Ruže prešli dlhú cestu šľachtenia. Mnohé z nich sú výnimočné svojou vôňou, obrovským kvetom, nevšednou farebnou kombináciou či sýtosťou farieb. Svet ruží je naozaj veľký a zorientovať sa v ňom nie je jednoduché. Jednotlivé druhy ruží sa delia do rôznych skupín, tried, hybridov a kultivarov, z ktorých si dokáže vybrať naozaj každý a záleží len od vkusu pestovateľa, aký druh a kultivar si zvolí.
Pôvod a botanické základy
V roku 1937 v Japonsku sa našli skamenené časti ruže roxburgovej (R. roxburgii). Vek vedci odhadujú na 25 miliónov rokov. Tento nález nie je ojedinelý. Počet pôvodných, botanických ruží sa dá veľmi ťažko ohraničiť. Ide o pôvodné druhy ruží vyskytujúce sa voľne v prírode, ktoré kvitnú od jari do skorého leta a väčšina z nich má jednoduché kvety.
Historické ruže (do roku 1867)
K starým kultivarom patria ruže vyšľachtené ešte pred zavedením čajových hybridov. K ich prednostiam patria odolnosť proti chorobám, výraznejšia vôňa a prirodzená krása.
- Alba (biele ruže): Vznikli z druhu Rosa arvensis a sú jedny z najstarších pestovaných historických ruží. Kvitnú raz do roka na prelome jari a leta voňavými, bielymi alebo slabo-ružovými kvetmi.
- Centifolia (kapustové ruže): Boli vyšľachtené v 17. storočí v Holandsku z viacerých druhov vrátane ruže damascénskej. Sú charakteristické veľkým množstvom kvetných lupienkov usporiadaných do guľovitého tvaru.
- Damascénske ruže: Patria k najstaršie pestovaným ružiam, ktoré sa dostali do Európy už v 13. storočí zo stredného východu.
- Portlandské ruže: Pomenované po vojvodkyni z britského Portlandu. Za ich predkov sa považujú ruža galská a damascénska.
- Čajové ruže: Pochádzajú z orientálnych kultivarov Rosa chinensis a Rosa gigantea. Svoj názov dostali podľa vône pripomínajúcej čínsky čierny čaj.
- Bourbon a Noisette: Skupiny vzniknuté krížením čínskych ruží s európskymi druhmi. Noisettky sú známe napr. kultivarom „Aimée Vibert“ (1828).
Moderné triedy ruží a ich vývoj
Hranicu medzi starými a modernými ružami tvoria remontantky, ktoré vznikli krížením bourboniek s R. chinensis. Za prvú remontantku sa považuje kultivar „La Reine“ (1842).
Čajohybridy
Čajohybridy sú najpopulárnejšie ruže 20. storočia. Vznikli krížením remontantiek s čajovkami. Za prvý čajohybrid považujeme ružovú „La France“ (1867). Ich kvety sú veľké, pekne formované s centrálnym pukom. Popularita čajových hybridov v záhradách v súčasnosti klesá, no stále ostávajú číslo 1 pre kvetinársky priemysel.
Mnohokveté skupiny (Polyantha, Floribunda, Grandiflora)
Prvé mnohokveté ruže (polyanthy) vznikli koncom 19. storočia krížením R. multiflora a R. chinensis. Neskôr vznikli floribundky (kríženie polyánt s čajohybridmi) a grandiflory, ktoré zdedili vlastnosti po oboch predkoch a vyznačujú sa vyšším vzrastom.
Špeciálne kategórie ruží
| Typ ruže | Charakteristika |
|---|---|
| Anglické ruže | Vyšľachtené Davidom Austinom; kombinujú tvar starých ruží s vlastnosťami moderných. |
| Kanadské ruže | Odolné voči mrazom až do -35°C (skupiny explorer a parkland). |
| Ťahavé ruže | Rozdeľujú sa na climber (kvitnú viac ráz) a rambler (kvitnú raz ročne). |
Do kategórie moderných typov patria aj pôdopokryvné ruže, ktoré boli vyvinuté koncom 20. storočia ako menej náročná alternatíva k čajohybridom, a miniatúrne ruže, ktoré vďaka moderným technikám kvitnú opakovane.