Ako si vybrať a sadiť ovocné stromy

Pestovanie ovocných stromov je snom každého záhradkára. Vlastnoručne dopestované ovocie chutí najlepšie a ovocné stromčeky navyše skrášľujú záhrady, poskytujú blahodarný tieň a domov spevavým operencom. Aby sa stromčeku darilo a prinášal bohatú úrodu, je potrebné venovať pozornosť správnemu výberu, výsadbe a následnej starostlivosti. Nie je záhrada, pre ktorú by sa nedalo vybrať aspoň zopár ovocných drevín.

ilustrácia záhrady s ovocnými stromami v plnej plodnosti

Pred výberom ovocného stromu: Kľúčové faktory

Skôr než siahnete po prvom stromčeku, je dôležité pozrieť sa bližšie na to, čo všetko ovplyvňuje jeho rast a plodnosť. Pri výbere správneho stromu sa nejednému záhradkárovi zamotá hlava - stovky odrôd, rôzne podpníky či prírodné podmienky nám výber veľmi neuľahčujú.

Čo chcete pestovať a pre koho?

Ako prvé si položte otázku, čo má kto v rodine naozaj rád. Záleží na Vás, čo máte najradšej. Nesústreďte sa na jeden druh či odrodu, vyberte rôzne. Stačí vám z každého kúsok na ochutnanie alebo plánujete aj vyrábať džemy, sirupy, zavárať či sušiť ovocie? Podľa toho si viete naplánovať, koľko a akých stromov záhrada „unesie“. Deti sa tiež prirodzene dozvedia, že ovocie či zelenina nerastú v supermarkete, ale v záhrade, a na to, aby bola úroda, sú potrebné znalosti, práca a aj trpezlivosť.

Lokalita a klimatické podmienky

Keď približne viete, čo, v akej veľkosti a v akom množstve by ste si priali, zamerajte sa na lokalitu, v ktorej sa nachádzate. Pestovateľské lokality sa odlišujú nielen teplotami, množstvom zrážok, ale aj pôdou. Územie Slovenska rozdeľujeme na štyri pestovateľské zóny - nížinná, stredná, podhorská a horská. Svoje v tom vždy zohrávali a zohrávajú aj šľachtitelia, ktorí šľachtili aj pre hraničné podmienky. Čoraz viac záhradkárov tak vysádza figovníky, hurmikaki a iné netradičné až exotické druhy.

Veľkosť záhrady a pestovateľský tvar

Podľa veľkosti záhrady a množstva úrody si viete naplánovať, koľko a akých veľkých stromov záhrada „unesie“. Od toho sa budete orientovať aj pri voľbe podpníka a odrody. Pri premýšľaní nad tým, aké ovocie by sme v záhrade mali radi, by malo byť prioritou, čo vlastne od odrody alebo ovocného druhu očakávame. Prvé, o čo sa zaujímame, je veľkosť stromčeka o 10, prípadne 20 rokov po výsadbe. Na etiketách visiacich na predávaných drevinách je uvádzaná väčšinou veľkosť o 10 rokov.

Typy rastu stromov

  • Zakrpatené ovocné stromy: Ak máte obmedzený priestor alebo si chcete vypestovať ovocie priamo na terase, zakrpatené ovocné stromy sú ideálnym riešením. Dajú sa pestovať aj v kvetináči.
  • Stĺpovité stromy: Sú výnimočné svojím úzkym a vzpriameným rastom. Geneticky sú zafixované len jablone, napríklad odroda ‘McIntosh Wijcik’. Pri hruškách ide o výber odrôd s úzkym charakterom rastu, ktoré časom vytvárajú korunku v tvare užšieho vajíčka. Pri kôstkovinách je to zložitejšie, neexistuje žiadna pravá stĺpovitá odroda. Ako menšie môžeme pestovať vybrané odrody s prirodzene užšou korunkou, napríklad pri čerešniach ‘Victoria’ alebo ‘Sylvia’.
  • Kompaktné odrody: Okrem stĺpovitých existujú kompaktné odrody, ktoré prirodzene tvoria malé korunky. Dajú sa pestovať i v kvetináči, i keď je, samozrejme, vhodnejšie pestovanie vo voľnej pôde. Z jabloní je to napríklad ‘Delegrina’, z hrušiek ‘Mini Pear’, z broskýň ‘Honey Gold’, červenolistá ‘Crimson Bonfire’ a z nektáriniek napríklad ‘Rubis’.

Vyššie a vysoké stromy saďte ďalej od hranice pozemku, aby ste si do budúcnosti nespôsobili problém so susedmi presahujúcimi konármi či tieňom. Na druhej strane, takýto tvar ponúka možnosť uhniezdenia vtákom a dá sa cielene využiť ako zatienenie časti pozemku alebo terasy. Pod takýmito stromami sa tiež dobre kosí a dá sa pod ne umiestniť lavička či iné sedenie.

Podpník: Základ úspechu

Ovocné stromčeky sa predávajú už navrúbľované na rôznych typoch podpníkov. Od výberu podpníka závisí budúci pestovateľský tvar koruny, prispôsobivosť pôdnym podmienkam, rýchlosť a sila rastu aj hĺbka zakorenenia. Napríklad odroda jablone Golden delicious na podpníku MM106 bude mať väčší koreň ako tá istá odroda na podpníku M9. Veľkosť i celkovú vitalitu ovocného stromčeka vo veľkej miere ovplyvňuje podpník. Tak ako odroda, aj podpníky sú pomaly, stredne a rýchlo rastúce. Prvá a druhá možnosť (pomaly a stredne rastúce) sú lepšou voľbou pre menšie záhrady. Keď mám menšiu záhradu a nechcem mať 10 metrový strom, zaštepím ho do vegetatívneho podpníka, ktorý je slabší ako semenáč.

Typy podpníkov a ich vlastnosti

  • Vegetatívne množené podpníky: Slaborastúce podpníky vo všeobecnosti vyžadujú vyššie vstupy (starostlivosť - opora, zálievka, hnojenie), ale zároveň dosahujú podobné výstupy (úrodu) ako stromy navrúbľované na stredne silne a silne rastúcich typoch podpníkov. Sú vhodné pre menšie formy pestovania. Príklady: Dula (BA-29) pre hrušky, zakrpatené podpníky zo skupiny M- pre jablone, Gisela 4 a 5 pre čerešne, St. Julien alebo Wawit pre slivky a marhule.
  • Generatívne množené podpníky (semenáče): Hoci neskoršie zarodia, sú silnejšie, odolnejšie a dlhoveké. Podpník Čerešňa vtáčia (Alkavo) je bujne rastúci podpník s neskorým nástupom do rodivosti. A2 je švédsky silno rastúci podpník, vhodný na pestovanie bez opory.
schéma rôznych typov podpníkov a ich vplyvu na veľkosť stromu

Výber odrody: Chuť a odolnosť

S výberom vám už by mali vedieť pomôcť v kvalifikovanom záhradnom centre. Čím väčší výber ovocných stromov majú, tým lepšie vyberiete aj do svojej záhradky. Nezanedbateľná je aj chuť odrody, i keď je pravda, že často ju nemáte kde otestovať. Ak máte šťastie, podarí sa vám zistiť názov obľúbenej odrody - napríklad v obchode bývajú predávané s názvom. Na konci sezóny navštívte aj rôzne miestne záhradkárske výstavy organizované slovenským zväzom záhradkárov alebo iným združením, kde môžete na vlastné oči vidieť lokálne výpestky a kde sa môžete poradiť priamo s miestnymi pestovateľmi a možno aj so susedmi. Každá odroda je však testovaná aj na chuť, čiže primárne je chutná.

Dozrievanie plodov

Mnoho ľudí si kupuje stromy podľa krásy názvu alebo obrázka na etikete. Potom zistia, že im všetky stromy dozrievajú v ten istý čas. Odporúčam každému kúpiť si napríklad najskoršiu broskyňu, potom nejaké skoré jabĺčka, skoré hrušky (jačmienky), neskorú slivku či ringlotu, neskoré zimné hrušky a jabĺčka. Čiže moja rada je, vyberajte si podľa dozrievania plodov. Od začiatku apríla kedy dozrieva zemolez až do decembra, kedy dozrievajú posledné hurmikaki, môžete mať rozličnú, vždy čerstvú úrodu.

Odolnosť voči chorobám a škodcom

Pri pestovaní starších odrôd treba mať na pamäti, že ich odolnosť proti škodcom a chorobám je omnoho nižšia ako pri pestovaní rezistentných odrôd ovocia. Či odolné odrody vyberať medzi novými, modernými odrodami, alebo, naopak, medzi starými a krajovými, sa nedá jednoznačne povedať. Mať každý rok v záhrade od jari do jesene chorý strom alebo poškodenú úrodu nedáva zmysel. Buďte napríklad opatrní pri výbere sliviek a iných kôstkovín, obzvlášť v oblastiach, kde sa už vyskytla šarka sliviek. Ide o neliečiteľné vírusové ochorenie, ktoré znehodnocuje aj plody. Ak napadne drevinu, treba ju zlikvidovať. Druhým príkladom je egreš. Ak by ste si chceli od suseda vziať vetvičky a rozmnožiť si ho, neberte si staré odrody. Tie sú náchylné na americkú múčnatku postihujúcu listy aj plody. Siahnite radšej po novodobých odrodách, ktoré sú takmer všetky proti nej rezistentné. Odroda Sirius je odolná proti chrastavitosti a je mierne náchylná na múčnatku. Červenolistá neskorá odroda Rubira je menej náchylná na kučeravosť. Samoopelivý polopapiernač Mars je odolný proti zimným mrazom.

Samoopelivosť a cudzoopelivosť

Prevažná časť čerešní, višní aj hrušiek je cudzoopelivá, to znamená, že v čase kvitnutia potrebujú prítomnosť iných odrôd svojho druhu - opeľovače. Existuje už však aj výber samoopelivých odrôd, ktoré sú vhodné do záhrad, kde nie je možnosť vysadiť viac kusov stromov. Väčšina odrôd jabloní je samoopelivá a bez problémov prinesú dobrú úrodu. Kým broskyne, marhule, nektárinky, vinič a drobné ovocie sú väčšinou samoopelivé (čiže v záhrade z nich stačí vysadiť jeden kus), čerešne, jablone, hrušky, slivky a čiastočne višne saďte aspoň po dva kusy z každého druhu, pokiaľ nie je odroda vyslovene samoopelivá. V záhradkárskej oblasti, kde je veľa ovocných stromov, ani nemusíte zistiť, že máte cudzoopelivú odrodu, peľ sa prenesie vetrom alebo hmyzom z jednej záhrady do druhej. Iné je to v novej štvrti, ktorá vznikla na kraji mesta a je lemovaná poliami.

Krajové odrody

Nezabúdajte ani na takzvané krajové odrody. Ide o staré odrody typické v tom-ktorom kraji, ktoré ani nemusia byť v predaji, ale kedysi sa šírili štepením zo záhradky do záhradky. Ich prednosťou je to, že sú (respektíve boli - kvôli klimatickej zmene) dokonale prispôsobené danej lokalite, čiže sú vyskúšané.

Ivan Hričovský: TREBA OVOCNÉ STROMY NA JAR PRIHNOJIŤ?

Výber a kontrola zdravého stromčeka

Aj u ľudí hodnotíme najprv ich vzhľad, príjemný či menej príjemný, postavu, tvár, farbu vlasov. Ich vlastnosti a charakter sa ukážu až neskôr. Pri ovocnom stromčeku je to podobné.

Vizuálna kontrola

Všímajte si nadzemnú aj podzemnú časť: tú, ktorou bude strom ukotvený v pôde a cez ktorú bude prijímať živiny a vlahu pre dobrý rast. Kmienok stromu by nemal byť poškodený a popraskaný. Trhliny a poranenia sú vstupmi pre rôzne baktérie a huby. Zdravý stromček spoznáte aj podľa tvaru a množstva výhonkov. Najoptimálnejšie je, ak ovocný strom má pekný stredový výhonok a okolo neho 4 až 5 bočných výhonkov, nachádzajúcich sa po celom obvode. Všímajte si aj kôru. Zdravý stromček rovná sa nepopukaná kôra bez známok prítomnosti škodcov.

Koreňová sústava

  • Voľnokorenné stromy: U voľnokorenných stromov treba pozerať na korene. Ideálne je, aby mali nielen hlavné (hrubé) korene, ale aj koreňové vlásky. Hlavný koreň udržuje stabilitu stromu v budúcnosti a vedľajšie korene zasa absorbujú výživu zo zeme.
  • Kontajnerované stromy: Pri črepníkových si treba všímať, keď ich vytiahnete z kvetináča, aby neboli vyčnievajúce korene po bokoch zosušené a čierne, čo značí, že sú „mŕtve“. Ideálne je, keď majú čo najviac koreňov žltej a bielej farby, čo nám napovedá, že sú mladé a zdravé.

Miesto vrúbľovania

Miesto vrúbľovania si pozorne prezrite. Malo by sa nachádzať aspoň 20 cm od miesta, z ktorého vyrastajú korene.

Certifikácia a pôvod

Kvalita stromčeka je výsledkom úrovne škôlkarskej firmy a kvality východiskového biologického materiálu, z ktorého bol stromček vyrobený. Je to proces náročný na odbornosť. Výrobca musí mať dáta o tzv. kritických bodoch a zabezpečiť vystopovateľnosť pôvodu materiálu v priebehu celého výrobného cyklu. Každý takýto výpestok sa dostáva do predaja s úradnou náveskou (certifikátom) modrej alebo bielej farby, podľa pôvodu východiskového materiálu. Tento systém je platný pre celú Európsku úniu. Vďaka tomuto systému sú pestovatelia schopní ochrániť a obnoviť pôvodné ovocné odrody a krajiny.

Príprava a výsadba ovocného stromu

Výsadba stromčeka alebo kríka je len začiatok. Aby drevina dobre rástla, nevyschla a časom priniesla úrodu, potrebuje v prvých rokoch správnu starostlivosť.

Kedy sadiť?

Jar a jeseň sú ideálne obdobia. Najideálnejším časom pre výsadbu je jeseň. Väčšinu ovocných drevín, jablone, hrušky, slivky, čerešne, vysádzame v jesennom období. V októbri sa môžu sadiť úplne všetky voľnokorenné a väčšina kvetináčovaných bežných ovocných stromov a krov, okrem exotických ako sú napríklad hurmikaki, ktoré potrebujú viac času na zakorenenie. Voľnokorenné stromy sú v predaji výhradne na jeseň a jar - v období ich prirodzenej výsadby. Výsadba mimo jesene a jari je nevhodná - strom by sa nestačil adaptovať, mohol by vyschnúť a zahynúť, pretože by sa listami vyparovalo veľa vody. Naše nenarašené stromy je možné expedovať a sadiť až do mája, ak sú správne skladované. Kontajnerované ovocné stromčeky sú pripravené na celoročné vysádzanie.

Výber miesta a pôdy

Vyberte miesto, ktoré je slnečné minimálne 6-8 hodín denne. Pôda by mala byť kyprá, dobre priepustná a obohatená o živiny - ideálne kompost alebo kvalitné organické hnojivo.

Príprava stromčeka pred sadením

  • Voľnokorenné stromy: Sú v tomto stave veľmi citlivé na sucho, pretože nemajú okamžitý prístup k vlhkosti ako stromčeky v kontajneri. Namočte stromček aspoň na 24 hodín do vody. Pokiaľ vyzerá stromček príliš „scvrklo“ no drevo je stále pružné a zelené, je dobré ho dať na noc do vane celý a on znova naberie silu, „nabobtná“ a môžete ho zasadiť. Odstráňte poškodené korene.
  • Kontajnerované stromy: Ak ste kúpili ovocné stromčeky v kvetináči, pred zasadením je dobré narušiť im korene. Rozstrapkané korene sa potom ľahšie stávajú súčasťou zeme. Pokiaľ by ste nechali korene neporušené, strom by ste zasadili do zeme a nepolievali by ste ho, preschla by zem pôvodného obsahu kvetináča. Zmenšila by svoj objem, strom by stratil spojenie s okolitou vlhkosťou a tak by vyschol.

Postup sadenia

  1. Vykopte jamu o niečo väčšiu ako koreňová sústava stromu, ideálne cca 50 x 50 x 50 cm. Pripravte jamu, ktorej hĺbka a šírka bude jedenkrát väčšia, ako je dĺžka a šírka koreňov ovocného stromu.
  2. Z kvalitnejšej zeminy dajte trošku naspodok jamy.
  3. Vložte stromček tak, aby bolo miesto vrúbľovania asi 10cm nad zemou. Miesto štepu musí byť nad zemou z toho dôvodu, aby nevyhnala korene ušľachtilá časť. Pokiaľ máte hurmikaki, ktorý vymŕza pri -20°C, je nutné ho zahrnúť zemou, aby nevymrzol štep a v prípade odumretia nadzemnej časti opäť vyhnal strom z ušľachtilej odrody.
  4. Pridajte kvalitný záhradný substrát alebo domáci kompost, zahrňte zeminou a utlačte.
  5. Dajte k stromčeku oporu (ak je potrebná).
  6. Nutné je dôkladne strom zaliať - nalejte krhlu vody a ešte raz polejte po zasypaní.
infografika: správny postup výsadby ovocného stromu

Následná starostlivosť a rez

Pestovanie ovocných stromov od ich výberu, cez sadenie, strihanie, zber plodov či ochranu pred škodcami, si vyžaduje od záhradkárov pozornosť aj dostatok vedomostí. Všetko chce čas a dostatok trpezlivosti a výsledky sa určite dostavia. Ak sa vám podarí preniesť tento prístup aj na deti, máme ako ľudia mnohé vyhrané. Stromy, aj tie ovocné, tvoria akúsi kostru záhrady a dokážeme s nimi počítať, aj čo sa plánovania tieňa týka. Nezabudnite ani na význam ovocných drevín pre hmyz či vtáctvo. Záhrada je a má byť aj súčasťou väčšieho celku, okolitej krajiny. Veľký význam mali kedysi časti záhrad vymedzené ovocnému sadu, kde bola neraz lúka alebo aspoň nedokonalý trávnik. Stromy slúžia vtákom celoročne ako úkryt a veľké stromy aj na hniezdenie.

Zálievka a výživa

Prvé roky je najdôležitejšia pravidelná zálievka - pôda by mala byť stále vlhká, nie však premokrená. Podľa typu pôdy, ktorú máte v záhrade, len občas skontrolujte, či má ovocný strom dostatok vlahy. Ja osobne nepoužívam takmer žiadne hnojivo, mám však množstvo kompostu. Dáva sa ovocným stromom aj maštaľný hnoj, tam však treba dávať veľký pozor na to, aby sa nedal pri výsadbe čerstvý priamo ku koreňom. Odolnosť stromu zvýšite správnou výživou a preventívnymi opatreniami. Platí, že musíme zabezpečiť primeranú zálievku, to znamená nepremáčať ani nenechávať presušené.

Význam a typy rezu

Povrchovým rezom naša starostlivosť o ovocné druhy drevín nekončí. Väčšina kultivovaných ovocných druhov je totiž výrazne plodnejšia a produkujú výrazne väčšie plody ako ich divokí predkovia. Preto sa pomocou výchovného rezu snažíme zabezpečiť, aby tieto veľké úrody ovocné stromy uniesli bez poškodenia. Výchovným rezom stromom pomáhame udržať si „mladosť“, aby sa „nezababčili“ - teda aby ich príliš skoré a veľké úrody zbytočne nevyčerpali a nespustili predčasné starnutie. Súčasne sa snažíme neponáhľať so zakladaním druhého poschodia kostrových konárov, aby prvé poschodie nebolo zbytočne zatienené. Cieľom výchovného rezu je strom, ktorý sa vyvíja správnym smerom, má silné prírastky, do fázy plodnosti vstupuje postupne a jeho základný tvar zodpovedá druhu či odrode.

Typy rezu

  • Letný rez: Spomaľuje rast stromov.
  • Jarný či predjarný rez: Rast naopak zrýchľuje.
  • Výchovný rez: Strihom udržujete nielen estetický tvar, ale aj zdravie stromu. Výchovný rez vykonávame v predjarí, spravidla vo februári, keď už pominú najsilnejšie mrazy, alebo v marci. Pri kôstkovinách je vhodné rezať čo najviac až v marci; pri broskyniach a marhuliach ideálne v čase, keď sú puky narašené. Dĺžka obdobia výchovného rezu závisí od druhu, odrody, podpníka aj od podmienok lokality. Hlavným cieľom je udržať dobrý pomer medzi rastom a plodnosťou.
  • Udržiavací a zmladzovací rez: Pri ovocných kríkoch nastupuje viac udržovací a zmladzovací rez, a to podľa toho, na akom starom dreve najmä plodia.

Techniky rezu

Skôr než k samotnému rezu pristúpime, mali by sme si ujasniť, ako má strom približne vyzerať, a premyslieť si, aký efekt budú mať konkrétne zásahy. Pri reze stromu začíname vždy od vrchu a riadime sa princípom zjednodušovania.

  • Zakracovanie výhonov:
    • Krátky rez: Výhon skracujeme o viac ako 1/2 až 2/3 dĺžky - výraznejšie podporíme vetvenie v bazálnej časti výhonu. Používame ho najmä pri povýsadbovom reze na jar. Naopak, krátky rez počas vegetácie potláča rast.
    • Stredný rez: Skracujeme približne o 1/2 výhonu - podporíme vetvenie v strednej časti výhonu; u niektorých druhov sa tvorí plodný obrast na báze výhonu. Využívame najmä v 2.-3. roku po výsadbe.
    • Dlhý rez: Skracujeme o 1/3 až 1/2 výhonu - následne vyrastené letorasty bývajú kratšie, pod nimi sa diferencujú kvety a pod nimi môže ostať vyholený konár. Používame najmä v 4.-5. roku po výsadbe.
    Ak strom rastie príliš slabo, režeme hlbšie (tzv. dlhý až stredný rez) a výchovný rez trvá dlhšie. Naopak, pri príliš bujnom raste oproti optimu (v prvých rokoch približne 60-70 cm) režeme plytšie (tzv. stredný až krátky rez) a po kratšie obdobie.
  • Terminál a kostrové konáre: Zvolíme si iba jeden terminál - teda pokračovanie kmeňa - a ten ďalej upravujeme. „Potvrdíme“ ako terminál ten výhon, ktorý si strom prirodzene vybral sám (najsilnejší tok miazgy, najväčšia hrúbka, najväčší prírastok). Strmo rastúce konkurenčné výhony odstraňujeme úplne, prípadne ponecháme len pätky. Predlžujúci výhon zakracujeme rezom na púčik; hĺbku rezu volíme podľa sily rastu. Ostatné konkurenčné výhony skracujeme stredným rezom na púčik. Následne vyberáme tri kostrové konáre a ich zosilnenie podporíme zakracovaním. Krátke a vodorovné konáre, ktoré terminálu ani kostrovým konárom nekonkurujú, neodstraňujeme ani nezakracujeme - v ďalšom roku môžu niesť úrodu.
  • Odstraňovanie konárov:
    • Konkurenčné výhony hrubšie než 1/3 priemeru kmienka najskôr zakrátime na pätky s 2-3 púčikmi, počas vegetácie ich priebežne pinzírujeme a načisto odstránime až v nasledujúcom roku.
    • Pri jednoročných konkurenčných výhonoch používame rez na konárový krúžok. Rez vedieme za kôrovým hrebienkom z opačnej strany ako pri reze na konárový krúžok.
    • Pri kôstkovinách odstraňujeme konkurenčný výhon postupne pomocou rezu na Zahnov (aktívny) pahýľ.
    • Odstraňujeme konár v príliš ostrom uhle vetvenia pomocou trojitého rezu (prvý rez zo spodnej strany do ¼-1/3 priemeru, druhý rez zhora za prvým až konár odpadne, tretí rez očistí pahýľ), aby sme predišli vyštiepeniu dreva a odtrhnutiu kôry.
  • Špecifiká pre broskyne: Slnkomilné broskyne, ktoré plodia už na jednoročnom dreve a často ich trápi kučeravosť listov, je potrebné rezať každoročne a hlboko, aby zostali vitálne a zároveň plodné. Režeme ich tak, že viac konárov po reze ostane na zemi ako na strome. Vyberáme 3 kostrové konáre a postup je blízky rezu viniča: ponechávame konáre na tohtoročnú plodnosť (zakracujeme ich) a zároveň nechávame čapíky, z ktorých v ďalšom roku vyrastú rodiace konáre.
ilustrácia rôznych rezov ovocného stromu (dlhý, stredný, krátky)

Prebierka plodov

Ďalšie, čo je dôležité dodržať pri menších formách stromčekov, je redukcia množstva plodov - prebierka. Platí zásada, že na jeden plod, napríklad jabĺčko, potrebujeme minimálne 25 listov. To neraz znamená, že pri prvej väčšej úrode musíme v júni znížiť počet plodov na 1/3 až 1/5 počtu na začiatku vegetácie. Tým predĺžime život stromčeku a každý rok budeme mať pekné plody (vyhneme sa tzv. „striedavej plodnosti“).

Ochrana pred škodcami a chorobami

Pravidelná kontrola pomôže zachytiť problémy včas. Výskyt škodcov či chorôb sa môže líšiť lokalitu od lokality, ale aj rok od roka. Preventívnymi opatreniami a správnym výberom odolných odrôd minimalizujete riziká. Kľúčové je mať na pamäti, že pre dobrú vitalitu a stabilnú plodnosť počas dlhého života je rozhodujúci rast. Dreviny preto hodnotíme individuálne a tomu prispôsobujeme aj intenzitu výchovného rezu. Spomalenie rastu však môže prísť aj už v prvých rokoch po výsadbe, najmä ak drevinu oslabujú nepriaznivé podmienky (napr. sucho, nedostatok výživy, poškodzovanie hlodavcami či hmyzom a pod.). Aj preto nerežeme schematicky: cieľom je „rez šitý na mieru“ a rez vnímame len ako jednu z častí celkovej starostlivosti o dreviny.

Ivan Hričovský: TREBA OVOCNÉ STROMY NA JAR PRIHNOJIŤ?

Ak si stále neviete rady, aké stromy sú vhodné do vašej záhrady, obráťte sa na odborníkov, napríklad v kvalifikovaných záhradných centrách.

tags: #ovocny #strom #kupit