Pestovanie maku na Slovensku: Ohlasovacia povinnosť a legislatívne podmienky

Hoci má Slovensko spolu s Českom európsky monopol na pestovanie maku pre potravinársky priemysel, jeho úroda v posledných rokoch klesá. Pestovanie maku na Slovensku má dlhú tradíciu, no zároveň je vnímané celkom kontroverzne. Kým väčšina krajín Európskej únie ho úplne zakazuje, u nás je stále povolené, avšak s istými obmedzeniami.

História a rôznorodé využitie maku

História maku je prekvapivo dlhá a siaha až do obdobia 6. tisícročia pred Kristom, kedy bol pestovaný v oblasti Stredomoria. Sumeri ho pre jeho narkotické účinky nazývali rastlinou radosti, zatiaľ čo Egypťania ho kvôli obsahu kodeínu používali ako sedatívum. V Európe sa mak pestoval od stredoveku a na území Česka a Slovenska sa začal ako olejnina vo veľkom pestovať začiatkom 19. storočia, najmä po tom, čo olivové plantáže v južnom Francúzsku postihli rozsiahle škody.

Mak bol vždy plodinou dvoch odlišných tvárí. Počas celej svojej dlhej histórie sa mak využíval na rôzne účely - liečivé, dekoratívne, potravinárske a v neposlednom rade ako narkotikum. V starovekom Ríme bol považovaný za rastlinu pokoja, tíšenia bolesti, ale aj smútku. Rimania verili, že mak stvoril boh spánku Hypnos. Naopak, Peržania a Číňania považovali mak a jeho kvety za symbol šťastia, radosti a nespútanosti. Budhisti dokonca verili, že mak sa na zemi objavil po tom, ako Budha raz zaspal a dotkol sa zeme. Tieto idylické predstavy o maku však výrazne naštrbili ópiové vojny v 19. storočí, ktoré odhalili jeho temnú stránku ako zdroja nelegálnych drog.

Súčasná situácia a trendy v pestovaní maku

Hoci Slovensko spolu s Českom drží európsky monopol v produkcii maku pre potravinársky priemysel, pre našu ekonomiku nie je táto plodina kľúčová. Podľa údajov Štatistického úradu sa vlani na Slovensku na ploche 385,62 hektára vypestovalo 163 ton maku, pričom takmer tretina úrody pochádzala z Košického kraja. Zozbieraná úroda maku klesá; ešte pred piatimi rokmi to bolo viac ako 500 ton. Napriek tomu, že Slovensku ani po vstupe do Európskej únie nehrozí, že by muselo pestovanie maku zakázať, farmári nezvyšujú produkciu. Slovensku ani po vstupe do Európskej únie nehrozí, že by muselo zakázať pestovanie maku. Mak sa tak bude môcť ďalej pestovať.

Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum Výskumného ústavu rastlinnej výroby (NPPC - VÚRV), Výskumno-šľachtiteľská stanica Malý Šariš, je významným šľachtiteľom odrôd maku siateho, ktoré sú zapísané v Spoločnom katalógu odrôd poľnohospodárskych rastlinných druhov EÚ. V posledných rokoch už boli dosiahnuté priemerné výnosy nad 1 t/ha.

Legislatíva pestovania maku na Slovensku

Na Slovensku je legislatíva pestovania maku prísna, najmä z dôvodu obsahu ópiových alkaloidov v rastline. Mak siaty je na Slovensku vďaka svojim vlastnostiam čoraz viac obľúbenou a vyhľadávanou plodinou medzi pestovateľmi, avšak z pohľadu zákona ide o plodinu so špeciálnym režimom. Dôvodom je, že mak obsahuje ópium, látku, z ktorej sa vyrába morfín a ďalšie omamné látky. Práve preto je jeho pestovanie v mnohých krajinách zakázané. Od roku 1998 platí na Slovensku zákon, ktorý pestovanie maku reguluje.

Zákonné ustanovenia a obmedzenia

Legislatíva týkajúca sa pestovania maku v Slovenskej republike sa riadi predovšetkým Zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (pôvodne zákon 167/1998 Zb. o návykových látkach, § 15 a § 29). Tento zákon upravuje podmienky pestovania maku, ktorý obsahuje alkaloidy, z ktorých môžu byť vyrobené omamné látky. Zákon legislatívne upravuje pestovanie maku, narábanie s makovou slamou, dozor a sankcie.

• Podľa tohto zákona je zakázané z maku získavať ópium.
• Maková slama (tiež "makovina") je podľa § 16 ods. 1 zákona definovaná ako tobolka maku siateho so stonkou dlhou najviac 15 cm okrem semien.
• Najviac morfínu sa nachádza v makovici - práve tá je pre farmaceutický priemysel strategická. Na Slovensku sa mak spracováva v závode v Hlohovci.
• Pri vývoze makovej slamy, ktorá je bohatá na alkaloidy využívané vo farmaceutickom priemysle, je potrebná vývozná licencia.

Keďže sa makovice nepestujú len pre mak, ale aj pre alkaloidy dôležité pre výrobcov liekov, dohľad nad ich pestovaním je v gescii Ministerstva zdravotníctva SR. Jednotný dohovor OSN o omamných látkach (1961), ktorého je Slovenská republika zmluvnou stranou, reguluje pestovanie maku siateho (Papaver somniferum L.) a prevenciu zneužívania drog. Tento dohovor bol na národnej úrovni implementovaný do Zákona č. 139/1998 Z. z. Dohovor OSN z roku 1961 hovorí o možnosti zákazu, ale aj o dohľade nad pestovaním. Slovensko uplatňuje dohľad nad každým makovým poľom s rozlohou vyššou ako sto štvorcových metrov.

Podľa rozhodnutia Medzinárodného úradu pre kontrolu omamných látok pri OSN sú omamné a psychotropné látky zaradené do troch skupín podľa ich účinkov na zdravie človeka. Rastliny druhu Papaver somniferum L. sú zaradené do II. skupiny omamných látok, keďže obsahujú viacero alkaloidov morfínového typu. Patria sem teda všetky nadzemné časti maku siateho okrem semien. Do II. skupiny sú zaradené OPL s vysokou návykovosťou, ktoré sú obsiahnuté ako liečivo v lieku. Omamné látky vyvolávajú návyk, psychickú a fyzickú závislosť, zatiaľ čo psychotropné látky ovplyvňujú stav ľudskej psychiky pôsobením na centrálny nervový systém s menej závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami. Spracovanie na účely tohto zákona je separovanie semien maku siateho z makovej slamy.

Ohlasovacia povinnosť na pestovanie maku

Kľúčovým aspektom regulácie je ohlasovacia povinnosť. Ak poľnohospodár zamýšľa pestovať mak siaty na výmere väčšej ako 100 m², musí podať žiadosť o povolenie pestovania maku na Ministerstvo zdravotníctva SR podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona. Vydanie tohto povolenia je spojené s nemalou dávkou byrokracie. Drobní pestovatelia, ktorí pestujú mak na ploche menšej ako 100 metrov štvorcových výhradne na potravinárske účely, žiadne povolenie nepotrebujú. Avšak pestovanie maku siateho na ploche väčšej ako 100 metrov štvorcových na účely výroby omamných a psychotropných látok je možné iba na základe povolenia.

Informačné povinnosti držiteľa povolenia

Držiteľ povolenia na pestovanie maku siateho má voči Ministerstvu zdravotníctva SR informačné povinnosti:

• Do 15. februára príslušného roka predkladá:
  • potvrdenie spracovateľskej organizácie o odbere úrody makovej slamy s uvedením osevnej plochy maku alebo vyhlásenie držiteľa povolenia o zabezpečení zneškodnenia makovej slamy bezodkladným zapracovaním do pôdy,
  • vyhlásenie o plánovanej výmere osevnej plochy maku siateho v pestovateľskej sezóne s uvedením katastrálneho územia a parcelného čísla pozemku,
  • vyhlásenie, že v príslušnom roku nebude pestovať mak siaty (v takom prípade doklady podľa písmen a) a b) nepredkladá).
• Do 31. mája každého roka oznamuje skutočne osiatu plochu makom siatym.

Odborná a zdravotná spôsobilosť

Pre získanie povolenia na pestovanie maku je vyžadovaná odborná spôsobilosť. Tú musí mať žiadateľ o vydanie povolenia alebo jeho odborný zástupca. Odborný zástupca je fyzická osoba, ktorá zodpovedá za vykonávanie odbornej činnosti, na ktorú bolo vydané povolenie. Musí byť v pracovnom pomere k držiteľovi povolenia, pokiaľ nie je jeho štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu. Odborná spôsobilosť sa preukazuje diplomom o skončení štúdia v študijných odboroch uvedených v § 6 ods. 2 písm. a) až g) Zákona č. 139/1998 Z. z.

Ak odborný zástupca prestane vykonávať odbornú činnosť, musí túto skutočnosť bezodkladne oznámiť ministerstvu s uvedením dôvodu. Fyzické osoby môžu zaobchádzať s omamnými a psychotropnými látkami (OPL), ak dosiahli vek 18 rokov a sú odborne a zdravotne spôsobilé. Zdravotnú spôsobilosť žiadateľ preukazuje lekárskym posudkom.

Zamedzenie zneužitia a ochrana porastu

Každý pestovateľ maku siateho na potravinárske účely je povinný zabrániť zneužitiu makovej slamy na výrobu omamných a psychotropných látok. Po zbere úrody je potrebné makovú slamu bezodkladne zapracovať do pôdy alebo ju odovzdať výrobcovi omamnej a psychotropnej látky, ktorý je držiteľom povolenia. Je zakázané narezávať alebo zbierať tobolky maku siateho v mliečnej zrelosti, keďže v bielom latexe sa postupne pri vzchádzaní tvorí približne 30 alkaloidov, ako sú morfín, kodeín a papaverín.

Ďalej je zakázané vstupovať do porastu maku cudzím osobám. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na držiteľa povolenia na pestovanie maku siateho, jeho odborného zástupcu, nimi poverené osoby a zástupcov orgánov vykonávajúcich kontrolnú činnosť. Držiteľ povolenia je taktiež povinný bezodkladne po zistení poškodenia porastu nepovolanou osobou oznámiť túto skutočnosť orgánom činným v trestnom konaní.

Pestovanie maku v praxi

Samotné pestovanie maku nie je úplne jednoduchou záležitosťou. Vezmime si ako príklad mak siaty, ktorý je najrozšírenejšou odrodou. O úspechu vašej snahy sa rozhoduje už na jeseň, kedy je vhodné dôkladné spracovanie pôdy. Okrem toho je veľmi dôležité, aby bola pôda dostatočne vyživená, zvlášť vhodné sú pôdy s vyšším obsahom humusu. Mak najlepšie rastie na stredne ťažkých, hlinitých až hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú bohaté na živiny a humus. Pred vysiatím je vhodné zapracovať do pôdy hnojivá ako Cererit alebo NPK. Nepoužívajte čerstvý maštaľný hnoj.

Siatie maku prebieha veľmi skoro, dokonca v niektorých prípadoch už aj rovno „na sneh“. Na pestovanie je potom ideálne vybrať rovinaté lokality s dostatkom slnka, treba si však dávať pozor na preschnutie pôdy.

• Časový rámec: mak sa vysieva už vo februári, aj na sneh, pričom najneskorší termín je apríl.
• Spôsob sejby: osivo vysejte do riadkov s rozstupom 30 až 35 cm, do hĺbky 0,5 až 1,5 cm.
• Zavlažovanie: od vysiatia až do kvitnutia je mak náročný na vlhkosť, preto je potrebné pôdu zavlažovať aspoň raz týždenne. Po odkvitnutí pre prechod do fázy vyzrievania makovíc je ideálne suché a teplé počasie, preto zavlažovanie obmedzte.
• Pleseň maková: ak sa pleseň objaví, okamžite odstráňte napadnuté rastliny.

Využitie maku a jeho zdravotné benefity

Druhým, a pre širokú verejnosť najznámejším, aspektom využitia maku je potravinárstvo. Makové semeno s veľmi nízkym až stopovým obsahom alkaloidov sa vo veľkej miere využíva pri príprave kysnutého pečiva, je vhodné na rôzne posýpky a plnky. Makový olej je kulinárskou pochúťkou a nakoľko má vynikajúcu chuť, odporúča sa predovšetkým pri príprave studených jedál, napríklad zeleninových a cestovinových šalátov. Okrem známych čiernych či tmavomodrých semienok, existujú aj odrody s bielym, ružovým či dokonca hnedým makom (napríklad odrody Albín a Sokol).

Zdravotné účinky maku

O zdravotných účinkoch maku je dnes v odbornej literatúre mnoho zmienok. Semeno maku je významným zdrojom bielkovín, vlákniny, fytosterolov a látok zo skupiny vitamínu E, tzv. tokoferolov. Mak je bohatý na železo, horčík a predovšetkým na vápnik, ktorého obsahuje oveľa viac než mlieko a mliečne výrobky. Z tohto dôvodu je zrejmý jeho priaznivý vplyv na stavbu kostí; mak je vhodný pri prevencii osteoporózy, na čo sa tradične používajú semená maku bohaté na vápnik.

Makový olej obsahuje vysoké percento „prospešných“ poly-nenasýtených mastných kyselín, najmä esenciálne mastné kyseliny (kyseliny linolová a alfa-linolénová), ktoré si organizmus nevie syntetizovať sám a musí ich prijímať v potrave. Tieto látky sú potrebné pre tvorbu životne dôležitých tkanivových hormónov stimulujúcich činnosť nervového i svalového tkaniva. Dominantnými mastnými kyselinami v oleji semena maku sú kyseliny olejová (C18:1, n-9) a linolová (C18:2, n-6). Menšie zastúpenie predstavujú kyseliny palmitová, linolénová a stearová. Kyselina linolová, ktorú makový olej obsahuje v najvyššom množstve, je ω-6 esenciálna mastná kyselina, nevyhnutná pre organizmus. Jej nedostatok sa prejavuje symptómami ako padanie vlasov a zlé hojenie rán. Veľmi významným izomérom kyseliny linolovej je CLA - konjugovaná kyselina linolová, ktorá znižuje nahromadený tuk v tele a podporuje rast svalov, preto je obsiahnutá v mnohých prípravkoch pre športovcov.

Makový olej má taktiež upokojujúce účinky na psychiku. Uvoľňuje kŕče a tlmí bolesti hlavy. Odporúča sa pri chronickej únave, pri strese, psychickej i fyzickej námahe. Vhodný je aj počas tehotenstva a dojčenia, najmä z dôvodu obsahu vápnika a horčíka, ktoré mamičky a ich ratolesti potrebujú. Olej z maku je vhodný i na lokálne vonkajšie použitie, kde pôsobí pozitívne na pokožku. Regeneruje a hydratuje predovšetkým tú, ktorá má sklony k popraskaniu, dodáva koži zamatový vzhľad a vyhladzuje drobné vrásky okolo očí.

Ako predísť zhorknutiu maku?

V domácnosti sa pri využívaní semena maku môže stať, že zhorkne. Príčina je jednoduchá: mak obsahuje veľa oleja. Ak sa semeno poškodí počas zberu alebo je nesprávne uskladnené, olej preniká na povrch semena a dochádza k tzv. oxidácii. Vtedy sa tvoria nežiaduce produkty rozkladu a voľné mastné kyseliny, ktoré spôsobia, že vôňa a chuť sa stávajú nepríjemnými. Olej tak stráca svoje pozitívne zdraviu prospešné vlastnosti. Týmto nežiaducim procesom výborne prospieva svetlo, teplo a vzduch. Preto sa odporúča olej uchovávať v chladničke a v tmavej nádobe. Dôležité je, aby bola nádoba s olejom vždy dobre utesnená, tak sa zabráni styku oleja s kyslíkom.

Mak ako superpotravina a jeho druhá tvár

Mak siaty (Papaver somniferum) patrí medzi najstaršie a najzdravšie potraviny na svete. Veľká časť nutričných odborníkov ho dokonca zaraďuje medzi takzvané superpotraviny. Obsahuje dvanásťkrát viac vápnika ako mlieko a trikrát viac ako štandardné syry. Ak by sme porovnali obsah bielkovín v rovnakom množstve maku a hovädzom alebo bravčovom mäse, dostali by sme tú istú hodnotu.

Napriek svojim výživovým benefitom má mak aj svoju „druhú tvár“. Najvýznamnejším pestovateľom makovíc je Afganistan, ktorý však svoju produkciu používa na nelegálnu výrobu drog. Na Slovensku a v Česku vyrábajú z makovíc drogy farmaceutické spoločnosti, pričom zvyšok úrody nechávajú farmári dozrieť a mak predávajú ako neškodnú potravinu. Droga ópium sa získava tak, že na tobolkách nezrelých makovíc sa urobia špeciálne upravenými nožmi zárezy, z ktorých vyteká lepkavý sivobiely latex. Šťava na vzduchu rýchlo tuhne a premieňa sa na tvrdú tmavohnedú hmotu - ópium. Zoškrabaná stuhnutá hmota zo zelených makovíc - ópium - obsahuje až 15 percent morfínu.

Pre medicínu majú ópiové alkaloidy a farmaceutické prípravky s obsahom týchto látok bezpochyby mimoriadny význam. Morfín alebo morfium je hlavný alkaloid ópia, ktorý je tzv. „zlatým štandardom“ v liečbe silnej bolesti. Na druhej strane však hrozí jeho zneužitie v podobe jeho agresívnejšieho a návykového derivátu heroínu.

Regulácia ópiových alkaloidov v potravinách

S ohľadom na potenciálny obsah ópiových alkaloidov v makových semenách vydala Európska komisia v roku 2014 odporúčanie o osvedčených postupoch na prevenciu a zníženie prítomnosti týchto alkaloidov v makových semenách a vo výrobkoch z makových semien. Minimálne požiadavky pre uvádzanie na trh potravinárskeho maku sú uvedené vo vyhláške Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 132/2014 Z. z. Tieto opatrenia zabezpečujú, aby mak určený na konzumáciu bol bezpečný a spĺňal prísne hygienické a zdravotné normy.

tags: #ohlasovacia #povinnost #na #siatie #maku