Oberanie a skladovanie jabĺk

Zber ovocia je nepochybne najkrajšou etapou záhradkárčenia. V jeseni nám záhrada okrem iných plodov ponúka aj pestrú škálu jabĺk. Aj keď pre mnohých jeseň znamená čas spomalenia, pestovateľov vtedy čaká najnáročnejšie obdobie. Ovocné sady, ktoré kvitli na jar, sú plné dozretých jabĺk.

Rozdiely v zrelosti: zberová a konzumná

Pri jablkách rozlišujeme dva základné typy zrelosti: zberovú a konzumnú. Zatiaľ čo letné odrody sú chutné hneď po odtrhnutí a v krátkom čase strácajú na kvalite, jesenné a zimné odrody vydržia čerstvé dlhší čas.

Letné odrody

Pri letných odrodách jabĺk, ako napríklad Priesvitné letné, je obdobie konzumnej zrelosti veľmi krátke. Čas na zber sa takmer zhoduje s časom konzumácie. Iba letné odrody sú chutné ihneď po odtrhnutí zo stromu, ale už po krátkom čase sú mäkké, múčnaté a nemožno ich skladovať.

Jesenné a zimné odrody

Zimné odrody jabĺk majú oveľa dlhšie konzumné obdobie. Napríklad odroda Florina sa zberá v septembri až októbri, ale plody je vhodné konzumovať až počas zimy. Ak sú jablká správne uskladnené, vydržia až do marca. Odroda Rubinola sa zberá v polovici septembra a čerstvosť si udrží tiež až do marca. Niektoré zimné jablká vydržia až do nasledujúceho leta, kedy už zbierame novú úrodu. Jesenné a zimné odrody krásne voňajú aj niekoľko týždňov po zbere. Uskladňujeme hlavne zimné odrody jabĺk, letné odrody vo väčšine prípadov okamžite spracujeme alebo ich skladujeme naozaj veľmi krátku dobu.

Stanovenie správneho termínu zberu

Jablká zberáme v dobe vrcholu zberovej zrelosti. Pri určovaní oberačkovej zrelosti jabĺk je vhodné riadiť sa odporúčaným časom danej odrody. Nesprávne stanovený termín zberu môže viesť k dosiahnutiu nižšej úrody (príliš skorý zber, v čase keď sa hmotnosť plodov ešte zväčšuje), k horšej kvalite produkcie z hľadiska jej chuti (nižší obsah cukrov, aromatických látok), vhodnosti na použitie v rámci určitej technológie spracovania, vzhľadu (vyfarbenie plodov) a skladovateľnosti (citlivosť na vädnutie). To v konečnom dôsledku znamená problémy pri realizácii produkcie a nižšiu cenu za dopestovaný produkt.

Na stanovenie termínu zberu sa používajú rôzne metódy, pri výbere ktorých je potrebné zohľadniť druh, charakter odrody, sčasti i lokalitu a samozrejme i dostupné vybavenie.

Metódy určovania zrelosti

1. Počet dní od plného kvitnutia po zberovú zrelosť: Zistilo sa, že tento interval má pre danú odrodu v určitých klimatických podmienkach zhruba rovnakú dĺžku, ktorá je len málo ovplyvnená priebehom počasia v danom ročníku. Dĺžku intervalu zistíme z pomologických opisov v literatúre, alebo ju stanovíme na základe viacročného sledovania na danom stanovišti.
2. Oddeliteľnosť stopky plodu od konárika: Zisťuje sa miernym pootočením plodu smerom ku konáriku. Ak sa plod ľahko oddelí, ovocie je vhodné na zber. Plody neotáčame okolo stopky (ani pri zbere), lebo by sa mohla vytrhnúť a plod by rýchlo podliehal skaze.
3. Podľa opadu plodov: Zrelosť plodov sa prejavuje začínajúcim opadom plodov. Zber však musí nasledovať veľmi rýchlo.
4. Vyfarbenie a vývin semien: Semená zrelých plodov sú spravidla vyplnené a majú hnedú, celoplošne vyfarbenú šupku. To však neplatí pre skoré odrody jabloní a hrušiek, kde vývin plodu predbieha dozrievanie embryí. Najvhodnejšia je táto metóda pre jesenné a zimné odrody jadrovín.
5. Vyfarbenie plodov: Je väčšinou dosť spoľahlivým ukazovateľom, najmä pri skorších odrodách jadrovín. Správny čas zberu je vtedy, keď sa ich pokožka zafarbuje dočervena alebo dožlta, v závislosti od odrody. Spravidla je vhodné obdobie na zber vtedy, ak dosiahne základná farba požadovaný odtieň a intenzitu. Niektoré odrody jabĺk sa zberajú predčasne, v čase keď ešte nebadať zmenu odtieňa farby - hovoríme o podtrhnutí. Robí sa to z dôvodov uchovania farby zeleného odtieňa, ako i vyššieho obsahu kyselín. Príliš skorý zber však pri dlhšom skladovaní môže mať za následok vädnutie plodov.
6. Pevnosť dužiny: Je v podstate spoľahlivým znakom, ak poznáme vhodnú pevnosť dužiny pre danú odrodu. Zisťuje sa penetrometrom.
7. Látkové zloženie plodu: Na základe chemických rozborov sa zisťuje, či aktuálny obsah niektorých látok (cukry, kyseliny, vitamíny) zodpovedá ich obsahu charakteristickému pre plody požadovaného stupňa zrelosti. Bežné a jednoduché je napríklad zisťovanie stupňa zrelosti na základe škrobovej skúšky.
8. Organoleptické posúdenie zrelosti: Je jednoduchý spôsob určenia termínu zberu na základe komplexného posúdenia chuti, konzistencie a arómy dužiny, ako i vzhľadu. Zodpovedá i požiadavkám zákazníka na kvalitu ovocia, avšak je ťažšie použiteľný pri odrodách jadrovín určených na skladovanie. Letné odrody jabĺk a hrušiek sa zberajú týždeň pred dozretím, lebo ak sa nechajú dozrieť na strome, majú múčnatú alebo hniličnatú konzistenciu a fádnu chuť.
9. Typ zrelosti vhodný na dlhodobé skladovanie: Zberová zrelosť, pri ktorej je najvhodnejšie ovocie pozberať, má najlepšie vlastnosti z hľadiska skladovania. Konzumne nie je úplne zrelé, ale po niekoľkých dňoch dozrie do konzumnej zrelosti. Takto pozberané ovocie je vhodné na skladovanie a ak sú podmienky vhodné, plody vydržia takmer v nezmenenom stave do mája až júna. V domácich podmienkach v dobrých pivniciach možno ovocie skladovať až do mája. Platí to však iba pre zimné odrody jabloní a hrušiek.

Samotný zber jabĺk

Pri zbere ovocia je nevyhnutné dbať na správnu techniku. Ak jablká zberáte ručne, stopky plodov by sa mali ľahko oddeľovať od konárov a miesto prirastania stopky na konár by malo byť hladké. Jablká zberáme a skladujeme aj so stopkami. Kvalita plodov bez stopky sa znižuje a v jej mieste môže dôjsť k hnilobným procesom. Zimné odrody jabloní často tvoria na plodoch voskovú vrstvičku. Dávame pozor, aby sme ju pri zbere nezotreli, udržuje totiž jablká čerstvé aj pri dlhšom skladovaní, pretože ich chráni pred vyparovaním vody - preto zostanú dlho šťavnaté.

Mladé a nízko rastúce jablone oberieme aj bez pomoci rebríka. Ak máte v záhrade väčšie stromy, bude potrebný rebrík, ktorého funkčnosť pred použitím pre istotu skontrolujeme. Pri veľkých stromoch je výbornou pomôckou teleskopická tyč s vreckom na oberanie. Pri zbere dávame pozor, aby sme neuskladňovali poškodené alebo inak napadnuté plody. Tie môžeme využiť napríklad do koláča, prípadne jablkovej štrúdle. Ani výrazne hnilobou poškodené plody nenechávame na zemi a na samotnom strome.

Príprava a podmienky pre skladovanie

Zdanlivo jednoduchá časť práce v záhrade, ako uskladnenie a oberanie ovocia, má svoje zákonitosti a určité zásady. Jablká na uskladnenie musia byť zdravé, so stopkou a bez poškodenia, oberané výlučne za suchého počasia. Dbajte na to, aby neboli otlačené. Do košíka si naoberajte len malé množstvo jabĺk tak, aby sa navzájom veľmi netlačili. Aby ste si choroby a škodce nezaniesli až do komory, najskôr zberajte len zdravé ovocie. Poškodené a choré plody oberajte až v druhej fáze a spolu s padavkami ich rýchlo zužitkujte.

Ideálne prostredie

Jablká skladujeme ideálne v chladnom a vlhkom prostredí, napríklad v komore, pivnici alebo v garáži. Ideálny sklad na jablká má teplotu 2 až 8 °C. Teplota vzduchu by sa mala pohybovať od 0 do 8 °C. Relatívna vlhkosť vzduchu môže dosiahnuť 90 až 95 %. Pred samotným zberom pripravíme pivnicu, do ktorej chceme jablká uskladniť. Mali by sme pivničné priestory vyčistiť a dezinfikovať steny vápnom. Toto opatrenie sa robí z dôvodu, aby neboli na stenách plesne, ktoré sú pre úrodu nebezpečné.

Spôsob ukladania

Ukladať ich môžeme do drevených alebo plastových debničiek. Jablká určené na skladovanie ukladajte v jednej vrstve, maximálne v dvoch vrstvách. Príliš veľká váha by mohla poškodiť spodnú vrstvu uložených jabĺk, preto sa jej vyhýbame. Jednotlivé plody by sa pritom nemali navzájom dotýkať.

Kontrola a údržba

Uskladnenú úrodu pravidelne a dôsledne kontrolujeme. Jablká potrebujú čerstvý vzduch, raz za čas preto pivnicu vyvetráme a plody poobraciame, aby neležali celú zimu na jednej strane. Uskladnené jablká v zime každý týždeň kontrolujte a nahnité vyberte.

Čomu sa vyhnúť pri skladovaní

V blízkosti jabĺk nie je vhodné skladovať zemiaky, iné druhy ovocia alebo zeleniny, mohli by totiž napáchnuť. Je dôležité skladovať jablká a iné ovocie oddelene od zeleniny a zemiakov, aby „nenapáchli“ vôňou zeme. Jablká nikdy neskladujeme v uzavretých nádobách alebo plastových vreckách. Zamedzili by sme tak prístupu kyslíka a výrazne spomalili dozrievanie zimných odrôd.

Alternatívne možnosti skladovania

• Skladovanie na balkóne: Zaujímavou možnosťou je skladovanie jabĺk na balkóne. Debničku, v ktorej budú uložené, je potrebné vystlať polystyrénom. Ten slúži ako dobrý izolant, takže jablká ani pri -10 °C nezamrznú. Ako prevenciu pred hnitím môžeme jablká zabaliť do prieklepového papiera.
• Skladovanie v chladničke: Na krátkodobé skladovanie jabĺk poslúži aj chladnička. Nikdy ich ale neskladujeme s inými plodinami citlivými na plynný etylén, napríklad s jahodami, aby nezačali hniť. Taktiež ich môžeme raz za čas vyvetrať a pootáčať.
• ULO komory: Vo veľkovýrobe sa jablká po zbere ukladajú do špeciálnych ULO komôr, kde je znížený obsah kyslíka a stabilná teplota okolo dvoch stupňov Celzia. V takýchto podmienkach jablká doslova hibernujú. Dozrievajú pomalšie, nestrácajú šťavnatosť a zostávajú chrumkavé.

Využitie jabĺk

Ihneď po zbere môžeme využiť obúchané či červivé jablká rôznymi spôsobmi. Obľúbené je napríklad sušenie. Sušené jablká si uchovávajú veľa vitamínov aj bioaktívnych látok, ktoré sú koncentrované najmä v šupke. Skladovanie sušených jabĺk vyžaduje suché prostredie.

Jablká majú široké využitie v kuchyni, najmä pri pečení koláčov, príprave smoothies alebo čerstvých šalátov. Tradičná jablková štrúdľa s hrozienkami a škoricou nesmie na jeseň chýbať v žiadnej kuchyni. Ovocie sa výborne hodí na zaváranie, prípravu kompótov a džemov. Z úrody si môžete pripraviť domáci jablčný ocot alebo jablká jednoducho odšťaviť a dopriať si dennú dávku vitamínov v podobe čerstvého džúsu. Dopriať by ste si mali jedno každý deň. Prevažná časť vitamínov sa nachádza v šupke alebo pod ňou.

tags: #oberanie #jablk #brestovany