Rozmnožovanie je základný prejav života, ktorý zabezpečuje zachovanie druhu a prenos dedičných vlastností z rodičov na potomkov. U rastlín, na rozdiel od živočíchov, kde sa vegetatívne rozmnožujú len vývojovo najnižšie druhy, sa mnohými spôsobmi vegetatívne rozmnožujú aj vyššie rastliny. Tento proces môže prebiehať nepohlavne (vegetatívne) alebo pohlavne (generatívne).
Nepohlavné (vegetatívne) rozmnožovanie
Pri nepohlavnom rozmnožovaní vzniká nová rastlina z časti tela materskej rastliny, čiže z buniek, ktoré vznikli mitotickým delením. Tieto dcérske rastliny majú rovnakú genetickú informáciu ako materská rastlina, čím sa zabezpečuje zachovanie jej vlastností. Tento spôsob rozmnožovania je všeobecný pojem, ktorého súčasťou je aj vegetatívne rozmnožovanie.
Vegetatívne rozmnožovanie je špecifický spôsob nepohlavného rozmnožovania, ktorý súvisí s vegetatívnymi orgánmi rastlín, ako sú korene, stonky a listy. Pre rastliny, ktoré nemajú typické rastlinné orgány, je vhodnejšie hovoriť o nepohlavnom spôsobe rozmnožovania. Tieto termíny sa často zamieňajú.
Význam nepohlavného rozmnožovania spočíva v tom, že umožňuje existenciu mnohým rastlinným druhom, ktoré vznikli medzidruhovým krížením alebo zmnožením vlastného chromozómového súboru. Tieto rastliny by mali problémy pri tvorbe pohlavných buniek počas meiózy, čo by viedlo k neživotaschopným gamétam.
Spôsoby vegetatívneho rozmnožovania
Existuje viacero spôsobov, ako sa rastliny môžu vegetatívne rozmnožovať:
- Rozmnožovanie bunkovým delením: Typické pre sinice a jednobunkové riasy.
- Výtrusy: Jednobunkové útvary špecializované na nepohlavné rozmnožovanie, ktoré vznikajú vo výtrusniciach. Toto je typické pre výtrusné rastliny ako machorasty, prasličky, plavúne a paprade.
- Špecializované útvary: Niektoré vyššie rastliny tvoria špecializované útvary na vegetatívne rozmnožovanie:
- Rozmnožovacie cibuľky: Tvoria ich rastliny ako cesnak a cibuľa.
- Hľuzy: Vyskytujú sa napríklad u georgíny a zemiaka. Hľuznaté rastliny sa rozmnožujú rozdelením hľuzy.
- Poplazy: Na ich konci vznikajú nové rastliny, napríklad u jahôd (povrchové poplazy) alebo pýru (podzemné poplazy).
- Odnože: Sú to výhonky, ktoré rastú vzpriamene (obilniny) alebo ako poplaz. Na určitých odstupoch na nich vznikajú noví jedinci.
- Pacibule (bubily): Po oddelení od rodiča sa z nich vyvinú nové rastliny, napríklad cesnak.
- Odrezky: Používajú sa pri získavaní nových kríkov ríbezlí, viniča a iných drevín, ale aj pri rozmnožovaní ruží, muškátov či vŕb. Odrezky sa odoberajú zo stredu rozkonáreného vrcholu zdravých rastlín, ktoré nemajú kvety. Pre urýchlenie zakoreňovania sa používajú stimulátory. Odrezky sa môžu zrezávať na dĺžku 15-20 cm, pričom spodný rez sa robí tesne pod púčikom a horný rez je rovný. Pri rozmnožovaní stromov je často lepšie odrezky odlamovať, aby sa nepomliaždilo ich pletivo.
- Potápanie: Jednoročné výhonky sa ohýbajú do pôdy okolo materského kríka. Potopená časť výhonka zakorení a po oddelení sa môže vysadiť na trvalé miesto.
- Vrúbľovanie a očkovanie: Nepriame vegetatívne rozmnožovanie, pri ktorom sa spája časť ušľachtilej odrody (púčik alebo vrúbeľ) s vhodným podpníkom. Používa sa najmä pri ovocných drevinách. Existujú rôzne techniky, napríklad Forkertov spôsob očkovania, ktorý nie je závislý od toku miazgy.
- Fragmentácia: Rozpad organizmu na niekoľko menších častí, z ktorých vznikajú noví jedinci.
Výhody vegetatívneho rozmnožovania
Hlavnými výhodami vegetatívneho rozmnožovania sú rýchlosť a spoľahlivosť. Rastliny si zachovávajú vlastnosti materského jedinca, čo je kľúčové pri pestovaní odrôd s cennými úžitkovými vlastnosťami. Okrem toho, mnohé druhy, ktoré sa zo semien rozmnožujú ťažko alebo vôbec, sa dajú týmto spôsobom jednoducho množiť.
Využíva sa prirodzene v prírode, ale aj cielene v záhradníctve a poľnohospodárstve, najmä pri rozmnožovaní ovocných a okrasných rastlín. Je to jednoduchý spôsob, ako získať viac rastlín bez veľkých nákladov, pričom jedna rastlina vie dať mnoho odrezkov bez ohrozenia jej zdravia.
Pohlavné (generatívne) rozmnožovanie
Pri pohlavnom rozmnožovaní sa nová rastlina vyvinie zo zygoty, ktorá vznikla splynutím dvoch diferencovaných pohlavných buniek - gamét. U krytosemenných rastlín sa pohlavné orgány nachádzajú v kvetoch.
Samčia gaméta je spermatozoid, pri kvitnúcich rastlinách sa ním stáva peľové zrnko. Samčia gaméta splýva so samičou gamétou - vajíčkovou bunkou. Počet chromozómov jadra sa pri redukčnom delení (meióze) zredukuje na polovičný, haploidný počet, takže obe gaméty majú haploidný počet chromozómov.
Keďže nová rastlina preberá chromozómy od dvoch rodičovských rastlín, ktoré môžu byť odlišné, svojimi dedičnými vlastnosťami sa celkom nezhoduje s rodičovskými rastlinami. Týmto spôsobom sa zabezpečuje genetická variabilita, ktorá je dôležitá pre adaptáciu druhu na meniace sa podmienky prostredia.
Proces opelenia a oplodnenia u krytosemenných rastlín
Pri pohlavnom rozmnožovaní je rastlina opelená buď peľom z toho istého kvetu (samoopelenie), alebo peľom z iného kvetu tej istej alebo inej rastliny toho istého druhu (cudzoopelenie). Samoopelenie je často nežiaduce, preto sú rastliny fylogeneticky prispôsobené tak, aby sa mu zabraňovalo.
Niektoré rastliny majú mechanizmy, ktoré bránia samoopeleniu. Napríklad u jabloní nedozrievajú blizny a peľnice v tom istom kvete naraz. Iné rastliny využívajú hmyz na prenos peľu z peľníc dlhých tyčiniek na blizny dlhých čneliek a naopak, čím sa zabezpečuje cudzoopelenie.
Peľové zrnko zachytené na blizne (opelenie) začne klíčiť na peľové vrecúško, ktoré cez pletivo čnelky a semenníka prerastá do zárodočného mieška. Pri krytosemenných rastlinách dochádza k dvojitému oplodneniu. Z prvého oplodnenia vzniká zygota, z ktorej sa vyvinie zárodok. Z druhého oplodnenia vzniká triploidná bunka, ktorá dáva vznik výživnému pletivu semena - endospermu.
Semená môžu vznikať aj z neoplodnenej vajcovej bunky (partenogeneticky), napríklad pri jastrabníku a alchemilke, alebo z iných buniek zárodočného mieška.
Animácia dvojitého oplodnenia
Rodozmena (metagenéza)
Rodozmena je životný cyklus rastlín (a tiež húb a niektorých živočíchov), ktorý sa charakterizuje striedaním sa dvoch generácií: gametofytu (pohlavná generácia, haploidná, n) a sporofytu (nepohlavná generácia, diploidná, 2n).
U prvých suchozemských rastlín (ryniorasty) bola rodozmena izomorfná (rovnakotvará), kde gametofyt a sporofyt mali podobný tvar a mohli existovať samostatne. S postupným vývojom a prechodom na pevninu došlo k redukcii jednej z generácií, čo viedlo k heteromorfnej (rôznotvarej) rodozmene.
U machorastov prevláda gametofytická generácia nad sporofytom, zatiaľ čo u ostatných vyšších rastlín, vrátane krytosemenných, je typickým znakom prevládajúci sporofyt. U krytosemenných rastlín dochádza k extrémnej redukcii gametofytu. Samičí gametofyt (zárodočný vak) má len niekoľko málo buniek (typicky 7), zatiaľ čo samčí gametofyt (peľové zrnko) tvorí len 2-3 bunky.
Ak sa výtrusy sporofytu nelíšia tvarom, hovoríme o izospórickej rodozmene (napr. prasličky).
Rozmnožovanie viniča
Vinič patrí medzi najstaršie pestované rastliny a preto rozmnožovanie viniča je témou, ktorá zaujíma nielen vinárov, ale aj bežných záhradkárov. Možno si poviete, že stačí zasadiť nové sadenice z obchodu. No práve rozmnožovanie viniča vlastnými rukami má svoje čaro - zachováte si overenú odrodu, získate odolnejšie rastliny a navyše ušetríte.
Generatívne rozmnožovanie prebieha semenami, no v praxi ho využívajú najmä šľachtitelia. Pre bežného pestovateľa nemá veľký význam, pretože semenáč nezachováva vlastnosti materskej rastliny. Preto sa v záhradkárskej praxi využíva predovšetkým vegetatívne rozmnožovanie viniča. To je založené na zakorenení častí viniča alebo na spájaní podpníka a ušľachtilého viniča.
Najrozšírenejšie metódy vegetatívneho rozmnožovania viniča
-
Rozmnožovanie odrezkami
Najrozšírenejším spôsobom, ktorý pozná takmer každý vinohradník, je rozmnožovanie odrezkami jednoročného dreva. Odrezky sa pripravujú špeciálnym spôsobom. Dolná časť sa vždy zreže tesne pod uzlom, aby sa podporilo zakorenenie. Nad horným púčikom sa necháva malý čapík dlhý približne 15 mm, ktorý chráni púčik pred vyschnutím. Pred zasadením sa odrezky stratifikujú - to znamená, že sa nechajú v špeciálnych podmienkach, kde sa na rezných ranách vytvorí kalus, teda závalové pletivo. Práve to je základom pre tvorbu nových koreňov. Skúsení záhradkári odporúčajú odrezky pred vysadením na niekoľko hodín namočiť do vody. Okrem klasických drevitých odrezkov sa využívajú aj púčikové alebo zelené odrezky. Tento spôsob rozmnožovania sa používa hlavne pri obzvlášť cenných a šľachtených odrodách. Ich výhodou je, že dokážu zachovať všetky špecifické vlastnosti odrody, no vyžadujú si viac starostlivosti.
Ako využiť odrezky viniča na rozmnožovanie nových sadeníc:
- Príprava odrezkov: Odrezky z jednoročného dreva sa zrežú tesne (cca 5mm) pod očkom. Ideálna dĺžka odrezku je okolo 40 cm.
- Odstraňovanie prebytočných očiek: Ponechajte len jedno najvyvinutejšie očko, z ktorého je nádej, že vyrašia letorast.
- Zakoreňovanie:
- Vo vode: Odrezky sa postavia do pohára s vodou (výška hladiny 1-2 cm). Voda sa každých 5 dní kompletne vymení. Vhodná teplota je 22-26 stupňov Celzia. V priebehu 10 dní vyrašia zelené listy a následne po ďalších 10 dňoch vyrazia korienky. Do jedného 7 dcl pohára sa zmestí cca 5-10 odrezkov. Očká na odrezku sa nevyslepujú, kým sa neobjavia korienky. Keď očká vyrašia, nechajte rásť len jeden výhonok.
- Vo vlhkých pilinách: Vrchnú časť nádoby s vlhkými pilinami prekryte potravinárskou fóliou tak, aby z nej trčal len samotný odrezok. Preneste na teplé miesto a nechajte 7 - 12 dní zakoreniť.
- Presádzanie: Akonáhle odrezky zapustia korienok, presadia sa do hliny.
Tipy pre úspešné zakoreňovanie:
- Použite dažďovú vodu alebo odstátú vodu z vodovodu.
- Ako ochrana pred hnitím a plesňami pomôže pridať do vody malé množstvo hypermangánu draselného.
- Najvhodnejšie obdobie na rozmnožovanie je od marca, kvôli dostatku prirodzeného svetla.
- Tento spôsob funguje dobre aj u tzv. zelených odrezkov.
-
Potápanie
Potápanie patrí medzi najjednoduchšie a zároveň veľmi spoľahlivé spôsoby rozmnožovania viniča. Používali ho už naši starí rodičia, keď vo vinohrade chýbal jeden či dva kry. Vyberie sa jednoročný, dostatočne vyzretý výhon, ktorý sa ohne k pôde a časť sa zasype zeminou. Táto časť začne postupne vytvárať vlastné korene, zatiaľ čo zostáva stále napojená na materskú rastlinu.
-
Dolovanie
Dolovanie je podobné potápaniu, no s tým rozdielom, že do jamy sa zahŕňa celá nadzemná časť viniča. Jednoročné výhony sa vyvedú tam, kde chýbajú kry, a počas dvoch až troch rokov zakorenia. Až potom sa nové rastliny oddelia od materského kra.
-
Vrúbľovanie a očkovanie
Toto je nepriame vegetatívne rozmnožovanie, pri ktorom sa spája časť ušľachtilej odrody (púčik alebo vrúbeľ) s vhodným podpníkom. Používa sa najmä pri ovocných drevinách. Existujú rôzne techniky, napríklad Forkertov spôsob očkovania, ktorý nie je závislý od toku miazgy.
Výsadba viniča
Pre vinič je najvhodnejšie slnkom prehriate miesto, ktoré je chránené pred vetrom. Optimálnym časom na výsadbu je druhá polovica mesiaca apríl a prvá polovica mája, možná je však aj jesenná výsadba.
Pôdu pred výsadbou starostlivo pripravíme, dôkladne a hlboko prekypríme. Pri ťažkých pôdach zapracujeme do pôdy kompost, prípadne rašelinu, aby sme zlepšili štruktúru pôdy. Taktiež je vhodné pred vysádzaním zapracovať do pôdy aj hnojivá s obsahom minerálnych látok.
Mykorhízne huby pri výsadbe
Odborníkmi odporúčané sú pri výsadbe aj viniča mykorhízne huby Symbivit. Stačí ich totiž aplikovať len jedenkrát pri výsadbe rastlín (ale dajú sa aj aplikovať už vysadeným rastlinám). Dokážu zvýšiť úrodnosť, vinič a iné ovocné rastliny majú vyššiu cukornatosť, obsahujú viac antioxidantov. A stávajú sa napríklad kvety a okrasné rastliny a dreviny krajšie, pestrejšie a úrodnejšie.
Základné pravidlo, aby boli mykorhízne huby účinné, je, že sa musia dostať ku koreňom rastliny, stromku či sadenice.
Na čo treba dbať pri výsadbe viniča
Najvhodnejšie obdobie na vysádzanie: Druhá polovica apríla až prvá polovica mája, prípadne jesenná výsadba.
Vzdialenosti pri výsadbe:
- Pri stene: minimálne 20 centimetrov od steny.
- Pri špalierovej výsadbe alebo vertikálnom kordóne: 1 až 1,5 metra.
- Pri horizontálnom kordóne: 2 až 3 metre.
- Šírka v medziradí: minimálne 1,5 metra.
Príprava a výsadba prostokorennného viniča:
- Pred výsadbou zostrihnite vinič na 1 až 2 zdravé pútiky.
- Korene skráťte približne na šírku dlane.
- Vinič namočte do vody zhruba na 12 hodín chránený pred priamym slnkom.
- Do jamy ho vložte šikmo tak, aby štepená časť bola po zasadení približne 3 až 4 centimetre nad zemou.
- V jame sadenicu do polovice zasypte ľahkým výživným substrátom, pridajte mykorhízne huby a utlačte.
- Zalejte vodou, aby sa zem dostala medzi korene.
- Jamú doplníte substrátom a znova dobre utlačte.
- Ak nie je miesto štepenia zaliate voskom, prekryte vinič zemou, aby ste zamedzili popáleniu očiek ostrým jarným slnkom. Pri jesennej výsadbe je odporúčané nakopčenie, ktoré ochráni spodné púčiky pred namrznutím.
Výsadba viniča z kontajnera (v črepníku):
Nakyprenú pôdu okolo vysadenej rastliny utláčame tak, aby sme nepoškodili prípadné novorastúce korienky. Ďalej postupujeme obdobne ako pri vysádzaní prostokorenného viniča, s dôrazom na pridanie mykorhíznych húb a zálievky.
Ku každej sadenici súčasne umiestnite oporný kolík s minimálnou nadzemnou výškou rovnakou ako je plánovaná výška kmienka.
V prvom roku po vypučaní letorastov (najskôr v druhej polovici mája) odhrnieme hlavu sadenice, vyberieme najsilnejší letorast a začneme ho v pravidelných odstupoch uväzovať k opore, aby sme docielili pekne rovno rastúci kmienok. Ostatné letorasty dôkladne odstránime. Z pazúch listov budúceho kmienka odštipujeme bočné letorasty, aby hlavný letorast nevyčerpávali. Približne koncom septembra zalomíme vrchol.
Popri tom robíme pravidelnú chemickú ochranu (pokiaľ to odroda vyžaduje), kypríme a odburiňujeme pôdu; hnojenie nie je nevyhnutné.
Jarný rez viniča
Jarný rez je najvhodnejší, pretože umožňuje presne stanoviť a dodržať normu zaťaženia kra rodivými púčikmi. Jarný rez rozoznávame skorý a neskorý.
Predjarný rez
Skorým jarným rezom sa znižuje slzenie krov a podporuje (urýchľuje) sa pučanie. Uskutočňuje sa koncom februára a v marci.
Neskorý jarný rez
Neskorý jarný rez sa robí v oblastiach, kde sa pravidelne vyskytujú neskoré jarné mrazy.
Tvarovanie dreva viniča po reze
Regulácia rastu a rodivosti sa popri správnom spôsobe rezu a zaťaženia kra dosahuje aj správnym tvarovaním rodivého dreva, najmä ťažňov. Tvarovaním, teda ohýbaním ťažňov eliminujeme vplyv polarity, silu rastu letorastov jednotlivých inzercií, ako aj pomer vegetatívnych a generatívnych orgánov.
tags: #nepriame #vegetativne #rozmnozovanie #vinica