Lúčovite súmerné živočíchy, historicky známe ako mechúrniky (Coelenterata), predstavujú významný evolučný stupeň v živočíšnej ríši, charakterizovaný prítomnosťou pravých tkanív a lúčovitou súmernosťou tela. Títo praví dvojlistovce (Diploblastica) majú telo tvorené dvoma zárodočnými vrstvami - ektodermom a endodermom, pričom priestor medzi nimi vypĺňa rôsolovitá hmota nazývaná mezoglea.
Jednoduchá stavba tela umožňuje týmto organizmom dýchanie a výmenu látok s okolím difúziou cez celý povrch tela. Tráviaca dutina, označovaná ako gastrovaskulárna sústava, slúži zároveň ako prijímací a vyvrhovací otvor. U medúz a sasaniek sa stretávame s mimobunkovým (extracelulárnym) trávením, zatiaľ čo niektoré koraly si zachovali vnútrobunkové trávenie.
Svalová sústava je jednoduchá a umožňuje základné pohyby. Nervový systém nie je centralizovaný, ale tvorený voľne rozptýlenými nervovými bunkami vo forme siete.
Revízia klasifikácie a fylogenetické vzťahy
Klasifikácia lúčovito súmerných živočíchov a dvojlistovcov prešla v modernej zoológii zásadnými zmenami. Hubkám chýbajú pravé tkanivá a nie sú fylogeneticky príbuzné s ostatnými dvojlistovcami. Skupina mechúrniky bola rozdelená na dve nesúvisiace vývojové línie: pŕhlivce (Cnidaria) a nepŕhlivce (Acnidaria), dnes známejšie ako rebrovky (Ctenophora).
Pŕhlivce majú prekvapivo bližšie k dvojstranovcom (Bilateralia) ako k rebrovkám, u ktorých bol zistený vývoj nepravého tretieho zárodočného listu (mezenchým).
Pŕhlivce (Cnidaria) a ich charakteristiky
Pŕhlivce sa vyznačujú prítomnosťou pŕhlivých buniek (knidoblastov) na ramenách obklopujúcich ústny otvor. Tieto bunky obsahujú paralytický jed (hypnotoxín), ktorý slúži na omráčenie koristi. Mechanizmus pŕhlivej bunky je mimoriadne rýchly: po podráždení citlivého výbežku (knidocilu) sa z bunky vymočí duté vlákno pod vysokým tlakom, ktorým sa toxín vstrekne do obete.
Životný cyklus a rozmnožovanie
Pre pŕhlivce je typické striedanie pohlavnej a nepohlavnej generácie (metagenéza). Z oplodneného vajíčka sa vyvíja plávajúca larva - planula, ktorá sa neskôr prichytí na dno a premení sa na polyp (scyfistoma). Polyp sa môže nepohlavne množiť pučaním. V nepriaznivých podmienkach môže prechádzať do ochranného štádia - podocysty.
Polyp následne podstupuje priečne odškrcovanie (strobiláciu), čím vzniká strobila. Z jej vrchnej časti sa oddeľujú mladé medúzky nazývané efyry (ephyrae). Po oddelení sa efyra prevráti, dorastú jej ramená a vyvinie sa na dospelú medúzu.
Životný cyklus Cnidariána
Klasifikácia v rámci pŕhlivcov
V rámci triedy pŕhlivcov dochádza k fylogenetickému deleniu:
Koralovce (Anthozoa)
Sú fylogeneticky najpôvodnejšou skupinou. Vyskytujú sa výlučne v štádiu polypa, medúza u nich chýba. Ich tráviaca dutina je rozdelená priehradkami. Rozmnožujú sa pohlavne aj nepohlavne.
- Osemlúčové koraly (Octocorallia): Majú osem perovito rozvetvených ramien.
- Šesťlúčové koraly (Hexacorallia): Majú ramená v násobkoch šiestich. Patria sem koraly tvorivé útesy (Madreporaria) a sasanky (Actiniaria). Sasanky si netvoria schránku a pohybujú sa plazením.
Medúzovce (Medusozoa)
Sú vývojovo mladšou vetvou, u ktorej sa prvýkrát objavila rodozmena (striedanie polypa a medúzy).
- Polypovce (Hydrozoa): Prevažne morské, čiastočne aj sladkovodné. Striedajú štádium polypa a medúzy, pričom polyp spravidla prevláda. Medúzy sa od pravých medúz líšia prítomnosťou plachtice (velum).
- Nezmary (Hydrida): Drobné sladkovodné polypy bez medúzového štádia. Rozmnožujú sa nepohlavne pučaním v lete a pohlavne na jeseň. Pohlavné bunky vznikajú z ektodermu.
- Medúzovky (Trachylida): Solitérne polypovce s potlačeným alebo chýbajúcim polypovým štádiom. Prevláda plávajúce medúzové štádium. Príkladom je medúzka sladkovodná (Craspedacusta sowerbii).
- Rúrovníky (Siphonophora): Výlučne morské, tvoria plávajúce polymorfné kolónie s extrémne špecializovanými jedincami.
- Medúzovce (Scyphozoa): „Pravé medúzy“, kde jednoznačne prevláda pohyblivé medúzové štádium. Majú zvon bez plachtice a zložitú gastrovaskulárnu sústavu.
Medúzka sladkovodná (Craspedacusta sowerbii) - mimoriadny prípad
Medúzka sladkovodná je zaujímavý invázny druh pôvodom z východnej Ázie, ktorý sa rozšíril do sladkovodných biotopov po celom svete, vrátane Slovenska. Vyskytuje sa v štádiu medúzy len koncom leta pri teplotách vody nad 20 °C. Po zvyšok roka žije v štádiu polypa, ktorý je ťažko zbadateľný a žije prisadnutý na dne.
Polyp sa v priaznivých podmienkach nepohlavne rozmnožuje pučaním, čím vznikajú nové medúzky. Medúzky sa následne rozmnožujú pohlavne, pričom po splynutí gamét vzniká larvička planula, z ktorej sa vyvinie nový polyp. Nepriaznivé podmienky prečkáva v pokojovom štádiu - podocyste.
Napriek tomu, že medúzka sladkovodná je predátorom živiaceho sa zooplanktónom, jej pŕhlivé bunky sú pre človeka neškodné. Vyskytuje sa v rôznych stojatých vodách, ale aj v riekach. Jej rozšíreniu prispieva aj vodné vtáctvo, ktoré prenáša jej vývojové štádiá.
„Nesmrteľná“ medúza Turritopsis dohrnii
Medúza s latinským názvom Turritopsis dohrnii, prezývaná aj „nesmrteľná medúza“, je známa svojou unikátnou schopnosťou omladzovania. V prípade stresových podmienok, ako je hladovanie, zranenie alebo zmena teploty či slanosti vody, sa môže z dospelého jedinca vrátiť späť do štádia polypu.
Tento proces, nazývaný transdiferenciácia, zahŕňa premenu dospelých buniek na iný typ buniek. Dospelá medúza sa zmení na neforemnú hrudku, ktorá klesne na dno a po troch dňoch sa premení na polyp. Tento polyp je geneticky identický s pôvodnou medúzou, predstavuje však jej mladšiu verziu. Nepohlavné rozmnožovanie potomkov z polypu vytvára stovky geneticky identických medúz.
Hoci táto schopnosť umožňuje medúze teoreticky žiť večne, neznamená to absolútnu nesmrteľnosť. Medúza môže zomrieť v dôsledku predátora alebo choroby. Vedci veria, že štúdium tejto medúzy by mohlo priniesť kľúč k pochopeniu procesov starnutia a potenciálne k dosiahnutiu biologickej nesmrteľnosti.
Medúza leví hriva (Cyanea capillata)
Medúza leví hriva je jedným z najväčších morských živočíchov. Jej jed nie je pre človeka smrteľný, ale je bolestivý a môže spôsobiť pálenie, svrbenie a vyrážky. Pri popŕhlení môže pomôcť biely ocot.
Rozmnožovanie tejto medúzy závisí od teploty vody a potravy. Často uhynie v dôsledku nedostatku potravy, pretože jej veľkosť sťažuje jej príjem. Vyskytuje sa v austrálskych moriach a môže dorásť až do obrovských rozmerov, pričom menšie jedince môžu byť požierané inými druhmi medúz počas obdobia rozmnožovania.
tags: #nepohlavne #rozmnozovanie #meduz