Hrušky sú ovocné stromy z čeľade ružovitých, ktoré sú rozšírené po celom miernom i subtropickom pásme Európy a Ázie. Existuje mnoho druhov hrušiek, napríklad hruška obyčajná, hruška planá, hruška piesočná, hruška snehobiela alebo hruška vŕbolistá. Už v dávnych dobách bola hruška u Grékov zasvätená bohyni Afrodite a u Rimanov bohyni Venuši. Odrody hrušiek sa v priebehu času vyvinuli riadeným krížením a boli vyberané na základe dôležitých vlastností, ako je rast, vzhľad, chuť, veľkosť plodu, zrelosť, rodivosť a odolnosť proti chorobám.
Pôvod a vývoj odrôd hrušiek
K vývoju našich súčasných odrôd hrušiek prispeli mnohé divorastúce druhy. Pôvod dnešných odrôd je možné nájsť v takzvaných génových centrách, čo sú geografické oblasti vzniku určitého druhu. Predchodcovia divých druhov ovocia sa nachádzali v horských údoliach juhovýchodnej Ázie už pred vyše 60 miliónmi rokov. Odrody hrušky obyčajnej (Pyrus communis) pochádzajú z divokých foriem bežných aj v Európe - Pyrus pyraster, Pyrus nivalis, Pyrus salvifolia. Na tvorbe dnešných európskych odrôd sa podieľali aj ďalšie ázijské a stredomorské druhy hrušiek. Za významné genetické centrum sa považujú oblasti okolo Kaukazu.
Podnože pre hrušky
Rovnako ako jablone, aj hrušky sa väčšinou vrúbľujú na podnože. Ich pestovanie je potom rýchlejšie a podnož musí spĺňať niektoré podmienky, aby bola využiteľná práve pre hrušku. Podpník je časť ovocného stromu, ktorá korení v pôde a do nej sa štepia ušľachtilé odrody.
Typy podpníkov
- Kdulone (Dula): Hrušky sa často vrúbľujú na kdulone, najmä pre zákrsky alebo štvrťkmene. Na podnoži dule hruška vytvorí malý a rozložitý stromček, ktorý len plytko zakorení, a preto potrebuje oporu. Je vhodná aj pre hrušky do kordónov (steny).
- Hruškový semenáč: Je to podnož vypestovaná zo semienka hrušky. Je vhodná pre stredné až vyššie hrušky.
Odporúčané podpníky pre hrušky
Najpoužívanejšie podpníky pre hrušky v našej ponuke sú podpník Dula Adams a podpník Hruška planá.
- Dula Eline: Táto podnož je vhodná pre menšie záhrady s dobrou (neprevápenatou) pôdou. Je využívaná hlavne pre svoj skorý nástup do rodivosti, kompatibilitu, vysokú úrodnosť a odolnosť proti mrazu. Dorastá do výšky približne 2,5 - 3 m. Odporúča sa najmä do chladnejších a okrajových oblastí. Hodí sa aj pre nižšie intenzívne tvary, nie však do veľmi suchých oblastí a piesočnatých pôd. Vyžaduje stálu oporu a doplnkovú závlahu, pretože plytko korení.
- Dula Adams: Je slaborastúci podpník, vhodný aj pre zákrpky alebo vretená. Dorastá do výšky približne 3 - 3,5 m. V prvých rokoch rastie bujnejšie ako podpník hruška planá, avšak približne v treťom roku sa jeho rast výrazne spomalí. V súčasnej dobe je využívaný hlavne pre svoj skorý nástup do rodivosti a vysokú úrodnosť.
- Hruška planá: Táto podnož je vhodná pre väčšie alebo svahovité záhrady. Má bujnejší rast a neskorší nástup do rodivosti, avšak má lepšiu afinitu a hlbší koreňový systém. V mladosti nevyžaduje oporu ani doplnkovú závlahu. Dorastá do výšky približne 5-6 m. Je prispôsobená na naše pôdne a podnebné podmienky a má dlhšiu životnosť.
Pri výbere ovocného stromčeka do chladnejších oblastí je dôležité zvoliť správny podpník, čo zabezpečí správny rast i úrodu. Je tiež dôležité pozerať sa na dĺžku vegetácie, keďže niektoré odrody potrebujú dlhší čas na vyzretie pletív.
Výsadba a starostlivosť o hrušky
Výber stanovišťa a výsadba
Vhodná výsadba hrušiek je na jar alebo na jeseň. Hrušky potrebujú jasné a svetlé stanovište s orientáciou na južnú alebo juhozápadnú stranu, výživnú a stredne ťažkú pôdu. Do ílovitej pôdy sa odporúčajú stromy na odolnejších podpníkoch. Pred výsadbou je potrebné pôdu zlepšiť, napríklad zapravením organických hnojív ako maštaľný hnoj, zelené hnojenie alebo kompost, ktorý je vhodný aj na zušľachtenie piesočnatých pôd. Ďalej sú vhodné pomocné látky minerálneho pôvodu ako keramzit, liadrain, perlit, vermikulit alebo drvené horniny ako pemza či zeolit.
Viac hrušiek sa sadí do sponu 3,5×3,5 m v prípade hrušiek na podpníkoch duly, až 8×8 m v prípade hrušiek pestovaných na podpníkoch semenáčov. Pri sadení vyhĺbime jamu 60x60x80 cm, pridáme do nej kompost a zrežeme poškodené korene hrušky. Ku hruške pridáme oporu, jamu zaplníme zeminou, udusíme, priviažeme hrušku k opore a dôkladne zalejeme.
Hnojenie a závlaha
Čerstvo zasadené hrušky nepotrebujú hnojiť, najmä ak sa do jamy na výsadbu pridal kompost. V ďalších rokoch môžeme hrušky hnojiť, najlepšie organickým hnojivom, ktoré obsahuje dusík, fosfor a draslík. Hrušky sú na dusíkatú výživu náročnejšie ako jablone už v prvých rokoch po vysadení. Pozornosť treba venovať aj bóru, ktorého nedostatok vyvoláva deformácie na povrchu plodov s korkovými vrstvami buniek pod nimi.
Hrušky zalievame len po vysadení, potom zvyčajne stačí dážď, pretože ďalšiu vlahu si natiahnu z podzemnej vody. Dôležitá je doplnková závlaha, najmä u hrušiek na dulovom podpníku, kde by jedna dávka závlahy mala predstavovať 40 až 50 milimetrov.
Rez hrušiek
Rez hrušiek je jedným z najdôležitejších úkonov pre úspešné pestovanie. Je potrebné vedieť, že výhony hrušky majú tendenciu rásť priamo hore, a to treba zohľadniť pri reze.
- Jarný rez: Vykonáva sa ihneď po jarnom vysadení, po jesennom vysadení a potom každý rok na jar (koncom februára). Ihneď po vysadení a po jesennom vysadení sa odstránia všetky postranné výhony až do výšky 60 cm, aby sa vytvoril kmienok. Zvolia sa 3 najsilnejšie výhony, ktoré sa ponechajú na tvorenie koruny a zrežú sa asi o 1/3, aby sa podporil ich rast. Pri bujne rastúcich odrodách sa používa dlhší rez, čím sa podporí predpoklad skorej úrodnosti.
- Jesenný rez: Nie je tak radikálny ako jarný, ale je tiež potrebný. Pri jesennom reze sa odstráni všetko staré, suché drevo, ako aj vlky (neplodné výhony). V rokoch plnej rodivosti sa odstraňujú nadbytočné konáre, preschnuté a taktiež značne previsnuté konáre.
Približne po 18 až 20 rokoch od výsadby, v dobe vegetačného pokoja, sa koruna skráti asi o 1/3 na konáre druhého rádu. V nasledujúcom vegetačnom období sa vylomia nadbytočné letorasty a ponechajú sa tie, ktoré predlžujú, vytvárajú alebo dotvárajú novú korunu.
Listáreň z archívu Strih hrušky
Najčastejšie choroby hrušiek a ich prevencia
Hrušky majú sklon k chorobám a škodcom. Optimálne je tomu predísť výberom odolnej odrody. Odborníci zdôrazňujú, že literatúra síce uvádza väčšiu či menšiu toleranciu voči chorobám u viacerých odrôd, ale spoľahnúť sa na to nedá. Tlak choroby sa mení každý rok a v každej oblasti je iný. Pred koncom zimy a leta je ideálny čas plánovať svoje aktivity v záhrade, vrátane výberu odrôd ovocných druhov.
Hrdza hrušková (Gymnosporangium sabinae)
Hrdza hrušková, známa aj ako Hrdzavka, je patogén, hubové ochorenie, ktoré si všimneme hlavne na čepeliach listu. Môže napadnúť aj letorasty, konáre a plody. Je spôsobená hubou Gymnosporangium sabinae, ktorá je dvojbytná, čo znamená, že sa vyskytuje v cykle hostiteľa a medzihostiteľa. Zimným hostiteľom sú rôzne druhy borievok (jalovec, lat. Juniperus), najmä borievka čínska a borievka chvojka. Hrdza prezimuje v zhrubnutých konároch borievok a na jar sa objavia žltooranžové výrastky, ktoré infikujú listy hrušiek, ktoré sú letným hostiteľom.
Príznaky a dopady
Na vrchnej strane čepele listov hrušiek sa začiatkom leta objavia oválne oranžové škvrny, ktoré sa neustále zväčšujú a nadobúdajú červené lemovanie. V ich stredoch sú čierne bodky. Na škvrnách možno pozorovať drobné tmavé útvary alebo bodky - spermogónie. Na rube škvŕn sa vytvárajú pohárikovité plodničky, ktoré následne vznikajú aj na letorastoch a plodoch. Takto napadnuté plody sa v dôsledku nerovnomerného rastu deformujú. Výtrusnice znižujú zdravú a aktívnu plochu listov, a tým znižujú prísun energie pre strom. Infekcia navyše hrušku oslabuje proti ďalším chorobám i mrazu. Hrušky potom majú po napadnutí touto chorobou slabší rast a sú menej odolné voči mrazu.
Biologická a preventívna ochrana
Optimálnou prevenciou je výber odolných odrôd a nesadiť hrušky v blízkosti borievok. Infekcia sa prenáša na vzdialenosť asi 150 až 200 m, a na jar sa šíri najmä za daždivého počasia. Preto je dostatočná priestorová izolácia medzi hostiteľom a hruškou kľúčová. Všetky napadnuté časti rastliny (borievky aj hrušky) treba odstraňovať a ničiť. Keď už sú hrušky napadnuté, pomôže postrek fungicídmi, napríklad pred kvetom alebo tesne po odkvitnutí. Dôsledná ochrana hrušiek proti chrastavitosti jabloní zaberá súčasne aj na hrdzu hruškovú.
Chrastavitosť hrušiek / černanie listov hrušiek (Venturia pyrina)
Táto choroba je spôsobená hubou Venturia pyrina a poškodzuje listy, kvety i plody. Na listoch spôsobuje šedočierne až čierne škvrny. Listy aj kvety opadávajú, plody tiež, a pokiaľ dozrejú, sú silne deformované. Prevenciou je vyberať odolné odrody, sadiť stromy dostatočne ďaleko od seba, prerezávať ich, aby bola koruna vzdušná, a likvidovať opadané lístie, v ktorom huba často prezimuje. Pomáha aj použitie fungicídov, napríklad Polyrám WG.
Biela škvrnitosť hrušiek (Mycosphaerella sentina)
Je to choroba spôsobená hubou Mycosphaerella sentina. Spôsobuje najprv fialové, neskôr hnedé škvrny na listoch, ktoré môžu byť oválne alebo hranaté. Listy predčasne opadávajú. Prevenciou je opäť vyberať vhodnú lokalitu, sadiť stromy ďaleko od seba a starostlivo likvidovať opadané lístie.
Iné choroby a škodcovia
- Vlnovník hruškový: Ak má hruška pokrútené listy s hrbolkami rôznych farieb, s najväčšou pravdepodobnosťou je napadnutá roztočom, ktorý obvykle prezimuje v kôre. Preventívne sa môžete brániť postrekom sulkou alebo iným siričitým prípravkom na jar. Počas skorej jari (do 5°C) sa ošetrí hruška prípravkom proti prezimujúcim škodcom a následne pred kvetom sa použije prípravok na savé škodce.
- Moniliová choroba plodov: Hrušky môže napadnúť aj moniliová choroba plodov, ktorá sa prejavuje vytváraním žlto sfarbených prepadlín na plodoch. Táto choroba sa šíri veľmi rýchlo (v závislosti od teploty a vlhkosti). Výskyt sa snažíme obmedziť prebierkou plodov a fungicídnym prípravkom.
Odporúčané odrody hrušiek s odolnosťou proti chorobám
Všeobecné kritériá výberu odrôd
Pri výbere odrôd hrušiek je dôležitým kritériom odolnosť proti chrastavitosti a hrdze hrušiek. Je tiež dôležité zvážiť, či sú plody vhodnejšie na priamu konzumáciu, uskladnenie alebo výrobu marmelád, džemov či kompótov.
Napriek tomu, že niektoré odrody sú uvádzané ako odolné, tlak choroby môže byť v rôznych rokoch a oblastiach odlišný. Preto je najlepšou prevenciou kombinácia odolných odrôd s vhodnými agrotechnickými opatreniami.
Letné odrody
Dozrievajú od augusta do septembra. Sú určené na rýchlu konzumáciu, väčšinou nevydržia dlho.
- Clappova (Clappova maslovka): Obľúbená odroda so žltkasto zelenými, šťavnatými a navinule sladkými plodmi. Vydrží maximálne 2 týždne.
- Laura: Má väčšie fľaškové zelené plody, vydrží asi mesiac. Jej výhodou je nenáročnosť a dostatočná odolnosť voči chorobám.
- Radana: Má stredne veľké, kužeľovité plody zelenožltej farby, s krehkou, sladkastou a aromatickou chuťou. Netrpí chrastavitosťou, je nenáročná a dobre sa tvaruje, preto je vhodná aj pre začínajúcich pestovateľov.
- Ďalšie odporúčané letné odrody: Alfa, Diana, Williamsova.
- Letná hruška z Kanady: Robustného vzrastu, s lahodnými žltozelenými plodmi, ktoré tešia už od augusta. Plody majú sladkú vôňu a jemne sa rozplývajúcu dužinu. Táto nekomplikovaná a mrazuvzdorná odroda pochádza z Harrow Research Center v Ontáriu a je na trhu od roku 1981. Plod je stredne veľký, s miskovitým bruchom, typicky hruškovitého tvaru. Má žltozelenú základnú farbu a hladkú, stredne hrubú šupku. Kvitne od apríla do mája, tvorí more bielych kvetov. Zber sa začína v auguste, plody sú sladké a aromatické. Úrody sú vysoké a pravidelné. Plody možno skladovať v chlade celkovo štyri týždne. Najlepšie chutia čerstvé zo stromu. Strom dorastá do výšky troch až piatich metrov, uprednostňuje slnečné až čiastočne zatienené miesto a dostatočne vlhkú pôdu s vyšším obsahom humusu.
Jesenné odrody
Dozrievajú koncom septembra a začiatkom októbra, s dobrou skladovateľnosťou do zimy.
- Conference: Má stredne veľké plody fľaškovitého tvaru, s veľmi jemnou, šťavnatou a aromatickou dužinou. Dozrieva koncom septembra a začiatkom októbra, skladovateľná je až do novembra a takmer netrpí chorobami. Patrí medzi najobľúbenejšie jesenné odrody.
- Elektra: Má veľké, dlho kónické plody, je navinule sladká. Dozrieva koncom augusta a začiatkom septembra, vydrží 3 týždne až mesiac. Je mierne náchylná k mrazom a chrastavitosti.
- Ďalšie obľúbené jesenné odrody: Boscova fľaška, Vila, Nitra.
- Odroda objavená M. J. Collandom: Vysoko úrodná jesenná hruška, objavená v roku 1864 vo francúzskom meste Vienne, vyhľadávaná najmä na trhoch. Rast stromu je silný, v mladosti silne vzpriamený, časom má tendenciu sa rozširovať. Kvitne skoro na jar, je teda trochu citlivá na neskoré mrazy. Vhodná aj na pestovanie v tvare štíhleho vretena. Zber je od polovice do konca septembra, skladovateľnosť dva až tri týždne. Šupka je svetložltá až zlatistá s hrdzou a na slnečnej strane často jemne červenkastá. Žltobiela dužina je šťavnatá a rozplýva sa v ústach. Pre svoju harmonickú chuť je cenená ako prvotriedna stolová hruška na priamu spotrebu, vhodná aj na koláče či kompóty.
- Odroda opáta Fêtela: Objavil ju opát Fétel vo Francúzsku v roku 1866. Rodí neskutočne veľké, podlhovasté a fľaškovité plody. Šupka je žltá s jemným červenohnedým líčkom, dužina je biela a šťavnatá. Chuť je nádherne sladká, elegantne aromatická a jemne korenistá. Je vynikajúca stolová hruška. Zber je v októbri, skladovateľnosť až do januára. Kvitne od apríla do mája, láka včely, čmeliaky a iný hmyz. Plody dosahujú dĺžku až 12 centimetrov.
Zimné odrody
Dozrievajú neskôr a sú určené na dlhšie skladovanie, často až do jari.
- Bohemica: Má stredne veľké plody žltej farby, je jemná, krehká a sladká. Dozrieva v polovici októbra, vydrží 3 až 4 mesiace. Je odolná voči mrazom aj hubovitým chorobám.
- Erika: Má veľké, pretiahnuté kužeľovité plody žltozelenej farby, dužina je biela, krehká a veľmi šťavnatá.
- Staršie odrody vyznačujúce sa odolnosťou proti chrastavitosti i mrazom: Drouardova, Nelisova zimná, Špinka.
- Zimná hruška z Kišiňova: Pochádza z Kišiňova v Moldavsku (na trhu od roku 1962). Boduje krásnym vzhľadom, vysokými úrodami a dobrými skladovacími vlastnosťami. Môže sa pestovať v rôznych klimatických oblastiach, darí sa jej aj v chladnejších častiach Slovenska. Priemerná hmotnosť plodov je až 300 gramov. Plody majú jednotnú zelenožltú základnú farbu a hruškovitý tvar. Čiastočne pokrytá hrdzou, ktorá je výraznejšia na stopke a kalichovej jamke. Je pestovateľsky veľmi priateľská odroda a dobre odoláva chorobám hrušiek. Napriek skorému obdobiu kvitnutia nehrozia jej neskoré mrazy. Plody sú pripravené na zber od polovice októbra. Konzumná zrelosť nastáva v novembri až decembri, skladovať sa môžu až do jari. Darí sa jej na slnečnom až čiastočne zatienenom stanovišti chránenom pred vetrom a chladom, uprednostňuje dobre priepustnú, piesočnatohlinitú pôdu s dostatkom vlahy. Plody majú mnohostranné využitie.
- Odroda od Williama Fourcinea: Skorá zimná hruška vyšľachtená vo Francúzsku v roku 1884. Vydrží v pivnici do januára až marca. Zelená hruška môže na slnečnej strane jemne zožltnúť a v niektorých prípadoch je jemne zdobená hrdzou. Strom plodí pomerne skoro a dáva pravidelnú vysokú úrodu. Rastie stredne silno a dnes sa v komerčnom pestovaní používa zriedka. Vyžaduje mierne podnebie a vlhkú pôdu s dobrou úrodnosťou alebo intenzívnym hnojením. Kvitne pomerne skoro, a preto je trochu citlivá na mráz. Stredne veľké až veľké plody majú vajcovitý až hruškovitý tvar.
Špeciálne odrody
- Nashi hrušky (ázijské hrušky): Sú veľmi populárne hlavne kvôli svojej extrémnej šťavnatosti a sladkej aromatickej chuti. Hlavnou výhodou Nashi je ich vysoká odolnosť proti chorobám a škodcom. Hoci ich môže napadnúť hrdza, sú menej chúlostivé. Ich úrodnosť je veľmi vysoká, čo niekedy vyžaduje prebierku plodov. Nashi nie sú krížence hrušiek a jabloní. Sú čiastočne samoopelivé, no výhodnejšie je vysadiť zmes viacerých kompatibilných druhov kvitnúcich v rovnakom období.
- Stĺpovité odrody: Vhodné do malých záhrad, črepníkov, na balkóny či terasy, keďže zaberajú málo miesta.
- Holandská stĺpovitá odroda (na trhu od roku 1965): Rodí stredné až veľké plody. Šupka je žltozelená a nemá kryciu farbu. Dužina je lahodne sladká a šťavnatá. Zber je od októbra do novembra, plody vydržia v chlade do januára. Na udržanie štíhleho tvaru je nevyhnutný pravidelný letný rez bočných výhonkov (v júli alebo auguste). Maximálna výška je 250 až 300 cm, šírka nepresahuje 60 až 80 cm.
- Iné štíhle odrody: Sommerblutbirne, Nashi Prosuccoso, Concorde, Decora, Obelisk - tieto odrody treba v štíhlom tvare udržiavať pravidelným rezom.
- Stĺpovitá stolová odroda s lahodnými zelenožltými plodmi: Sľubuje pravidelné a vysoké úrody. Vizuálne zaujme atraktívnym štíhlym rastovým tvarom, ozdobným olistením, na jar voňavými kvetmi a kyprými, žltými plodmi. Je ideálnym ovocným stromom do malých záhrad a na balkóny. Je odolná a nenáročná na starostlivosť. Zber sa začína v októbri. Plody sú aromatické, sladké a šťavnaté, výborne chutia ako stolové ovocie, v ovocných šalátoch alebo zákuskoch. Darí sa jej na teplom, chránenom mieste, v dobre priepustnej záhradnej pôde.
- Moderná anglická dezertná odroda: Má vynikajúcu sladkú chuť a šťavnatú dužinu. Je čiastočne samoopelivá a uznávaná ako jedna z najlepších odrôd pre ekologické pestovanie. Vytvára stredne veľké až veľké plody, bledozelené sa menia na žlté s niekoľkými zlatými alebo hnedočervenými škvrnami. Samotný strom je veľmi kompaktný, takže je ideálny do malých priestorov. Kvitne na prelome apríla a mája.
Strom hrušky patrí do každej záhrady. Ak ho ešte nemáte vysadený, neváhajte a zadovážte si aspoň jeden. Sezóna sadenia stromov sa blíži, takže hľadajte, vyberajte a sledujte, čo už dozrieva, prípadne čo ešte len dozrievať bude v záhradách. Nebojte sa požiadať o skúsenosti a rady starostlivého záhradníka, ktorý vám rád povie všetko, čo vie o odrodách. Ing. Michal Nigut, ovocinár, Plantex s. r. o.
Ak si plody hrušiek zakúpite v niektorom z obchodov, budú pravdepodobne ešte v technickej zrelosti, čiže chuť nebude plne vyvinutá. Aby hrušky (aj jablká) mohli byť dlho skladovateľné a tak prístupné počas celého roka, zberajú sa v sadoch skôr, než dosiahnu konzumnú zrelosť. Zadovážte si preto aj pár jabĺk a dajte ich spolu s hruškami do toho istého mikroténového alebo papierového vrecka.