Národnosocialistická nemecká robotnícka strana (Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei, NSDAP), známa aj ako nacistická strana, bola nemecká krajne pravicová politická strana. Vznikla 24. februára 1920 premenovaním Nemeckej robotníckej strany (DAP). Premenovanie bolo čiastočne motivované snahou využiť ľavicové aj pravicové ideály: „socialistická“ a „robotnícka“ mali osloviť ľavicu, zatiaľ čo „národná“ a „nemecká“ pravicu. Strana odmietnutím mierových zmlúv, predovšetkým Versaillskej, cielila na vyvolanie nacionalistickej reakcie v nemeckej spoločnosti.
Cesta k moci a rozklad parlamentnej demokracie
Ríšsky prezident Paul von Hindenburg menoval Adolfa Hitlera za ríšskeho kancelára 30. januára 1933, hoci to predtým dvakrát odmietol. K tomuto kroku ho viedla bezvýchodisková ústavná kríza, neutešená hospodárska situácia s miliónmi nezamestnaných a zákulisné dohody. Už necelý mesiac po vymenovaní Hitlera nacisti zinscenovali 27. februára 1933 požiar Ríšskeho snemu, z ktorého obvinili komunistov.
Na druhý deň po požiari von Hindenburg podpísal dekrét „na ochranu ľudu a štátu“, ktorý zrušil základné práva z Ústavy Weimarskej republiky, ako bola osobná sloboda či sloboda prejavu. Zaviedol sa trest smrti za vlastizradu a ochranná väzba pre politických oponentov. Napriek rozpútanému teroru však nacisti vo voľbách 5. marca 1933 nezískali absolútnu väčšinu, keď dostali 43,91 percenta hlasov. Definitívny koniec parlamentarizmu priniesol 23. marca 1933 Zmocňovací zákon, ktorý vláde umožnil prijímať zákony bez súhlasu Ríšskeho snemu.
Zákaz politickej plurality
Hitlerova NSDAP následne pristúpila k systematickému rušeniu politických strán a odborov. Likvidáciu opozície zavŕšil 14. júla 1933 Zákon proti zakladaniu nových strán. Tento zákon obsahoval len dva paragrafy: prvým vyhlásil NSDAP za jedinú politickú stranu v krajine a druhým stanovil trest odňatia slobody až do troch rokov pre každého, kto by sa pokúsil založiť inú politickú stranu.
| Dátum | Udalosť |
|---|---|
| 30. 1. 1933 | Hitler menovaný za ríšskeho kancelára |
| 27. 2. 1933 | Požiar Ríšskeho snemu |
| 23. 3. 1933 | Prijatie Zmocňovacieho zákona |
| 14. 7. 1933 | Zákaz zakladania nových politických strán |
Ideológia a rasový svetonázor
Ideológia nemeckého národného socializmu bola založená na predstave o nadradenosti nemeckej árijskej rasy nad ostatnými národmi. Nacisti čerpali z tradície európskeho rasizmu a pseudovedeckých teórií o rasovej hygiene. Židom bola v tomto myšlienkovom svete prisúdená úloha hlavného protivníka a „parazita“ na árijských národoch. Hitler vo svojej knihe Mein Kampf otvorene formuloval cieľ vybojovať pre nemecký národ „životný priestor“ (Lebensraum) na východe.
Nacistický démon propagandy – Joseph Goebbels - PROMO
Prepojenie na Slovensko: Historické súvislosti
Slovenská republika (1939 - 1945) bola čiastočne uznaným satelitným štátom nacistického Nemecka, riadeným Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou (HSĽS). Štát je známy svojou kolaboráciou s nacistickým režimom, vrátane deportácií takmer 69 000 židovských obyvateľov. Po roku 1989 sa v slovenskej historiografii objavili rôzne interpretácie tohto obdobia, pričom ľudácka historiografia často bagatelizovala negatívne atribúty tohto režimu a jeho vazalskú závislosť od Nemecka.
V súčasnosti sa neonacistické hnutia pokúšajú nadväzovať na túto ideológiu, pričom sa snažia o redefiníciu národného socializmu. Napriek tomu, že dnešné neonacistické skupiny pôsobia na okraji spoločnosti, historická skúsenosť rokov 1933 v Nemecku a 1939 na Slovensku zostáva výstrahou pred tým, ako rýchlo môže dôjsť k rozkladu demokratických inštitúcií pod vplyvom radikálnych politických hnutí.