Rakytník rešetliakovitý (Hippophae rhamnoides) je tŕnistý ker alebo strom, ktorý dorastá do výšky maximálne 10 metrov. Je to jeden z troch druhov rakytníkov rozšírených v Európe a Ázii, patriaci do čeľade hlohovitých, ktorá zahŕňa približne 45 až 50 druhov drevín s ťažiskom rozšírenia v subtropickom a miernom pásme severnej pologule.
Táto rastlina, nazývaná aj ako "rastlina budúcnosti", má dlhú históriu využívania v lekárstve, siahajúcu približne 2500 rokov dozadu. Jej tonizujúce účinky boli známe už v starovekom Grécku a Ríme. Taktiež staromongolské a tibetské liečiteľstvo využívalo rakytník pri žalúdočných chorobách. Podporuje tvorbu serotonínu, známeho ako hormón dobrej nálady.
Letorasty rakytníka sú striebristo sivé, často tŕnité na konci. Listy sú čiarkovito kopijovité, až 8 cm dlhé, na povrchu hnedozelené, z rubovej strany striebristo plstnaté.
Charakteristika kvetov a dvojdomosť
Rakytník kvitne nenápadne. Kvety sú hnedasto zelené a objavujú sa už pred rašením listov, alebo zároveň s nimi, typicky v marci a apríli. Rakytník je dvojdomá drevina, čo znamená, že jednotlivé rastliny tvoria buď samčie, alebo samičie kvety.
Samčie kvety
Samčie kvety sú tyčinkovité, striebristo hnedé, pokryté hnedými, niekedy aj bielymi šupinkami. Sú usporiadané v krátkych kláskoch s dĺžkou 0,5 - 0,8 cm a šírkou 0,4 - 0,6 cm. Každý samčí kvet má štyri tyčinky s pozdĺžnymi piestikmi na krátkych nitkách. Samčie rastliny slúžia na opelenie a ich hlavnou úlohou je produkcia peľu. Po rozvinutí uvoľňujú peľ, ale nikdy netvoria plody.
Samičie kvety
Samičích kvetov je v listovej pošve na vetvách 2 až 5. Sú žltavé, bez zreteľných lístkov a tiež pokryté šupinami. U samičích rastlín je prítomný len jeden súbor plodolistov. Po opelení z nich vyrastú typické oranžové bobule.
U mladých rastlín sa niekedy na úrodných pôdach môžu objaviť kvety oboch pohlaví, čo však nie je typické pre dospelé, plne vyvinuté rastliny.
Rozšírenie rakytníka
Rakytník rešetliakovitý rastie od pobrežia západnej Európy a Škandinávie, cez Alpy, Apeniny, Karpaty až po Malú Áziu, Kaukaz, strednú Áziu a Mongolsko, Himaláje a severnú Čínu. Na území Slovenska rastie prevažne druhotne.
Historické využitie a liečivé účinky
Rakytník rešetliakovitý patrí medzi liečivé rastliny tradičnej indickej, tibetskej a mongolskej medicíny. V Indii je džem z plodov rakytníka považovaný za prostriedok proti chudokrvnosti a celkovej ochabnutosti organizmu. Jeho používanie bolo známe aj v starovekej Európe, kde ľudia v starom Grécku a Ríme poznali jeho povzbudzujúce účinky. Vojaci Alexandra Macedónskeho údajne používali rôzne časti rakytníka proti únave.
Rakytník bol cenený aj vo veterinárnej praxi - po jeho použití sa vraj viac leskla konská srsť, čo naznačuje aj jeho botanický názov. Hlavným predmetom zberu sú plody.
Pestovanie a nároky
Na pestovanie nie je rakytník veľmi nenáročný. Dusík viažuce baktérie v jeho koreňoch obohacujú pôdu o dusík. Je to nenáročný a odolný ker, ktorý sa výborne uplatní ako úžitková aj dekoratívna drevina v záhradách či na menších pozemkoch. Darí sa mu aj v zimných záhradách alebo na balkónoch. Vďaka niekoľkým jednoduchým krokom je pestovanie rakytníka vhodné aj pre začiatočníkov.
Typ pôdy a umiestnenie
Je pomerne nenáročný a dokáže rásť aj v chudobnejších pôdach. Najlepšie sa mu však darí v ľahkých, piesočnatých a dobre priepustných pôdach. Základom úspešného pestovania je správne umiestnenie rastliny. Rastlina má rada svetlo, preto dobre rastie v oblastiach, ktoré nie sú zatienené budovami alebo stromami.
Zálievka a hnojenie
Pravidelná zálievka je dôležitá najmä v prvých rokoch po výsadbe, kým rastlina nezakorení. Mladé kríky zalievajte pravidelne, aby pôda nevyschla. Rakytník nevyžaduje časté hnojenie. Ak chcete pôdu obohatiť, postačí pridať kompost alebo organické hnojivo. Dusíkaté hnojivá by sa mali aplikovať opatrne, mimo výsadbovej jamy, aby nedošlo k poškodeniu koreňového systému.
Výsadba a rozstupy
Pri samotnej výsadbe je dôležité pamätať na to, že rakytník je dvojdomá rastlina. Pre tvorbu plodov je nevyhnutné pestovať samčiu aj samičiu rastlinu. Rozstupy medzi rastlinami by mali byť 2 - 3 metre, pretože rakytník sa rýchlo rozrastá, najmä do šírky.
Ako rozlíšiť samca a samicu rakytníka
Rozlíšenie pohlavia rakytníka je kľúčové pre získanie plodov. Tento proces môže byť spočiatku náročný, no existuje niekoľko spoľahlivých metód.
Rozlíšenie podľa pukov
Najspoľahlivejším spôsobom, ako rozlíšiť samčie a samičie rastliny, je pozorovanie kvetných pukov, najlepšie na jeseň, keď je proces ich tvorby ukončený, alebo na jar, keď začínajú pučať.
- Samčí rakytník: Má väčšie, guľaté a vystúpené púčiky, ktoré sú zvyčajne pokryté 6 - 8 šupinami. Tieto púčiky sú nápadne väčšie v porovnaní so samičími a vizuálne pripomínajú hrčky.
- Samičí rakytník: Má menšie, oválne a k vetvičke tesne pritisnuté púčiky, ktoré sú pokryté len 2 šupinami.
U mladých rastlín sa v prvej sezóne vytvárajú len rastové (vegetatívne) púčiky, preto je v tomto období ich určenie obtiažnejšie. Dospelé rastliny, staršie ako 3 roky, už majú plne sformované púčiky oboch typov.
Rozlíšenie podľa listov
Rozdiely v listoch môžu byť viditeľné najmä na jar a v lete:
- Samičie listy: Sú svetlejšie a zelenšie. Pri priečnom reze majú konkávny tvar, pripomínajúci misku.
- Samčie listy: Nie sú tak výrazne zelené, majú skôr sivý odtieň. Listy sú rovnejšie, s dobre výraznou hlavnou žilou na vonkajšej strane.
Rozlíšenie podľa kvetov
Počas kvitnutia (apríl) je možné rozlíšiť pohlavie aj podľa kvetov:
- Samčie kvety: Sú zeleno-striebristé a objavujú sa o niečo skôr ako samičie.
- Samičie kvety: Sú žlté a zvyčajne sa zbierajú do zväzkov po 3 až 11 kvetov.
Rozlíšenie podľa vzhľadu rastliny
V mladom veku môžu byť samčie rastliny väčšie a mohutnejšie ako samičie. Naopak, u dospelých rastlín býva samica často väčšia. Výhonky samčích rastlín sú zvyčajne silnejšie a dobre tvarované, zatiaľ čo u samíc sú kompaktnejšie.
Opeľovanie
Rakytník je vetrom opeľovaná rastlina. Pre úspešné opelenie a tvorbu plodov je nevyhnutná prítomnosť samčej rastliny. Jeden samčí ker dokáže efektívne opeliť 5 až 7 samičích kríkov. Pre optimálnu úrodu sa odporúča pomer 1 samca na 5 samičích rastlín. Výsadba by mala byť umiestnená tak, aby vzdialenosť medzi samcom a samicami nepresiahla 50 metrov, pre najlepšiu kvalitu opelenia je však vhodné umiestniť ich bližšie k sebe.
V niektorých škôlkach ponúkajú aj vrúbľované sadenice, kde je samčia vetva naštepená na samičí krík, čím sa zaručí opelenie.
Zber a spracovanie plodov
Plody rakytníka dozrievajú od augusta do októbra, pričom skoré odrody v auguste a septembri, neskoré až v októbri. Zber môže byť problematický, pretože plody sú mäkké, nemajú stopky a držia sa pevne na tŕnistých vetvičkách. Pri trhaní sa často rozmačkajú a šťava predčasne vytečie.
Preto sa plody často zbierajú v zime, ideálne pri teplotách pod -10 °C. Vtedy sa celé vetvičky odstrihnú, dajú sa do mrazničky a následne sa ľahko oškrabávajú. Alternatívnym spôsobom je rozprestreť pod krov plachtu a zamrznuté bobule strasiť.
Rakytník zber a spracovanie
Spracovanie plodov
Plody rakytníka sa môžu konzumovať čerstvé, ale ich chuť je pomerne kyslá. Sú vynikajúcim zdrojom vitamínov a biologických zložiek, ktoré sa zachovávajú aj po spracovaní.
- Lisovanie šťavy: Plody sa rozmixujú alebo rozmačkajú a preceďia cez jemné plátno.
- Sušenie: Očistené bobule sa sušia pri teplote 40 - 45 °C, aby sa zachoval vitamín C. Sušené plody sa skladujú na suchom a tmavom mieste.
- Mrazenie: Najjednoduchší spôsob uchovania - plody sa zamrazia celé.
Využitie rakytníka
Rakytník je mimoriadny nielen svojimi účinkami na zdravie, ale aj širokým využitím v kuchyni a kozmetike.
V kuchyni
Plody rakytníka sa spracovávajú na:
- Čaje: Z plodov sa robí čaj, ktorý je výborný na posilnenie imunity.
- Kompóty, džemy, sirupy: Vynikajúce sú kompóty, džemy a sirupy.
- Šťavy a džúsy: Z plodov sa pripravujú osviežujúce šťavy a džúsy.
- Likéry: Obľúbený je prírodný ovocný rakytníkový likér.
- Vitamínové maslo: Maslo vyšľahané s podrvenými plodmi.
- Omáčky: Šťava z plodov sa dá použiť na prípravu omáčok.
- Víno a pálenka: Z plodov sa vyrába aj víno a pálenka.
- Pyré: Pyré z jabĺk a rakytníka.
- Želé: Pripravuje sa zo šťavy z plodov.
Rakytník sa dá pridať aj do jogurtu, acidofilného mlieka alebo použiť pri jesennom pečení.
Liečivé a kozmetické účinky
Rakytníkový olej, ktorý sa získava z plodov (asi 20 l z 1000 kg plodov), má výborné regeneračné schopnosti. Stimuluje rast tkanív pri poškodení kože, podporuje rast vlasov a používa sa na liečbu ekzémov a hemoroidov. Má tiež pozitívny vplyv na pokožku a vlasy, preto je ceneným kozmetickým prostriedkom. Rakytníkové masti regenerujú tkanivá pri omrzlinách a popáleninách.
Plody obsahujú vysoké množstvo vitamínov C a P, karotenoidov (provitamín A), vitamínov skupiny B, omega mastných kyselín, flavonoidov a antioxidantov. Vitamín P posilňuje kapiláry ciev a zabraňuje rozkladu vitamínu C, čím znásobuje jeho účinok. Karotenoidov obsahuje niekoľkokrát viac ako v mrkve či tekvici.
Rakytníkový olej je prírodný koncentrát vitamínov F, E, P, K, A a karotenoidov. V lekárskej praxi sa používa na liečbu kožných ochorení, popálenín, omrzlín, vredov, pri rekonvalescencii a na podporu trávenia a celkovej odolnosti organizmu.
Čaj z listov rakytníka sa odporúča pri reumatických ochoreniach a cukrovke. Odvar z plodov sa aplikuje pri kožných chorobách a odvar zo semien pôsobí ako preháňadlo.
Pri liečbe rakoviny kože, pažeráka, lymfatických uzlín, prsníka, žalúdka, konečníka, maternice či prostaty sa odporúča užívanie rakytníkového oleja vnútorne.
Pri vyplachovaní úst rakytníkovým olejom sa využíva jeho schopnosť dezinfikovať ústnu dutinu a pomáhať pri paradentóze.
Upozornenie: Rakytníkový olej sa nesmie používať vnútorne pri zápaloch žlčníka, pečene alebo pankreasu.
Rozmnožovanie
Rakytník sa rozmnožuje:
- Letnými odrezkami: Pripravujú sa koncom mája alebo začiatkom júna, dlhé asi 15 cm, a sadia sa na zakorenenie do skleníka. Von sa vysádzajú na začiatku jesene.
- Ddelením: Starší krík sa vykopáva, rozdelí na menšie časti a opäť zasadí.
- Štepením: Samčia stopka sa naštepí na samičí strom, čo umožňuje pestovanie rôznych odrôd na jednom strome a zvýšenie úrody.
Pri výsadbe je dôležité označiť si jednotlivé rastliny ako samca a samicu, aby sa predišlo budúcim problémom s úrodou.