Oskoruša, známa aj pod vedeckým názvom Sorbus domestica, je považovaná za jeden z najväčších európskych ovocných stromov. Táto drevina je v celej oblasti svojho prirodzeného rozšírenia pomerne zriedkavá. Napriek tomu má bohatú históriu využitia a významnú úlohu v ekosystémoch aj v tradičnej kultúre.
Rozšírenie a ohrozenosť
Prirodzený areál rozšírenia oskoruše siaha od oblasti Stredozemného mora, najmä z Apeninského a Balkánskeho polostrova, ale vyskytuje sa aj na Pyrenejskom polostrove, Kryme, v Malej Ázii a v severnej Afrike. V súčasnosti sa v Nemecku odhaduje počet starších jedincov na 3500 - 4500, v bývalej Juhoslávii a Grécku okolo 10 000 a na južnej Morave približne 500 jedincov. Výraznejšie, hoci stále sporadické zastúpenie, nájdeme vo Francúzsku, Španielsku a Taliansku.
V Nemecku, Švajčiarsku a Rakúsku sa vynakladajú značné úsilie na poznanie, zachovanie a širšie využitie tohto stromu. V roku 1993 bola oskoruša vyhlásená za Strom roka. Vo Švajčiarsku bola dokonca zaradená do Červenej knihy ako jediný pôvodný strom v skupine s najvyšším stupňom ohrozenia. Pozornosť si zaslúži nielen ako ohrozený druh, ale aj ako potenciálne hospodársky využitelná drevina poskytujúca kvalitné drevo.
História a využitie
Oskorušu ako ovocnú drevinu pestovali už pred viac ako 2000 rokmi v oblasti Stredozemného mora. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z antického obdobia od Teofrasta (371 - 285 pred n. l.), ktorý opisoval jej plody ako hruškovité s rôznorodou chuťou. Už v čase Rímskej ríše boli plody oskoruše vyhľadávaným ovocím.
Dioskorides (60. roky n. l.) vo svojom diele „De materia medica“ uvádza, že jej plody sa dajú aj po vysušení využiť pri črevných ochoreniach, najmä pri hnačkách. Stredovekí autori tiež spomínali rozkrojené a vysušené plody oskoruše ako liek pri črevných ťažkostiach a nechutenstve. Cadamosto v 15. storočí uviedol, že konzumácia zrelých plodov chráni pred cholerou.
V 18. a 19. storočí sa vo Francúzsku, Nemecku a Švajčiarsku mušt z oskoruše pridával do jablkového muštu. Toto spojenie viedlo k prirodzenému vyčisteniu jablkového muštu, zlepšeniu jeho chuti, kvality a predĺženiu životnosti aj bez použitia chemických konzervačných látok. Pri výrobe jablkového vína sa mušt oskoruše pridáva v pomere 3:1 alebo 3:2. Takto upravené víno menej zaťažuje žalúdok a črevá a má lepšiu chuť a trvanlivosť.
Zo zrelých plodov sa vyrába aj oskorušovica, destilát vysokej kvality, ktorý je cenený najmä pri žalúdočných problémoch. Z 100 litrov zákvasu zo zrelých plodov možno získať 6 - 8,5 litra čistého liehu alebo 13 litrov 45% oskorušovice, ktorá sa predáva za nadštandardné ceny.
Charakteristika rastliny
Vzhľad a rozmery
Oskoruša je opadavý beztrnný ker, zriedkavo dorastajúci do formy nízkeho stromu. Priemerná výška jedincov rastúcich mimo lesa dosahuje 12,7 metra, s rozpätím od 7 do 24 metrov. Priemerná hrúbka kmeňa (vo výške 1,3 m) je 52 cm, s rozpätím od 9 do 154 cm.
Medzi najkrajšie exempláre patria stromy na lokalitách Zabudišová (výška 20 m, hrúbka d1,3 = 131 cm, priemer koruny 25 m), Devičany (výška 13 m, hrúbka d1,3 = 134 cm) a Modra (výška 15 m, hrúbka d1,3 = 154 cm, obvod 483 cm).
Kôra a listy
Borka oskoruše je hladká. V mladosti je zelená, neskôr sa mení na šedohnedú s dlhými, šedobielymi, priečne položenými lenticelami (čočinkami).
Listy sú jednoduché, striedavé, eliptické, celokrajné, s krátkym stopkom (približne 1 cm). Sú tenké a tuhé.
Kvety a plody
Kvety sú nenápadné, drobné, zelenavé až žltozelené, spočiatku chlpaté. Sú obojpohlavné, päťpočetné a usporiadané v vrcholíkoch v úžľabí listov. Oskoruša je medonosná.
Plody hodnotených jedincov sa líšili veľkosťou, tvarom aj farbou. Priemerná dĺžka plodov bola 25 mm (rozpätie 15 - 40 mm) a priemerná šírka 23 mm (rozpätie 13 - 34 mm).
- Tvar plodov: Najpočetnejšiu skupinu (40 %) tvorili pomerne malé, guľovité (jablkovité) plody do 23 mm (var. maliformis Pénzes). Početné (31 %) boli aj relatívne malé, okrúhlasto hruškovité plody s rozmermi 29 × 25 mm (var. micropyriformis Pénzes).
- O niečo nižšie zastúpenie (23 %) mali výrazne hruškovité tvary plodov s rozmermi 30 × 25 mm (var. pyriformis Pénzes).
- Veľmi malé zastúpenie (4 %) mali okrúhlasto hruškovité plody s veľkosťou 33 × 32 mm a takisto (2 %) aj výrazne hruškovité plody s veľkosťou 40 × 26 mm (var. ???).
Farba plodov v čerstvej zrelosti bola tiež rozdielna.
Nároky a pestovanie
Oskoruša rastie predovšetkým v teplých oblastiach, často na miernych svahoch s južnou expozíciou. Pri štúdiu premenlivosti oskoruše na Slovensku boli hodnotené stromy na lokalitách s nadmorskou výškou od 200 do 500 m, na teplých juhovýchodných, južných a juhozápadných expozíciách, s priemernými ročnými teplotami od 7 do nad 8 °C a priemerným ročným úhrnom zrážok 600 - 850 mm.
Podľa dostupných údajov z roku 1992, vo Švajčiarsku evidovali približne 170 a v Luxembursku 33 starších stromov. Snahy o zachovanie a rozšírenie tohto druhu pokračujú.
Krušina jelšová (Frangula alnus) - porovnanie a odlíšenie
V súvislosti s informáciami o drevinách sa často spomína aj krušina jelšová (Frangula alnus L.), ktorá patrí do čeľade rešetliakovitých rovnako ako oskoruša. Je dôležité tieto druhy odlíšiť, keďže sa líšia svojím vzrastom, plodmi aj primárnym využitím.
Charakteristika krušiny
Krušina jelšová je ker, ktorý sa vyskytuje hlavne v Európe, Eurázii a severnej Afrike. Dorastá maximálne do výšky 3 metrov. Vyznačuje sa hladkou, lesklou, jasnobodkovanou kôrou sivočiernej farby. Listy sú striedavé, elipsovitého tvaru s veľkosťou okolo 5 cm. Kvety sú drobné, zelenkasto až žltozelené, zoskupené v riedkych vrcholíkoch. Je medonosná.
Stanovište a rast
Darí sa jej pri potokoch, v listnatých lesoch, v poraste vŕb, topoľov a jelší, na rúbaniskách a medzi krami. Rastie na vlhkých stanovištiach a rašeliniskách, kde vytvára celé porasty.
Využitie krušiny
Na liečebné účely sa zbiera kôra krušiny (Cortex frangulae). Najvhodnejší čas na zber je po daždi, keď je kôra tenká a poddajná. Zbierala sa z mladých konárov. Čerstvá kôra obsahuje antranolglykozid frangulozid.
Po usušení sa kôra musí zahriať na 1 hodinu pri teplote 100 °C alebo sa musí uskladniť 1 rok. Počas tejto doby dochádza k enzymatickému štiepeniu, čím vznikajú antrachinónové glykozidy, franguloemodín a glukóza.
Kôra krušiny alebo extrakt z nej sa používa ako spoľahlivý preháňavý prostriedok pri chronických zápchách a na posilnenie peristaltiky čriev. Uplatňuje sa aj pri liečbe chorôb pečene, žlčníka a podžalúdkovej žľazy. Je súčasťou čajovinových zmesí na odtučňovanie a pomáha aj proti črevným parazitom.
Dôležité upozornenie: Jednotlivá dávka predstavuje asi 1 čajovú lyžičku, denná dávka nemá byť vyššia ako 10 čajových lyžičiek. Silnejšie a častejšie dávky pôsobia ako jed.
Zevne sa krušina olšová používa pri špatne sa hojacich ranách a hemoroidoch do kúpeľov či na obklady.
Rozmnožovanie a starostlivosť
Krušina sa rozmnožuje vegetatívne a rýchlo rastie. Nevyžaduje zvláštnu starostlivosť. Na jar, najlepšie po daždi, sa mladé konáriky zrezávajú.
