimočným vlastnostiam použili ako východiskový šľachtiteľský materiál na získanie nových, najmä rezistentných odrôd. Nájdu sa totiž medzi nimi odolné alebo len veľmi málo náchylné na závažné choroby (chrastavosť, múčnatka) či naozaj mrazuvzdorné.

Kým moderné odrody sú prispôsobené pestovaniu v intenzívnych výsadbách, staré odrody sa predávajú štepené na silno rastúcich podpníkoch. Ide teda o vysokokmene, ktoré sa v malej záhrade v rámci satelitnej výstavby neuplatnia. No ak máte priestorové možnosti, rozhodne im dajte šancu. Takéto stromy sú doslova dedičné. Pri dobrých pestovateľských podmienkach a starostlivosti sa môžu dožiť aj viac ako 150 rokov. Samozrejme, nie všetky vynikajú chuťou či vzhľadom, ale toto nie je zárukou ani pri moderných odrodách.

Podľa Vašša sú stromy štepené na semenných podpníkoch s voľne rastúcou korunou najmenej prácne a nenáročné na starostlivosť. „O vysadené stromy sa treba intenzívne starať len prvé roky, kým riadne zakorenia a kým im pomôžete vytvoriť pevnú a vzdušnú korunu. Takmer všetci ovocinári a sadári, ktorí sa venujú starým ovocným odrodám vám potvrdia, že v ich plodoch sa skrývajú rozmanité chute.

Ako hovorí Vašš: „Nemusíte mať jazyk someliéra, aby ste cítili jasnú malinovú chuť v odrode ‘Malinové jesenné’, ananás v ‘Ananásovej renete’, grapefruit v ‘Boikovo’ či prezretú mandarínku v ‘Belici’.“ Ak máte priestor, sadár vám odporúča, určite si vysadiť odrodu ‘Batul’. Táto stará odroda jablone pochádzajúca zo Sedmohradska v Rumunsku. Plody majú krásny vzhľad, jemnú bielu šťavnatú dužinu, nevtieravú výrazne osviežujúcu a zároveň klasickú sladkú jablkovú chuť.

Hoci jablká takmer neobsahujú bielkoviny, majú vysoký obsah vody, málo sacharidov a sú mimoriadne hodnotné na vitamín C, E a vitamíny skupiny B. Z minerálnych látok sú skvelým zdrojom draslíka, fosforu, horčíka, vápnika, železa, zinku aj sodíka.

Význam starých odrôd

Odborníci na výživu odporúčajú konzumovať jedno až dve čerstvé jablká denne. Jablká majú dlhú a bohatú históriu a sú jedným z najstarších pestovaných druhov ovocia na svete. Pôvodne pochádzajú z oblastí Kaukazu a Strednej Ázie, kde divoké jablone rastú dodnes. Prvé pestované odrody jabĺk sa datujú do obdobia okolo 6500 rokov pred naším letopočtom. Tieto staroveké odrody boli menšie a kyslejšie než dnešné sladké jablká, no mali významnú úlohu v strave a liečiteľstve rôznych kultúr.

Jablká majú symbolický význam v mnohých kultúrach. V kresťanskej tradícii je známy biblický príbeh Adama a Evy, kde je jablko vnímané ako symbol pokušenia. V keltskej mytológii bolo jablko spojené s nesmrteľnosťou a bolo považované za posvätné ovocie. V ľudových tradíciách má jablko rôzne významy. Na Slovensku a v Česku je bežný zvyk dať si jablko na Vianoce, čo symbolizuje zdravie a šťastie do nového roka.

V rámci nášho projektu SadOVO si ľudia často myslia, že staré odrody ovocia sú tie naše, pôvodné, lebo ich pestovali už ich starí rodičia a nie sú v obchodoch. To je síce pravda, ale v skutočnosti skoro žiadne z týchto odrôd nemajú pôvod na Slovensku. Dokonca ani samotný druh jabloň domáca nemá pôvod u nás. Jej divoký predok, jabloň Sieversova, pochádza z Ázie, z oblasti Kaukazu. Jabloň a jej rôzne odrody majú u nás len dlhú tradíciu pestovania.

Aby sme boli presní, máme u nás aj takzvané „miestne” či „krajové” odrody, ktoré sa nenachádzajú inde na svete, ale tie sa často nikdy nerozšírili ani mimo jednej obce, doliny či malého regiónu. Medzi staré odrody, ktoré vznikli na Slovensku a rozšírili sa v rámci celej krajiny, patria z jabloní zrejme len dve - Hontianska končiarka a Solivarské ušľachtilé. Ostatné sa k nám dostali rôznymi cestami. Naši predkovia si ich v dávnej minulosti nosili vo forme vrúbľov zo zahraničných ciest alebo si ich nechali posielať poštou ako vzácny materiál na množenie. Iné sem priniesli prisťahovalci zo zahraničia, prichádzajúci žiť na Slovensko. V novšej histórii sa dali kúpiť vo forme sadeníc vo firmách a ovocinárskych škôlkach. Tak ako mnohé iné veci - plodiny, jedlá či prvky z kultúry, ktoré u nás majú dlhú tradíciu, tak ani staré odrody nie je len slovenské a žiadne iné. Je dobré chrániť ich z rôznych dôvodov a pestovať aj naďalej.

Stromy starých odrôd sú dôležitou súčasťou našich záhrad a krajiny. Plody majú pestrú škálu chutí, využitia, génov a vlastností, ktoré môžu byť dôležité aj v meniacej sa klíme. Je to vzácne dedičstvo, ktoré nám zachovali naši predkovia. Toto dedičstvo pochádza z celého sveta.

Jabloň je strom s guľatou korunou a kvetnatými lístkami vsadenými do pohárika, z ktorého sa vyvíja plod. Ten sa nazýva jablko a obsahuje jaderník so semenami. Jabloň vznikla bez hybridizácie, teda miešania viacerých druhov ovocných stromov. Na Slovensku nájdeme mnohé druhy jabloní, ako napríklad jabloň domácu, planú, malvičkatú, plstnatú, či purpurovú. Mnohoročným pestovaním sa vyšľachtili rôzne odrody jabloní. Medzi najznámejšie, patria Golden Delicious, Idared, Ontario, Jonathan či Šampion.

Tieto ovocné stromy sú súčasťou takmer každej záhrady. Staré odrody jabloní sú veľmi dobre prispôsobené našim podmienkám. Sú nenáročné na pestovanie, odolné voči škodcom, chorobám a mrazu.

Golden Delicious má veľmi sladkú chuť. Je obľúbená pri príprave ovocných šalátov a jablkového pyré, či masla. Jej pestovanie vyžaduje vlhkú, priepustnú pôdu, teplo a svetlo.

Idared má veľké, guľaté plody s výrazne červenou farbou. Ich chuť je jemná a prirodzene sladkokyslá. Táto odroda potrebuje výživnú, odvodnenú pôdu a slnko.

Ontario je jedna z najznámejších starých odrôd vôbec. Je úrodná, no menej odolná voči mrazom. Plody má veľké a ploché, vyznačujúce sa kyslejšou chuťou.

Jonathan patrí medzi odrody jabĺk, ktoré dozrievajú v jesennom období. Je odolná voči mrazom.

Šampion prináša bohaté a pravidelné úrody. Plody sú veľké, žltej farby a sladkej, aromatickej chuti.

Jablko patrí medzi najzdravšie druhy ovocia. Hovorí sa, že konzumáciou jedného jablka denne sa vyhneme návšteve lekára. Zásobuje totiž telo vitamínmi, minerálmi, stopovými prvkami, ovocnými kyselinami a energiou. Najviac výživných látok sa nachádza v šupke. Práve v nej je umiestnená vláknina, ktorá má pozitívne účinky na trávenie. Preto by sme jablko nemali pri konzumácii šúpať.

Tieto zdravé plody majú v kuchyni naozaj široké uplatnenie. Môžeme ich konzumovať surové, varené, pečené, zavárané, sušené, zmrazené, alebo v podobe ovocných štiav. Na zaváranie sú vhodné strúhané jablká, ktoré sa používajú pri pečení koláčov. Ovocie stačí umyť, nastrúhať, zaviečkovať a zasterilizovať. Pri zmrazovaní je vhodné použiť pasírovaný pretlak, ktorý sa po vychladnutí vleje do plastovej nádoby a vloží do mrazničky. Ak sa rozhodnete pre sušené jablká, odporúča sa nakrájať ich na kolieska, namočiť do roztoku kyseliny citrónovej a použiť sušičku. Jablkové šťavy sú vitamínovou bombou, ktorá dokonale zasýti. Nezabúdajte však, že správnou úpravou jabĺk dodáme telu to, čo najviac potrebuje, pretože kráľ medzi ovocím sa vyznačuje komplexným pôsobením na celý organizmus.

tags: #najstarsia #odroda #jablk #na #slovensku #jonathan