Súčasný stav spoločnosti a prebiehajúca globálna zmena klímy vyvolávajú nutnosť pripravovať pre spoločnosť nové modely obhospodarovania lesov a definovať vízie ich zachovania s prihliadnutím na ich funkcie a ekologickú stabilitu. Pestovné technológie by sa mali opierať o moderné, progresívne, akceptovateľné, vedecky podložené a prakticky realizovateľné prístupy.
Vplyvom klimatickej zmeny, zvyšujúcej sa teploty a zmeneného zrážkového režimu dochádza k extrémnejším prejavom klímy, ako sú nárazové dažde so záplavami striedané s dlhšími obdobiami sucha. Tieto zmeny vyhovujú menej domácim drevinám a ich adaptácia je pomalšia ako rýchlosť zmien podmienok. V európskych podmienkach je situácia komplikovaná fragmentáciou krajiny, ktorá bráni prirodzenej migrácii drevín.
Výzvy súčasného lesného hospodárstva
V Českej republike a na Slovensku prevažná väčšina lesných pozemkov pozostáva z umelo vysadených porastov, ktoré boli intenzívne obhospodarované po stáročia. V nižších polohách dominovala borovica, smerom vyššie smrek, ktorý bol hospodársky najvýhodnejšou drevinou kvôli rýchlemu rastu a kvalitnému drevu. Smrek však potrebuje miernejšie a daždivé podnebie.
S nárastom suchých období smrek nedokáže odolávať lykožrútovi smrekovému, čo vedie k rozpadu porastov, rozsiahlejším kalamitným ťažbám a holorubom. Bez zásahu by na holoruboch prevládli pionierske dreviny ako breza či osika, prípadne opäť smrek. Lesníci majú príležitosť priniesť na tieto lokality iné dreviny, napríklad dub, prostredníctvom asistovanej migrácie.
Vplyv klimatickej krízy na lesy
Klimatická zmena prináša so sebou okrem zvyšovania teploty aj zmeny v zrážkovom režime, ktoré sa prejavujú ako nárazové dažde so záplavami a dlhšie obdobia sucha. Tieto podmienky nie sú vhodné pre mnohé tradičné dreviny. Zmena klimatických podmienok je oveľa rýchlejšia ako schopnosť drevín reagovať na ňu posunom svojho rozšírenia.
Stratégia lesného hospodárstva EÚ do roku 2030 predpokladá posun vegetačných pásiem a stratu stredoeurópskeho horského lesa. Predpokladá sa, že lesy z južnejších oblastí Európy by mohli siahať až do Maďarska. V európskych podmienkach je situácia ešte zložitejšia kvôli fragmentácii krajiny a prítomnosti pohorí, ktoré bránia migrácii teplomilnejších drevín.
Druhová rozmanitosť lesov
Podľa údajov sa na 52 % rozlohy európskych lesov vyskytujú len 2-3 druhy stromov, na 26 % len jeden druh a len na 6 % lesov rastie viac ako šesť druhov. Situácia sa líši v závislosti od toho, či ide o prirodzené lesy alebo kultúrne lesy ovplyvnené človekom.
V prirodzených lesoch sa druhová skladba mení s klimatickými a pôdnymi podmienkami. V horských oblastiach, na severe Európy alebo v extrémnych lokalitách môže dominovať jedna či niekoľko drevín. V prechodných oblastiach či lužných lesoch je prirodzene drevinová skladba bohatšia.
V kultúrnych lesoch došlo vplyvom hospodárenia väčšinou k zníženiu druhovej pestrosti, pretože starostlivosť o jeden druh dreviny je jednoduchšia. Pestovanie smreka napríklad umožňuje rovnomerný rast a dosiahnutie rovnakých sortimentov v rovnakom čase s menším zásahom do lesa.
Význam biodiverzity
Ochranné funkcie lesa
Lesy plnia aj ochranné funkcie, ako je ochrana pred vetrom, námrazou, lavínami, prenosom škodlivého hmyzu a chorôb. Tieto funkcie sú zabezpečované prostredníctvom tzv. ochranného plášťa, ktorý má viesť kolmo na smer veterného prúdenia a na rozhraní lesa a nelesných pozemkov tvoriť ochranný lem.
Udržiava sa v pruhu 15 až 50 metrov v redšom spone, pričom prímes listnatých drevín by mala byť aspoň 30 %. Tvorba ochranného plášťa sa začína najneskôr vo veku 40 až 50 rokov. Pri obnove veterného plášťa sa káce až naposledy dreviny ako buk, javor, modřín.
Ochranné pásma a zpevňovacie prvky
Ochranné funkcie lesa sú posilňované aj prostredníctvom zpevňovacích pásov, závor a porostných rebier. Tieto prvky zvyšujú ochranu mladšieho porastu proti vetru a prispievajú k celkovej stabilite lesa. V hospodárstve slúžia k tvorbe plášťa rozluky a odluky, pričom sa prihliada na ich zdravotný stav.
Inovatívne metódy hospodárenia s lesmi
V reakcii na klimatickú zmenu sa hľadajú nové, inovatívne metódy obhospodarovania lesov s cieľom zvýšiť ich odolnosť. Projekt CLIMAFORCEELIFE, na ktorom spolupracuje WWF Slovensko s Lesmi SR a Českou poľnohospodárskou univerzitou v Prahe, overuje takéto metódy.
Prírode blízke obhospodarovanie lesov (PBOL)
Pojem "Prírode blízke obhospodarovanie lesa" (PBOL) je definovaný ako spektrum pestovných postupov zameraných na formovanie diferencovanej štruktúry prirodzených lesných ekosystémov pri súčasnom optimálnom využívaní ich hospodárskeho, ekologického a environmentálneho potenciálu. Ide o mozaikovité porasty so stupňovitým zápojom, kde sa etáže, resp. časti o veľkosti 3 až 5 hektárov, obnovujú prirodzene alebo umelo.
PBOL sa zameriava na vytvorenie predpokladov pre prirodzenú obnovu lesa, podporu existujúcej prirodzenej obnovy, podsadby a podsejby cieľových drevín. Cieľom je dosiahnutie prirodzeného zmladenia pod clonou obnovovaného lesného porastu a zároveň vedľa neho.
Obnova borovicových porastov na Záhorí
Región Záhoria, kde dominuje borovica, je klimaticky najohrozenejšou oblasťou na Slovensku. Tradičný holorubný spôsob obnovy borovice, ktorý je nevyhnutný pre jej svetlomilnosť a obnovu na obnaženej pôde, sa v podmienkach extrémneho sucha a vysokých teplôt stáva rizikovým.
Snažíme sa preto nájsť alternatívne postupy obnovy borovice pod čiastočným krytom materského porastu, tzv. clonnú obnovu, ktorá by zabránila holorubom a zachovala porast na pôde. Cieľom je nielen zachovanie borovice, ale aj zvýšenie druhovej rozmanitosti a návrat dubu do týchto lesov.
V Českej republike už existujú skúsenosti s odklonom od holorubného hospodárenia s borovicou. V roku 2015 bola založená rozsiahla experimentálna plocha na overenie clonných spôsobov pestovania borovice, kde prvé výsledky ukazujú, že clonná obnova je možná, no vyžaduje si väčší um, skúsenosti a nadšenie lesníka.
Obnova porastov v Malých Karpatoch
Ďalšou oblasťou, kde sa v projekte snažíme o zmenu porastov, sú Malé Karpaty. Ide o lokality, kde bol v minulosti umelo vnesený nepôvodný smrek, ktorý sa vplyvom škodcov a klimatických zmien rozpadá. Obnova bude prebiehať vysádzaním pôvodných drevín.
Ďalšie faktory ovplyvňujúce lesy
Okrem klimatickej zmeny majú na lesy vplyv aj ďalšie faktory. V minulosti to bolo najmä znečistenie ovzdušia, ktoré spôsobilo veľkoplošný rozpad porastov, najmä na jedli. Hoci sa situácia zlepšila, pretrváva problém emisií dusíka z dopravy, ktoré narúšajú výživu stromov a znižujú ich vitalitu.
Významným problémom je aj fragmentácia krajiny, ktorá zhoršuje termoregulačnú funkciu lesov a prispieva k prehrievaniu krajiny. Les funguje ako klimatizácia, no jeho fragmentácia narúša tento proces.
So zmenou klimatických podmienok sa mení aj areál rozšírenia lesných škodcov. Okrem hrozby nových škodcov sa zvyšuje aj ohrozenie tými súčasnými, napríklad lykožrút smrekový, ktorý je vplyvom otepľovania schopný zvýšiť počet generácií do roka.
Pôdna erózia a požiare
Silné zrážky môžu spôsobiť pôdnu eróziu, najmä na prudkých svahoch s obnaženou pôdou, čo sú práve holoruby. Na poľnohospodárskej pôde je tento efekt ešte výraznejší. Počítať treba aj s požiarmi, hoci v Česku a na Slovensku ide najmä o maloplošné požiare, väčšinou spôsobené človekom.
Legislatívne a organizačné rámce
Hospodárska úprava lesov zahŕňa členenie lesných pozemkov na jednotky priestorového rozdelenia ako lesné oblasti, celky, vlastnícke celky, dielce, čiastkové plochy, porastové skupiny a etáže. Lesné oblasti sú trvalé územné jednotky vytvorené na základe biogeografickej rajonizácie.
Lesné celky sú územne ucelené časti lesov, pre ktoré sa vyhotovuje program starostlivosti o lesy. Vlastnícky celok tvoria lesy vo vlastníctve jedného vlastníka alebo viacerých vlastníkov, ak v nich hospodári ten istý obhospodarovateľ. Dielec je základnou jednotkou na zisťovanie stavu lesa a plánovanie hospodárenia.
V roku 2018 bola v legislatívnom procese snaha zadefinovať pojem "Prírode blízke obhospodarovanie lesa" (PBOL) do zákona o lesoch, čo by prispelo k jednoznačnému vymedzeniu tohto odborného pojmu.
Lesy sa delia na kategórie ochranných lesov a lesov osobitného určenia, ktoré majú špecifické režimy hospodárenia. Opatrenia na ochranu lesa pred škodami spôsobenými hmyzom a inými živými organizmami sú tiež regulované.
tags: #odluky #rozluky #pestovanie #lesa