Ošetrenie odrezaných konárov stromov a dôležitosť správneho rezu

O prerezávaní stromov sa dá hovoriť ako o vede a umení zároveň. Aspekt vedy zahŕňa včasné rozpoznávanie chybných častí a zručnosť tieto vady eliminovať alebo aspoň minimalizovať. Cieľom každoročného rezu je mať silné, zdravé a krásne stromy. Pre mnohých mladých záhradkárov je často mätúce, či reznú plochu ošetrovať, alebo ju nechať tak. Všetko záleží na drevine a období rezu.

Prečo a ako správne rezať ovocné stromy

Význam a ciele rezu

Rez stromov je dôležitý zásah do rastu stromu, ktorý má hneď niekoľko pádnych dôvodov. Nielenže strom zbavíte neproduktívnych a starých konárov, odmenou vám bude aj väčšia úroda a omladenie. Strom sa tým tiež presvetlí, s čím súvisí menšia šanca vzniku chorôb a rastu machov. Najčastejšou a obrovskou chybou je, keď stromom nevenujete dostatok starostlivosti a nerežete ich vôbec.

Kľúčové kroky pri strihaní

Strihanie ovocných stromov nie je žiadna veda, ale kľúčom k udržiavaniu pekných a produktívnych ovocných stromov je ich každoročné strihanie. Hoci niektorí záhradníci preferujú rozdielne spôsoby strihania pre rôzne druhy ovocných stromov, stačí dodržiavať tri jednoduché kroky, ktoré platia pre väčšinu druhov:

1. Odstránenie poškodených a nepotrebných konárov: Začnite odstránením odumretých, poškodených a chorých konárov. Odstráňte aj vertikálne rastúce konáriky. Prípadné výhonky na kmeni stromu treba tiež odstrániť. Cieľom tohto kroku je dostať svetlo a priestor do koruny. Zabezpečí to lepšiu úrodu a zredukuje problémy so škodcami a chorobami.
2. Presvetlenie koruny: Po odstránení týchto konárov odstúpte od stromu a pozrite sa, ako vyzerá. Cieľom je, aby boli konáre rovnomerne rozmiestnené a tvorili peknú fraktálnu (lámavú) korunu smerom od centra. Ak vidíte miesta, v ktorých si viaceré konáre konkurujú, konáre vyrastajú z jedného miesta alebo konáre, ktoré rastú paralelne jeden nad druhým, môžete ich taktiež odstrániť. Ponechajte vždy tie konáre, ktoré vyzerajú zdravšie a ktoré zvierajú lepší uhol voči stredu stromu (pomôckou je prirovnanie uhlov k hodinovým ručičkám - o 2. hodine alebo o 10. hodine - predstavujú ideálne uhly konárov). Konáre s tupšími uhlami sa môžu pod váhou bohatej úrody zlomiť a ostrejšie uhly zasa spôsobujú nadmerné prehustenie koruny. S presvetľovaním pokračujte, až pokiaľ nezostane medzi konármi prázdny priestor 15 až 30 cm.
3. Skracovanie výhonkov: Posledný krok je najjednoduchší. Jednoducho skracujete najvzdialenejšie konáre, aby rástli kratšie a viac do hrúbky. Takto sa skracujú jednoročné výhonky, pričom odstránite maximálne 20 percent z ich dĺžky. Jednoročné výhonky ľahko odlíšite aj na základe iného sfarbenia oproti ostatným konárom. Strihajte vždy tesne (cca 0,5 cm) nad pukom, ktorý smeruje tam, kam chcete, aby konár ďalej rástol. Dôležité pri tomto kroku je skracovať len konáre, ktoré nám ostali po 1. a 2. kroku a výlučne ich konce. Tento krok je užitočný najmä pri tvarovaní mladých stromčekov, prípadne pri skracovaní konárov, ktoré by neskôr prevísali pod váhou úrody.

Správne načasovanie rezu podľa druhu stromu

Pre rez všetkých stromov, bohužiaľ, neexistuje jedno univerzálne obdobie. Ideálna doba sa u jednotlivých druhov často značne líši a pri nedodržaní by to pre strom mohlo mať naozaj zlé následky.

• Jadroviny (jablone a hrušky): Používame predjarný rez alebo letný rez. Predjarný rez vykonávame, ak strom potrebuje omladiť, má slabý rast alebo potrebujeme zásadnejšie tvarovať korunu. Vykonáva sa v období, keď už nehrozia silné mrazy, no stromy ešte nemajú naliate puky (marec). Letný rez vykonávame, ak má strom príliš bujný rast a my ho potrebujeme utlmiť, posilniť úrodu a preventívne (mierne) tvarovať korunu. Letný rez môžeme robiť od júna do augusta.
• Kôstkoviny (čerešne, marhule, broskyne, višne, ringloty): S rezom začíname až po zbere úrody (čerešne, marhule, broskyne, višne), spravidla až v auguste.
• Vlašský orech (kráľovský): Režte už koncom apríla - začiatkom mája, keď majú prírastky ešte len 10 cm.

Dôležité zásady pre rez

• Pravidlo 20 %: Ak sa po veľmi dlhej dobe alebo vôbec prvýkrát vrhnete na rez stromov, buďte opatrní. S prerezávaním by ste nemali byť príliš rýchli, rastlina totiž potrebuje dostatok času, aby sa po reze zotavila. Odporúča sa naraz neprerezávať viac ako 20 % stromu v jednom roku - v určitých prípadoch aj 20 % môže byť príliš, všetko totiž závisí od veku, veľkosti a zdravia konkrétneho stromu.
• Vyhnite sa zrezaniu špičky: Ak ste si zaobstarali strom alebo ker, ktorý vyčnieva nad ostatné, nikdy nezrezávajte špičku! Kompletne tým porušíte štruktúru stromu - o funkciu kmeňa totiž začne súperiť hneď niekoľko konárov a strom následne už nie je schopný tak dobre bojovať s vetrom a ďalšími živlami.
• Časté malé strihanie vs. väčšie rezy: Občas máte možno pocit, že viac veľkých rezov rastline ublíži viac než menšie rezy. Preto veľa ľudí odrezáva pravidelne malé vetvičky v domnení, že tak bude mať prerezávanie rastliny pod kontrolou. V skutočnosti je takéto správanie skôr kontraproduktívne, pretože práve zastrihávanie podporuje rast rastliny - konkrétne pri zastrihnutí je jedna vetvička nahradená v priemere 4 až 6 ďalšími. Najlepšie sa s týmto problémom popasujete, keď vo vhodnej dobe vykonáte pár väčších rezov. Ale ak už je neskoro a problém s neustálym strihaním malých vetvičiek sa vás týka, nechajte vetvičky ďalej rásť.
• Rez veľkých konárov: Hoci by sme nemali príliš často zastrihávať malé vetvičky, za vhodné sa nepovažuje ani rez veľkých vetiev, ktoré v priemere majú viac ako 10 cm. Zvyšuje sa tým totiž potenciálna šanca, že strom začne zvnútra práchnivieť, keďže strom nestihne včas "ranu" zahojiť.
• Výber správneho náradia: Na základný rez a zastrihávanie si vystačíte so záhradníckymi nožnicami a pílkou. Nožnice vám pomôžu pri strihaní až 2 cm hrubých konárov. Napríklad dvojsečné typy nožníc majú dve ostria, ktoré sa prekrývajú - tento typ náradia je vhodný pri strihaní konárov živých stromov, kde je dôležitý hladký rez k správnemu hojeniu. Ak hľadáte také, ktoré sa hodia na suché a staré drevo, ideálnou voľbou sú tzv. kovadlinové nožnice s jedným ostrím a pevnou časťou. V prípade, že sa chcete vyhnúť lezeniu po strome alebo rebríku, teleskopické náradie je riešením - dosiahnete s ním až 2,5 m ďaleko. Používajte ostré nástroje, pretože tupé nožnice alebo píla vytvárajú rozstrapkané rany, ktoré sa hoja pomalšie a môžu byť vstupnou bránou pre choroby.

Ošetrenie rán po reze

Potreba ošetrenia: áno či nie?

Ešte nie je tak dávno, čo sa odborníci zhodli na tom, že hojivé prostriedky urýchľujú uzdravenie stromu a zabraňujú ľahkému napadnutiu infekciami. To však bolo po nejakej dobe vyvrátené. Dnes platí, že potreba ošetrenia závisí od druhu dreviny a obdobia rezu.

• Letný rez: Rany vzniknuté pri letnom reze nevyžadujú spravidla žiadne ošetrenie. Po letnom reze si drevina plná miazgy rýchlo vytvorí nové pletivo a rany ním uzavrie.
• Jarný rez a citlivé dreviny: Ak robíte rez na jar pred začiatkom vegetačného obdobia, môžu začať rany na citlivých drevinách, ako je javor, breza, čerešňa alebo slivka, nadmerne vysýchať. Tomu zabránite tak, že rany náležite ošetríte. V prvom rade platí pravidlo, že by ste pri reze nemali spôsobiť zbytočne veľké rany. Tie zarastajú pomaly.

Ako správne ošetriť ranu

Keď už rastlina ukáže, ktoré časti neprežili alebo ak je rez na citlivej drevine či ide o väčšiu ranu, je dôležité dodržať niekoľko pravidiel pre čo najlepšiu regeneráciu:

• Príprava rany: Rozstrapkané okraje rany sú vstupnou bránou pre škodce a choroby. Upravte ich vždy čistým, ostrým a dezinfikovaným ovocinárskym nožom. Čím je okraj rany hladší, tým rýchlejšie ju dokáže strom uzavrieť. Režte tesne nad zdravým púčikom alebo vetvením, pretože práve tam sa rana najlepšie zacelí. Nevytvárajte dlhé „čapy“, ktoré zle odumierajú a zvyšujú riziko hniloby.
• Použitie stromového balzamu: Okraje rán zatierajte hlavne na citlivých drevinách alebo pri väčších ranách stromovým balzamom, ktorý dostanete kúpiť v záhradníckych potrebách. Balzam síce nie je nevyhnutný vo všetkých prípadoch, ale pomáha obmedziť vysychanie a prenikanie patogénov. Vnútorné jadrové drevo by malo ostať voľné, aby dokázalo dýchať a pomaly osýchať. Tak zabránite možnému napadnutiu hnilobou.
• Pravidelná kontrola: Ošetrené okraje stromov treba stále sledovať a podľa potreby aj čistiť. Voľné kúsky zoškrabte drevenou špachtľou. Nové ošetrenie balzamom urobte len v prípade, keď sa ani po niekoľkých týždňoch neprejavili žiadne známky zavaľovania rany.

Ošetrenie stromov po mrazovom poškodení

Čakanie na regeneráciu a posúdenie poškodenia

Mráz môže narobiť v záhrade značné škody, najmä keď príde náhle a bez ochrannej snehovej pokrývky. Stromy aj kry reagujú na prudké ochladenie rôzne - niektoré len spomalia rast, iné môžu mať poškodené konáre alebo púčiky. Je však dôležité vedieť, že nie každé poškodenie je trvalé. Príliš rýchly zásah často uberie rastline silu, ktorú by mohla použiť na regeneráciu. Najčastejšou chybou je rez hneď po zime. Stromy a kry nedokážu hneď po mrazoch ukázať, ktoré ich časti sú živé. Spoľahlivé posúdenie je možné až v období jarného pučania. Počkajte, kým rastlina na jar začne aktívne rásť. Až vtedy sa ukáže, kde sa tvoria nové púčiky a listy. Tento postup je odborne potvrdený: na jar rastliny obnovujú prúdenie miazgy, čo jasne odhalí živé a odumreté tkanivá.

Ako zistiť, či je konár poškodený alebo mŕtvy? Existuje jednoduchá a preukázateľne účinná metóda:

• Jemne nechtom zoškrabte tenkú vrstvu kôry.
• Zelená vrstva znamená, že konár je živý a schopný regenerácie.
• Hnedá alebo suchá farba signalizuje odumreté drevo.

Tento test používajú arboristi aj ovocinári, pretože je rýchly, neškodí rastline a poskytuje presnú informáciu.

Ako správne rezať poškodené konáre

Keď už rastlina ukáže, ktoré časti neprežili, môžete pristúpiť k rezu. Aby bola regenerácia čo najlepšia, je dôležité dodržať niekoľko pravidiel, ktoré sú v odbornej literatúre považované za základ:

• Používajte ostré nástroje. Tupé nožnice alebo píla vytvárajú rozstrapkané rany, ktoré sa hoja pomalšie a môžu byť vstupnou bránou pre choroby.
• Režte tesne nad zdravým púčikom alebo vetvením, pretože práve tam sa rana najlepšie zacelí. Toto pravidlo je univerzálne pri všetkých typoch stromov a kríkov.
• Nevytvárajte dlhé „čapy“. Odborníci upozorňujú, že vyčnievajúce časti dreva zle odumierajú a zvyšujú riziko hniloby.
• Veľké rany je vhodné chrániť. Najmä konáre s väčším priemerom je možné natrieť stromovým balzamom. Balzam síce nie je nevyhnutný vo všetkých prípadoch, ale pomáha obmedziť vysychanie a prenikanie patogénov.

Ovocné druhy režte opatrne, pretože príliš silný zásah môže znížiť tohtoročnú úrodu - to je fyziologicky logické, keďže rastlina musí presmerovať energiu do hojenia.

Podpora rastliny po mrazovom poškodení

Keď rastlina stratí časť pletív, potrebuje viac energie na obnovu. Ide o fyziologický fakt: poškodené dreviny zvyšujú metabolické nároky. Podporiť ich môžete takto:

• Vyvážené jarné hnojivo: Hnojivo s vyrovnaným pomerom živín (nie príliš veľa dusíka) pomáha rastline naštartovať rast bez toho, aby vytvárala mäkké, mrazom ľahko poškoditeľné tkanivá.
• Dostatočná zálievka: Korene potrebujú stabilnú vlhkosť, najmä keď je jar suchá. Voda je nevyhnutná pre transport živín aj pre tvorbu nových pletív.
• Mulčovanie: Vrstva mulča stabilizuje teplotu pôdy, obmedzuje výkyvy, znižuje odparovanie a zároveň chráni koreňový systém pred ďalším stresom.
• Nepreťažujte rastlinu hnojením dusíkom: Príliš veľa dusíka spôsobuje rýchly, ale krehký rast - tento jav je dobre zdokumentovaný v agronomických odporúčaniach.

Prevencia mrazového poškodenia

Nie je možné zabrániť mrazom úplne, ale existujú postupy, ktoré ich účinky preukázateľne zmierňujú:

• Ochranné obaly: Netkaná textília, juta alebo chvojina znižujú teplotné výkyvy, chránia púčiky a bránia prudkému premrznutiu mladých výhonov.
• Ochrana kmeňa pred zimným slnkom: Najmä mladé stromčeky sú náchylné na tzv. mrazové trhliny. Tie vznikajú, keď je jedna strana kmeňa vystavená prudkému slnečnému žiareniu a následne rýchlo zamrzne.

tags: #osetrit #odrezane #konare #stromov #latex