Menšie kríky zdraviu prospešných brusníc zvládne pestovať ako v záhradke, tak aj v kvetináči naozaj každý. Za rok až dva tak získame zásobu chutných plodov plných antioxidantov. Brusnice vo všeobecnosti (a teda aj kľukvy) patria medzi stálozelené, neopadavé a veľmi odolné kríky podobné čučoriedkam. Koncom jari a počas leta kvitnú brusnice jemnými ružovkastými alebo krémovobielymi kvietkami pripomínajúcimi zvončeky. Na jeseň sa k žiarivým červeným plodom pridajú aj listy s výraznými odtieňmi žltej, červenej, bordovej a fialovej.
Čo sú brusnice a aké sú ich vlastnosti?
Brusnica, známa aj ako Cranberry alebo kľukva, je drobné červené ovocie rastúce na nízkych polodrevnatých kríkoch. Najznámejšia je Brusnica pravá (Vaccinium vitis idaea L.), ktorá sa vyskytuje prirodzene od nížin až po subalpínske pásmo na chudobných kyslých piesočnatých pôdach. Okrem nej poznáme ešte brusnicu s prívlastkom obyčajná, no určite s neobyčajnými vlastnosťami. Vedeli ste, že kľukva je vlastne ťahavý druh brusnice s veľkými plodmi? Okrem nej poznáme ešte brusnicu s prívlastkom obyčajná, no určite s neobyčajnými vlastnosťami. Brusnice zaraďujeme medzi menej známe ovocniny. Ich pôvodným domovom je Severná Amerika a severné časti Ázie a Európy, kde v suchších lesoch tvoria podrast, najmä borovíc. V týchto častiach sveta je jej pestovanie veľmi rozšírené a populárne. U nás sa na jej pestovanie zameriavajú skôr záhradkári, pre ktorých je vítaným spestrením jedálnička. Sú to nízke polokry s výškou 20 - 30 cm, s kožovitými vždyzelenými listami. Plodom sú červené postupne dozrievajúce dekoratívne bobule. Ich pestovanie je pomerne jednoduché. Možno ich pestovať takmer všade, i v oblastiach, kde sa ostatným ovocninám už nedarí. V záhradách sa pestujú vo forme záhonov, ako súčasť vresoviska alebo ako podrast pod rododendronmi v okrasných výsadbách.
Brusnice i kľukva patria medzi kyslomilné rastliny. Znamená to, že ak ich zasadíte do obyčajnej zeminy v záhrade, nebudú prosperovať. Brusnice majú korene plytko, čo môže byť problémom pri odstraňovaní buriny. Veľmi zle reagujú na zarastenú plochu, nakoľko sú nízke a plytko korenia. Zabudnite však na nejaké okopávanie. Rez brusnice v zásade nevyžadujú. Každá rastlina brusnice je tvorená poliehavými i vzpriamenými výhonkami. Kvety a následne plody sa tvoria vždy na tých vzpriamených.
Podmienky pre úspešné pestovanie
Výber stanovišťa a pôdy
Na výsadbu je najvhodnejšie jarné alebo jesenné obdobie. Volíme polotienisté stanovištia, priamy slnečný úpal im škodí. Ak je to možné, rastliny vysaďte na slnečné miesto, najlepšie spolu s inými odrodami. V tieni takmer neplodia. V záhone sa im darí priamo s klasickými čučoriedkami. Pôda by mala byť dobre priepustná, dostatočne vlhká, ale predovšetkým kyselá. Brusnice potrebujú pôdu s pH medzi 4,0 a 5,5. Ak je vaša pôda menej kyslá, môžete ju upraviť pridaním síry, rašeliny alebo hnojív určených pre kyslomilné rastliny. Brusnice vyžadujú kyslé pH, slnečné stanovisko. V záhradách sa pestujú vo forme záhonov, ako súčasť vresoviska alebo ako podrast pod rododendronmi v okrasných výsadbách.
V klasickej pestovateľskej oblasti býva pôda zvyčajne menej kyslá, skôr vápenatejšia, naopak, v podhorských oblastiach ihličnatých lesov býva málo vápnitá, viac kyslá. Ak pôda rastlinám nevyhovuje z hľadiska kyslosti, treba ju upraviť - buď čiastočne, alebo celoplošne nahradiť vhodným kyslým substrátom. Ten si môžeme kúpiť hotový alebo si ho namiešať sami. Presnejší je jednoduchý orientačný test kyslosti pôdy. Špeciálne testovacie súpravy sa dajú kúpiť v záhradkárskych potrebách. Ak pôda nie je vhodná na pestovanie kyslomilných rastlín, musíme ju z miesta výsadby vresoviska vyviezť a nahradiť špeciálnym kyslým substrátom a zároveň treba zabezpečiť odizolovanie kyslomilného substrátu, do ktorého rastliny vysádzame, od okolitej záhradnej pôdy. Pri závlahách, vzlínaní vody, ale aj pri obrábaní by mohol okolitý pôdny vápnik preniknúť do kyslého substrátu, čo by negatívne ovplyvnilo kyslomilné rastliny. Zvýšenie obsahu vápnika spôsobuje pri týchto rastlinách tzv. chlorózu. Pri výsadbe niekoľkých rastlín je vhodné vysádzať ich do tzv. vresoviskových jam. Najmä pri väčších výsadbách je pre nás cenovo výhodnejšie pripraviť si substrát svojpomocne. Je dobré vopred si preveriť používané zložky substrátu, najmä čo sa týka ich kyslosti a obsahu vápnika, lebo často kvalita deklarovaná predajcom nezodpovedá skutočnosti. Napríklad aj rašelina má širokú škálu obsahu vápnika i kyslosti - môže byť veľmi kyslá (najmä vrchovisková), čo nám vyhovuje, až neutrálna, dokonca alkalická. Vhodná je špeciálna rašelina Novobalt.
Príprava pôdy a výsadba
Pripravíme si preto jamu o veľkosti 30x30x30 a vysypeme ju rašelinou zmiešanou s bežnou zeminou alebo substrátom pre kyslomilné rastliny. Ideálne pH pôdy pre brusnice a kľukvu by malo byť maximálne do 5,5. Vhodne kyslú pôdu si môžete pripraviť aj doma - zmiešaním hrubozrnného piesku a rašeliny. Substrát pre brusnice je podobný ako pre čučoriedky. Vytvoríme ho zo zmesi vrchoviskovej rašeliny, riečneho piesku, listovky, s prídavkom kompostu, perlitu a pilín. Nakoľko majú brusnice plytký koreňový systém, postačuje im hĺbka substrátu 20 - 30 cm.
Ak sa chystáme pestovať brusnice v kvetináči alebo v inej nádobe, nezabudneme na drenáž na odvod prebytočnej vody. Pri pestovaní v nádobách alebo vo fóliou vystlatých jamách zabezpečiť odtok prebytočnej vody. Veľmi dobre im tiež vyhovuje pestovanie na hrobčekoch, kde je ďaleko menšie riziko zamokrenia. Pri výsadbe niekoľkých rastlín je vhodné vysádzať ich do tzv. vresoviskových jam.
Kríčky vysádzajte začiatkom jari, po poslednom veľkom mraze. Vysádzame rastliny z kontajnerov, u ktorých nedochádza pri výsadbe k porušeniu koreňového balu. Vysádzame ich o čosi hlbšie ako rástli v kontajneri. V krátkej dobe vyrastie z koreňového krčka množstvo nových výhonov, ktoré obrastú celý záhon a vytvoria zapojený porast. Pri výsadbe zakúpených sadeníc brusníc a ich ďalšom pestovaní treba vychádzať z prirodzených nárokov týchto rastlín. Nakoľko ich domovom sú suché prevažne ihličnaté lesy, vyhovujú im kyslé suché pôdy s malým obsahom živín. Nemajú rady výživné pôdy, vysoký obsah vápnika v pôde a neznášajú premokrenie. Na zamokrenie pozemku rastliny reagujú odumieraním výhonov a veľmi rýchlo i celých rastlín.
Zavlažovanie a hnojenie
Vlhšia pôda je rastlinám prospešná, ale vyložene neznáša premokrenie. Brusnice potom majú tendenciu postupne odumierať. Brusnice nepotrebujú veľa vody, stačí mierna zálievka, najlepšie dažďovou odstatou vodou. Sústavnú a rovnomernú závlahu zabezpečí kvapkový zavlažovací systém. Keďže rastliny si vyžadujú plne oslnené stanovisko a mnohé z nich korenia plytko (navyše na slnku povrchová vrstva substrátu rýchlo preschne a potom zle prijíma vodu), je dobré okolie mulčovať pomocou čiernej umelohmotnej fólie či tmavej netkanej textílie, ešte vhodnejšie je však použiť prírodnú drevnú kôrovú borovú štiepku alebo ihličnatú hrabanku. Závlahová voda musí byť bez vápnika, taká je zvyčajne dažďová voda, ak nie je zamorená priemyselnými exhalátmi. Plodiace vresoviskové rastliny potrebujú dostatočný prísun živín. Na živiny nie sú veľmi náročné, starosti s hnojením vám preto robiť nebudú.
Brusnice vyžadujú hnojivá bez obsahu vápenatých zložiek. Na hnojenie treba použiť hnojivá pre rododendrony a azalky, ktoré neobsahujú vápenatú zložku. Odporúča sa tiež použitie nástielky, najlepšie vo forme pilín alebo kôry. Hnojenie je tiež vhodné len na jar, ako štartovacia dávka s vyšším obsahom dusíka a zapracovanie granúl ku koreňom. Pri výsadbe niekoľkých rastlín je vhodné vysádzať ich do tzv. vresoviskových jam. Špeciálne hnojivo Osmocotte používame ako základné hnojivo. Dávkujeme ho na začiatku vegetácie. V priebehu vegetácie dobre pôsobí aj vitalizačný postrek na list Lignohumat. Plodonosnú efektívnosť kyslomilných rastlín môžeme podstatne zvýšiť, ak pri výsadbe použijeme symbiotický očkovací pripravok Rhodovit, do ktorého pred výsadbou namočíme korene alebo celý koreňový bal.
BRUSNICA | Ako rastie?
Starostlivosť o brusnice
Rez a ochrana
Rez brusnice prakticky nepotrebujú. Po zime je tiež dobré staršie poliehavé konáre trochu ponadvihýbať, prevzdušniť a ak sú príliš dlhé, skrátiť. Staré výhony treba vystrihnúť, aby sa k rastline dostalo viac slnka. Po 3 rokoch: Každoročne presvetliť počas obdobia vegetačného kľudu. Vyrežeme staré zdrevnatené výhony, aby bola rastlina v lete lepšie presvetlená. Brusnice a Cranberry: vystrihujeme suché výhony.
Brusnice sú mrazuvzdorné, pre lepšiu ochranu pred vyschnutím a vymrznutím ich môžeme na zimu prikryť čečinou alebo zahrnúť opadaným lístím. Ak niektoré vetvičky napriek tomu premrznú, alebo sa olámu, čoskoro na jar poškodené časti zrežte. Rastliny sú odolné nielen voči väčšine škodcov, ale aj voči mrazu. Nič však nepokazíte, ak ich na zimu prikryjete ihličnatými vetvičkami alebo opadaným lístím. Brusnice v kvetináči umiestnite do záhradného domčeka či pivnice. Rastliny nevyžadujú špeciálnu ochranu.
Výhodou brusníc je, že takmer nebývajú napádané škodcami ani chorobami. Jedinou výnimkou sú choroby hubové, ktoré spôsobujú opad listov. Pri prehnojení sa rastliny stávajú citlivejšími na fytoftórovú hnilobu.
Odstraňovanie buriny
Ak budete v priebehu sezóny v okolí kríkov pravidelne odstraňovať burinu, budú mať viac svetla i vzduchu, čo sa odzrkadlí na ich úrode. Brusnice majú korene plytko, čo môže byť problémom pri odstraňovaní buriny. Veľmi zle reagujú na zarastenú plochu, nakoľko sú nízke a plytko korenia. Zabudnite však na nejaké okopávanie.
Odrody brusníc a ich využitie
Odporúčané odrody
Existuje širší výber odrôd brusníc, z ktorých mnohé sú vhodné aj do záhradných podmienok. Medzi obľúbené patria napríklad odrody ako ‘Koralle’, ‘Ida’, ‘Linnea’, ‘Red Pearl’ či ‘Sanna’. Každá má svoju pridanú hodnotu a všetky sú vhodné aj do vašej záhrady. Je len na vás, pre ktoré z nich sa rozhodnete.
- ‘Koralle’: Najstaršia, stredne skorá odroda, dorastajúca do výšky 30 cm. Vytvára mnoho podzemných výhonkov. Je veľmi úrodná a vhodná aj do podmienok záhrad pod Tatrami. Plody prináša dvakrát za vegetačné obdobie.
- ‘Ida’: Stredne skorá odroda guľovitého vzrastu, dorastá do výšky asi 20 cm. Listy má tmavozelené, pomerne veľké a lesklé. Bobule sú žiarivočervené, pomerne veľké a guľaté s vínovosladkou chuťou. Kvitne dvakrát za vegetačné obdobie.
- ‘Linnea’: Má hustý rast, vytvára množstvo výhonkov výšky 15 - 25 cm. Listy má lesklé, pomerne veľké. Plody sú stredne veľké až veľké, jasne červené, dozrievajú v polovici augusta. Ovocie má silnú odolnosť proti zahnívaniu.
- ‘Sussi’: Kry sú nízke (15-25 cm), tvoriace výhonky z koreňov, veľmi dobre pokrývajú povrch pôdy. Listy má oblé, lesklé. Kvitne dvakrát. Plody sú guľaté, tmavo červenej farby, stredne veľké až veľké.
- ‘Sanna’: Vytvára vysoké výhony dĺžky 20 až 30 cm. Listy sú okrúhle, podobné ako u predchádzajúcej odrody. Kvitne koncom mája, plody má okrúhle, červené. Plody sú rozmiestnené po okrajoch kra na koncoch výhonov, čo umožňuje zber pomocou ručných česákov. Odroda je veľmi úrodná.
Využitie plodov a listov
Využitie plodov brusníc je všestranné. Majú vysokú dietetickú hodnotu a sú plné vitamínov a antioxidantov. Obsahujú najmä množstvo organických kyselín, triesloviny, rastlinné farbivá, minerálne látky, z vitamínov hlavne vitamín C a provitamín A. Vynikajúce sú na priame použitie do koláčov, pudingov a rôznych pochutín. Známy je tiež brusnicový kompót ako fantastická príloha k divine a iným mäsovým jedlám. Z plodov sa tiež vyrábajú džemy, marmelády a rôsoly. Sú osvedčeným prírodným liekom pri zápale močových ciest i mechúra. Majú protizápalové, dezinfekčné aj močopudné účinky. Brusnice i kľukva sú považované za jedny z najzdravších zdrojov vitamínu C. Obsahujú množstvo antioxidantov, minerálnych látok, organických kyselín. Tie vyživujú pokožku, znižujú riziko rakoviny a srdcových chorôb. Vďaka nízkej hladine cholesterolu sú vhodné aj pri redukčných diétach, no v tomto prípade by sa mali konzumovať čerstvé, najlepšie z vlastnej záhradky. V gastronómii je vychýrená najmä delikátna brusnicová omáčka hodiaca sa k jedlám z diviny, hydiny i k syrom. Brusnice sú tiež veľmi obľúbené vo forme džemov, džúsov, kompótov, sirupov, vína, ale aj ako zdravá pochúťka do koláčov, jogurtov či cereálií.
Zberajú sa tiež listy, ktoré majú liečivé účinky. Listy brusnice sa zbierajú na jar, keď majú najviac účinných obsahových látok, ale pri zbere sa nesmú potlačiť ani polámať, lebo by zhnedli. Musia sa rýchlo usušiť. Skladujeme ich v tme a chlade maximálne rok.
Kľukva - príbuzná brusníc
Kľukva patrí tiež medzi menej známe ovocné druhy. Jej plody obsahujú podobne ako brusnice veľké množstvo organických kyselín, minerálnych látok, cukrov, vitamínov a pektínov. Vhodné sú na priamu konzumáciu i spracovanie. Výrobky z nich /sirupy, džemy, kompóty, čaje a p./ majú vynikajúcu lahodnú chuť a vysokú nutričnú hodnotu. Väčšina kultúrnych odrôd vznikla z druhov kľukva veľkoplodá /Oxycoccus macrocarpus/ a kľukva močiarna /Oxycoccus palustris/. Jej pôvodným domovom sú zamokrené rašeliniská a horské lúky Severnej Ameriky a Sibíre. U nás rastie voľne v prírode napríklad v niektorých oblastiach pohoria Roháče /CHPN Medzi borami/, v CHKO Horná Orava, na najvyšších miestach Krivánskej Fatry a v ďalších menších lokalitách.
Kľukva vytvára dlhé tenké poliehavé výhony dorastajúce do výšky cca 10 cm, na ktorých sú drobné stálezelené lístky. Z výhonov vyrastajú cez vegetáciu kratšie vzpriamené výhonky, na ktorých sa vytvárajú kvety. Plodom je bobuľa podobná čučoriedke od ktorej sa odlišuje výraznou červenou farbou. Podobne ako brusnica vyžaduje pre pestovanie kyslé prostredie, ktoré vytvoríme rovnako ako u brusníc. Na rozdiel od brusnice však dobre reaguje na hnojenie. Takisto používame hnojivá bez zásaditej zložky. Na jar v období plného rastu prihnojujeme dusíkatými hnojivami v amoniakálnej forme, v období nástupu kvitnutia a rastu plodov využívame viac fosforečné a draselné hnojivá. Ďalším rozdielom oproti brusnici je že nielenže nemá rada suché prostredie, ale priam vyžaduje zavodnenie. Rastliny zaplavujeme vodou v jarnom období a zamorený pozemok udržujeme až do jesene. V záhradkách sa to dá jednoducho dosiahnuť výsadbou rastlín do väčších nádob, ktoré nemajú odtokový otvor alebo aspoň častým zalievaním vysokými dávkami vody.
Rez spočíva iba vo vyrezávaní prestarnutých a zahusťujúcich výhonov. Staršie rastliny je tiež vhodné sporadicky skosiť, resp. zostrihnúť.
