Olivovník európsky (Olea europaea) je dlhoveký, vždyzelený strom alebo ker, ktorý je pôvodom z oblasti Stredomoria. Táto stará kultúrna drevina sa pestuje už viac ako 6 000 rokov a je neoddeliteľnou súčasťou kultúry a kuchyne krajín ako Grécko, Taliansko a Španielsko. Symbolizuje mier a hojnosť. V optimálnych podmienkach sa môže dožiť až 1000 rokov, pričom niektoré exempláre na juhu Európy stále produkujú plody aj po stáročiach.
Pôvod a rozšírenie
Olivovník európsky pochádza z Ázie a pôvodne rástol v oblasti Stredomoria, na Blízkom východe a v severnej Afrike. Obľubuje oblasti s teplým a suchým podnebím, kde sa pestuje pre svoje plody už od starovekých čias. Dnes sa okrem tradičných stredomorských oblastí pestuje v mnohých odrodách aj v Amerike a Austrálii. V posledných rokoch sa vďaka postupujúcim klimatickým zmenám a miernejším zimám stáva vhodným aj pre pestovanie v juhozápadných oblastiach Slovenska a Maďarska.
Botanické vlastnosti
Olivovník je pomaly rastúci strom s hustými, strieborno-zelenými listami, ktoré majú podlhovastý alebo kopijovitý tvar. Na vrchnej strane sú tmavozelené, zatiaľ čo na spodnej strane sú striebristé. V optimálnych podmienkach dorastá v byte alebo na terase do výšky 1,5 až 2 metrov, no v záhrade môže dosiahnuť výšku 8-15 metrov. Kmeň stromu býva pevný, s niekoľkými hlavnými vetvami, ktoré tvoria korunu. Olivovník dokáže vytvárať výhony z púčikov v spodnej časti kmeňa tesne pod povrchom pôdy, ktoré pokračujú vo vývoji a raste aj s pribúdajúcim vekom stromu. Má hlboký a rozsiahly koreňový systém, ktorého hĺbka a šírka závisí od typu a hĺbky pôdy, prevzdušnenia a obsahu vody.
Súkvetia alebo kvetné strapce sa tvoria v pazuchách listov na minuloročných výhonkoch. Počet kvetov v súkvetí sa pohybuje od 10 do 40 v závislosti od kultivaru. Kvety sú malé, biele, voňavé a sú opeľované vetrom. Vo všeobecnosti sa z celého trsu vytvorí iba jeden plod, hoci niektoré kultivary s malým ovocím môžu nasadiť viac ako tri plody na metlinu.
Rozmnožovanie
Olivovník sa môže rozmnožovať semenami, ktoré by mali vyklíčiť do 25 - 50 dní od zasiatia, avšak životaschopnosť semien je vo všeobecnosti nízka. Komerčne sa olivy rozmnožujú predovšetkým odrezkami. Keďže olivovník ľahko vytvára nové korene z polodrevnatého tkaniva, odrezky sa zvyčajne odoberajú z jednoročných polodrevnatých konárov zo spodnej časti zdravých a vitálnych stromov. Takto rozmnožené nové rastliny začínajú rodiť do troch až štyroch rokov od výsadby. Pestovanie zo semien je časovo náročné a na výsledky si môžete počkať niekoľko rokov. Rýchlejšou a efektívnejšou metódou je množenie odrezkami, kedy sa na jar alebo v lete odrežú mladé, ešte nedrevnaté výhonky dlhé približne 10 až 15 cm. Odrezky sa namočia do stimulátora zakoreňovania a zasadia do zmesi rašeliny a piesku alebo perlitu. Udržiava sa vysoká vlhkosť a teplota okolo 20 °C.
Podmienky pestovania
Umiestnenie
Olivovníkom sa najlepšie darí na slnečných a teplých miestach, ideálne na južnej strane, kde budú mať dostatok priameho slnečného svetla aspoň 6 hodín denne. Potrebujú miesta chránené s dobre priepustnou pôdou. V našich podmienkach sú vhodné najteplejšie lokality na výsadbu do zeme do chránených dvorov, k múrom budov a plotov, alebo ako prenosná rastlina na terasy, strešné záhrady a balkóny s možnosťou prezimovania v skleníkoch či zimných záhradách. V byte je vhodné umiestniť ich k veľkému oknu.
Pre primeraný rast potrebuje olivovník priemernú dennú teplotu okolo 15-20°C. Je čiastočne mrazuvzdorný, v zime by mal zniesť pokles teplôt do -8°C (v dreve až do -10°C). Mráz na jar však môže poškodiť mladé výhonky a kvety, a koncom jesene zas dozrievajúce plody. Kvetné puky sú poškodené už pri teplote pod -2°C. Krátkodobo zvládne teploty až do -5°C, no dlhodobé vystavenie mrazu ho môže zničiť. V klíme Strednej Európy olivovníky zvyčajne netrpia škodcami.
Zemina
Olivovníkom vyhovujú dobre odvodnené, dobre prevzdušnené piesčité aj kamenisté hlboké pôdy s dostatkom organickej hmoty a dobre zásobené dostupnými živinami. Hoci normálne rastú na skalnatých svahoch s chudobnou pôdou, tolerujú aj zasolené alebo zásadité pôdy. Olivovník neznesie podmáčané pôdy. Preferujú priepustnú pôdu bohatú na minerály.
Zálievka
Olivovník je považovaný za druh odolný voči suchu, pretože sa mu darí v oblastiach s častým vodným stresom. Dodatočná závlaha ku koreňom je žiadúca hlavne počas kvitnutia a násady plodov na konci jari a v lete, ak chceme dosiahnuť čo najlepšiu úrodu. V pestovateľských nádobách potrebuje pravidelnú zálievku. Počas vegetačného obdobia sa zalieva, keď povrch substrátu preschne, ale nikdy by nemal stáť vo vode, aby sa zabránilo hnilobe koreňov. Menšie olivovníky pestované v interiéri sa polievajú približne raz za dva týždne.
Strihanie a presádzanie
Olivovníky sa strihajú na jar, pred začiatkom vegetačného obdobia. Olivovníky nepotrebujú časté presádzanie. Mladé stromy sa presádzajú každé dva až tri roky, keď korene začnú prerastať kvetináč. Staršie olivovníky postačí presadiť raz za štyri až päť rokov.
Využitie
Plody olivovníka, olivy, sú cenené pre svoju chuť a výživovú hodnotu. Okrem konzumácie po spracovaní sa z nich získava olivový olej, ktorý má široké využitie v potravinárstve, kozmetike, na liečenie, a kedysi aj ako palivo do lámp. Olivy sa najčastejšie upravujú fermentáciou a potom solením alebo sušením, aby sa odstránila horkosť spôsobená polyfenolovými zlúčeninami.
Zrelé olivy sú bohaté na olej. Obsah vody v dužine olív je 70 - 75 % jej hmotnosti a obsah oleja sa pohybuje medzi 14 a 15 % v zelených olivách a do 30 % v čiernych zrelých olivách. Olivy obsahujú rôzne organické kyseliny a vysoký obsah voľných mastných kyselín a cukrov. Zelené olivy sú v skutočnosti nezrelé plody, ktoré by časom na strome dozreli do čiernej farby. Obidva typy sa spracovávajú rovnako na stolové olivy, na výrobu olivového oleja sa používajú hlavne čierne olivy.
Listy olivovníka majú antiseptické účinky, znižujú horúčku, krvný tlak aj hladinu cukru v krvi a ukľudňujú nervový systém.
Ako sa v Grécku vyrába extra panenský olivový olej | Regionálne jedlá | Food Insider
Pestovanie olivovníkov v strednej Európe
Vplyvom postupujúcich klimatických zmien sa juhozápadné Slovensko a niektoré oblasti Maďarska stávajú vhodnými pre pestovanie tradične stredomorských druhov, vrátane olivovníka európskeho. Hlavným dôvodom sú rastúce priemerné ročné teploty a najmä miernejšie zimy. Hoci je olivovník známy svojou odolnosťou voči mrazom, doteraz panovali pochybnosti, či v našich podmienkach dokáže pravidelne prinášať kvalitné plody. Napriek tomu si ho množstvo ľudí zasadilo vo svojich záhradách, čo svedčí o rastúcom záujme o jeho pestovanie v našom regióne.
Napriek obavám sa už aj v strednej Európe olivovníky úspešne pestujú v sadoch, a dokonca sa lisuje aj olivový olej. V Maďarsku existujú dva sady, kde sa pestujú olivovníky a vyrába olivový olej. Na Slovensku sa prvé dva sady nachádzajú v Martovciach a v Radvani nad Dunajom, pričom každý z nich má približne 100 stromov. V októbri 2024 bol v sade v Martovciach lisovaný prvý slovenský olivový olej.
Olivovníky pestované v strednej Európe, vrátane Slovenska a Maďarska, kvitnú približne o 2-3 týždne neskôr než v Stredomorí, ale plody dozrievajú asi o dva týždne skôr. Tento časový posun je spôsobený rozdielnym priebehom a distribúciou teploty vzduchu a najmä zrážok. Kým v stredomorskej klíme horúčavy a sucho spomaľujú rast plodov, v strednej Európe sú letá vlhkejšie, čo podporuje nepretržitý rast.
Zaujímavým projektom je aj plánovaná výsadba olivovníkov vo vajnorských vinohradoch v Bratislave. Olivovníky dorastajú do výšky približne 2,5 až 3 metra, takže nevytvoria optickú prekážku vo vinohradoch. Organizátori výsadby zdôrazňujú, že olivovníky sú dlhoveké a dobre znášajú suché obdobia, ktoré sa v tejto oblasti vyskytujú čoraz častejšie. Navyše, stromy poskytujú tieň a sú odolné voči mrazom (do -15° C), čo umožňuje ich celoročné pestovanie priamo v pôde. Kombinácia pestovania viniča a olivovníkov je v stredomorských krajinách bežná, a práve takéto modely by sa mohli rozšíriť aj v našich podmienkach.
