Signalizácia obaľovača jablčného (Cydia pomonella) a efektívna ochrana

Obaľovač jablčný: Všeobecná charakteristika a význam škodcu

Obaľovač jablčný (lat. Cydia pomonella), známy aj ako plodokaz jablčný, je drobný motýľ patriaci do triedy hmyzu, ktorého larvy spôsobujú tzv. pravú červivosť plodov. Tento nenápadný škodca je jedným z najvýznamnejších hmyzích problémov v ovocných sadoch a záhradách, kde dokáže zničiť významnú časť úrody. Dospelý motýľ má dĺžku tela približne 10 mm a rozpätie krídel 15-20 mm. Predné krídla sú šedohnedé s kovovo lesklou škvrnou na konci, zatiaľ čo zadné krídla sú svetlejšie.

Hoci názov naznačuje špecializáciu na jablone, medzi jeho hostiteľské rastliny zaraďujeme aj hrušky, dule, orechy, marhule, čerešne, slivky, mandle a broskyne. Obaľovač jablčný je bežný v záhradách, sadoch a ovocných plantážach, kde predstavuje významné riziko z hľadiska znehodnotenia úrody.

Životný cyklus a generácie obaľovača jablčného

Životný cyklus obaľovača jablčného sa vyznačuje prítomnosťou niekoľkých generácií počas vegetačného obdobia, čo zvyšuje jeho škodlivosť.

• Prezimovanie: Obaľovač jablčný prezimuje v štádiu dospelej húsenice v hustom pavučinovom kokóne. Tieto kokóny nájdeme v rôznych úkrytoch, ako sú trhliny v kôre stromov, odumreté časti kôry a kmeňa, v pôde, alebo napríklad aj v skladoch na prepravkách.
• Kuklenie: Kuklenie húseníc prebieha v apríli alebo na začiatku kvitnutia jabloní.
• Prvá generácia motýľov: Podľa priebehu počasia sa prvé imága (motýle) môžu objaviť v porastoch už začiatkom mája a ich nálet môže trvať do konca júna. Motýle sú aktívne a pária sa, ak je teplota vzduchu za súmraku aspoň 15°C. Samičky obaľovača jablčného sa pária počas teplejších večerov, keď je o 21. hodine nameraná teplota minimálne 15 °C. K hromadnému kladeniu vajíčok sú potrebné teploty minimálne 17°C za súmraku. Vajíčka guľatého až podlhovastého tvaru bledej farby kladú samičky na listy i mladé plody. Z vajíčok sa liahnu húsenice veľké 2 mm za 6 až 15 dní, v závislosti od teploty. Po vyliahnutí si hľadajú miesto vniknutia do plodu. Časový interval od vyliahnutia po vniknutie do plodu môže trvať 2-5 dní.
• Druhá generácia motýľov: Motýle druhej generácie sa začínajú objavovať už koncom júna a ich nálet môže trvať až do začiatku septembra. Samičky druhej generácie kladú vajíčka vo väčšej miere na plody ako na listy. Vyliahnuté larvy sa častokrát zavrtávajú do miest, kde sa dva plody dotýkajú.
• Počet generácií: Na Slovensku sa vyvíjajú spravidla dve generácie škodcu. V najteplejších oblastiach sa občas stretávame aj s čiastočným vývojom tretej generácie. Naopak, v chladnejších oblastiach a chladnejších rokoch sa zvyčajne vyvinie iba jedna generácia. Obaľovač jablčný tak môže byť vo výsadbách prítomný prakticky od mája do septembra. Často sa stáva, že sa jednotlivé generácie škodcu prekrývajú.

Prejavy napadnutia a spôsobené škody

Larvy Cydia pomonella spôsobujú charakteristické poškodenia plodov:

• Vstupný otvor a chodbičky: Typické príznaky napadnutia môžeme spozorovať na plodoch, kde sa nachádza vstupný otvor vytvorený mladou larvou. Okolo otvoru je vyhlodaná špirálovitá chodbička, ktorá smeruje k jadru plodu. Naň nadväzuje rovná, až mierne zakrivená chodba smerujúca k jadru, kde larvy poškodzujú semená.
• Trus: Vnútro poškodených plodov vyplňujú exkrementy škodcu. Napadnutie prezrádza kôpka trusu pri vstupnom otvore. Dužina plodu je znehodnotená trusom pri otvore i celej dĺžke vyžratej chodbičky.
• Počet napadnutých plodov: V závislosti od veľkosti plodu v dobe napadnutia môže jedna larva poškodiť 1-3 jablká. Pri nakladení 80 až 120 vajíčok jedným obaľovačom môžu byť škody na úrode jabloní veľké. V napadnutých plodoch sa vždy nachádza len jedna larva.
• Dôsledky napadnutia: Plody poškodené prvou generáciou škodcu často nedokončia svoj vývoj a v priebehu vegetácie odpadávajú. Druhá generácia škodcu má na svedomí výrazne zhoršenú skladovateľnosť plodov, keďže tieto sú častejšie napádané rôznymi hubovými patogénmi, napríklad moníliovou hnilobou. V sadoch bez ochrany môže prvá generácia obaľovača jablčného spôsobiť 40-percentnú červivosť plodov. Pri dvoch generáciách v neošetrovanom sade môže byť poškodených až 80 percent jabĺk.
• Rozdiel s piliarkou jablčnou: Tzv. červivosť plodov môže byť spôsobená okrem obaľovača jablčného aj húsenicami piliarky jablčnej. Hlavne v prípade napadnutia mladých plodov môže dôjsť k zámene spomínaných druhov. Napadnuté zelené plody v obidvoch prípadoch opadávajú. V plode napadnutom obaľovačom jablčným sa nachádza jedna, spočiatku biela, v neskoršom štádiu ružovkastá húsenica s hnedou hlavou, ktorá je veľká až 20 mm.

Kľúčový význam monitoringu a signalizácie

Ovocné stromy v záhradách sú vystavené mnohým nástrahám a choroby a škodce sú pre pestovateľov obzvlášť náročné. Obaľovače narobia vrásky nejednému ovocinárovi, pričom škody na jablkách spôsobujú viaceré druhy obaľovačov. Medzi významnejšie patria okrem obaľovača jablčného aj obaľovač jabloňový, obaľovač zemolezový a iné. Kvalitný monitoring v záhrade je základom včasnej signalizácie na elimináciu obaľovača jablčného a dopestovanie plodov bez výskytu červivosti jabĺk.

Škodce si nevyberajú plody podľa kvality, veľkosti a dozrievania, rovnako napadnú odrody staré, nové či rezistentné proti niektorým chorobám. Obaľovače majú svoj vývojový cyklus, ktorý sa každý rok podľa prejavov počasia a teplôt opakuje. Efektívny a úspešný boj proti obaľovačovi jablčnému je možný len na základe určenia správneho termínu ošetrenia. Určenie správneho termínu ošetrenia má preto kľúčový význam. Ovocinári sa snažia na obaľovača jablčného, ale aj iných obaľovačov, pripraviť účinnou signalizáciou. Pod týmto pojmom sa rozumie včasný monitoring na súhrnné získanie informácie o výskyte týchto škodcov v ovocnom sade.

Feromónové lapače ako nástroj signalizácie

Najspoľahlivejšou metódou signalizácie je nesporne využitie feromónových lapačov priamo v sade alebo v záhrade.

• Konštrukcia a princíp: Feromónový lapač sa zloží do búdky trojuholníkového tvaru, ktorá je vyrobená z plastu, čiže je odolná proti vode vo forme dažďových zrážok. Do lapača sa vloží kapsula napustená syntetickým samičím feromónom určeným na signalizáciu obaľovača jablčného. Z kapsuly sa v malej koncentrácii uvoľní do ovzdušia pach feromónu, ktorý vylučujú samičky pred párením, aby prilákali samcov. Na spodnú časť lapača sa umiestni biela lepová doštička, ktorá je súčasťou súpravy zakúpeného produktu. Na tomto princípe dochádza k eliminácii populácie samcov obaľovača jablčného, ktorí sa zachytia v lapači na lepovej doske. Lapače nespôsobujú na ovocí žiadne škody. Keď sú lepové dosky plné, vymenia sa za nové.
• Umiestnenie a kontrola: Feromónové lapače sa umiestňujú do výšky 160 až 170 cm približne týždeň pred očakávaným prvým výletom dospelých jedincov. Bežne sa lapače umiestňujú na stromy vzdialené 50 m od seba. V záhrade ich môžete umiestniť aj na kratšiu vzdialenosť, aby ste dokázali maximálne znížiť populáciu, a tým aj škodlivosť tohto škodcu. Lapače je potrebné kontrolovať každý deň až do začiatku chytenia prvých motýľov. Následne sa kontroluje ich nárast na zistenie vrcholu ich letovej aktivity.
• Vyhodnotenie: Takto dokážete zistiť termín prvého výskytu motýľov a podľa nich aj obdobie maximálnej vrcholovej aktivity obaľovačov. Keď sa chytia dva až tri motýle do feromónového lapača za tri dni, alebo nájdete aspoň dve a viac vajíčok na 100 kontrolovaných plodoch i listoch, môžete vykonať ošetrenie.

Metódy ochrany proti obaľovačovi jablčnému

Ochrana proti obaľovačovi jablčnému je komplexný proces, ktorý zahŕňa kombináciu rôznych metód.

Biologická ochrana

Populáciu obaľovača, ako aj mnohých iných škodcov, môžu značne decimovať rôzne druhy hmyzu, baktérií, húb, vírusov, entomopatogénnych nematód (háďatká) a vtákov (napr. sýkorky). Ich šancu na prežitie značne zvýšime nepoužívaním širokospektrálnych insekticídov.

V rámci biologickej ochrany sa používajú:

• Prípravky a hnojivá na báze baktérií: Napríklad Bacillus thuringiensis ssp. kurstaki (Lepinox Plus, NovaFerm ORION), ktorý má vysokú účinnosť a neničí prírodných nepriateľov škodcu. Ideálnym termínom na aplikáciu týchto prípravkov je obdobie hromadného liahnutia lariev škodcu, ku ktorému dochádza zvyčajne 7-10 dní po vrchole náletu samčekov do feromónových lapačov (pri chladnejšom priebehu počasia neskôr). Aplikácia týchto prípravkov je vo fáze vývoja vajíčka označenej ako fáza „červeného prstenca“ až „čiernej hlavičky“, teda pred zavŕtaním larvy do plodu.
• Prípravky na báze spinosadu: Napríklad Spintor, ktorý je prírodný produkt získaný fermentačnou aktivitou baktérií Saccharopolyspora spinosa.
• Hnojivá na báze húb: Napríklad BORA.
• Prípravky na báze entomopatogénnych háďatiek: Napríklad CAPSANEM.
• Vírusy: V Európe sa využívajú prípravky na báze vírusu granulózy obaľovača jablčného (Madex, Carpovirusine). Biologické prípravky sa aplikujú tesne, t. j. 1-2 dni pred liahnutím lariev alebo 3 dni po vyvrcholení letovej vlny imág, čo však predpokladá kontrolu stavu vajíčok v sade (tesne pred liahnutím sú vajíčka v štádiu tzv. čiernej hlavičky).

Mechanická ochrana

Jednoduché mechanické metódy môžu výrazne pomôcť v boji proti obaľovačovi:

• Zoškrabávanie kôry: Prezimujúce štádiá škodcu môžeme ničiť mechanicky zoškrabávaním kôry.
• Lepenkové pásy: Inštaláciou lepenky, resp. vlnitého papiera na kmene stromov v máji (larvy 1. generácie) alebo koncom leta (larvy 2. generácie) docielime, že si ju množstvo lariev vyberie ako miesto na zakuklenie, resp. prezimovanie. Lepenku môžeme potom spolu s larvami zničiť. Ešte lepším riešením je týmito larvami prikrmovať prirodzených nepriateľov obaľovača. Pri prvej generácii je potrebné lepenkové pásy odstrániť približne v polovici júla, pri druhej generácii v októbri. Lepenky spolu s húsenicami je potrebné spáliť.
• Zber opadnutých plodov: V záhradách a menších výsadbách má význam aj zber opadnutých plodov napadnutých prvou generáciou škodcu. Podobne ako pri použití lepenky aj tu je potrebné zabezpečiť, aby larvy, ktoré sa nachádzajú v plodoch, nedokončili svoj vývoj.

Chemická ochrana

Ak sa vám nepodarí znížiť letovú aktivitu obaľovača jablčného v záhrade pod hladinu škodlivosti, budete musieť vykonať ošetrenie certifikovaným prípravkom.

• Termíny ošetrenia: Ochrana proti prvej generácii Cydia pomonella sa u nás zvyčajne vykonáva na prelome mája a júna, proti druhej generácii na prelome júla a augusta. Tieto termíny sú iba orientačné a môžu sa značne líšiť podľa aktuálneho priebehu počasia a klimatických podmienok konkrétneho stanovišťa. Ostatné prípravky sa aplikujú v čase hromadného liahnutia lariev, t. j. 8 dní po vyvrcholení letovej vlny imág. Postreky proti jednotlivým generáciám škodcu je dobré po 10-14 dňoch zopakovať.
• Výber prípravkov: Ak sa rozhodnete vykonať chemické ošetrenie, použite selektívny pesticíd cielene určený na tohto škodcu. Pri opakovanom používaní rovnakých prípravkov proti obaľovačom môžu vzniknúť populácie odolné, čiže rezistentné, proti použitému pesticídu. Z tohto dôvodu je dôležité pri chemickej aplikácii insekticídy striedať. Inhibítory tvorby chitínu (Match a Nomolt) aplikujeme už na začiatku kladenia vajíčok, ostatné prípravky v čase hromadného liahnutia húseníc.
• Informácie o prípravkoch: Prípravok na ochranu rastlín pre neprofesionálnych používateľov zakúpite v záhradkárskych predajniach. Pred kúpou môžete využiť informácie na webovej stránke Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho, konkrétne v databáze ISPOR (Informačný systém prípravkov na ochranu rastlín).
• Riziko neošetrovaných záhrad: Neošetrované záhrady bývajú zdrojom liahnutia motýľov do okolitého priestoru, ako aj iných jabloňových sadov a susedských záhrad.

tags: #obalovac #jablcny #signalizacia