Pestovanie okrasných tekvíc: Od semienka po jesennú dekoráciu

Tekvice, symbol jesene, prinášajú do záhrad a domácností radosť a originalitu svojimi rozmanitými tvarmi, farbami a veľkosťami. Či už ide o klasické oranžové hokkaido, maslovú tekvicu alebo pestrofarebné okrasné tekvice, tieto plody sú neodmysliteľnou súčasťou jesenného obdobia. V tomto článku sa zameriame na pestovanie okrasných tekvíc, od výsevu semien až po ich všestranné využitie v dekoračných projektoch.

Tekvica patrí medzi tradičné plodiny, ktoré sa pestujú už po stáročia. Pochádza z Ameriky, kde bola jednou z najstarších úžitkových rastlín. Indiáni ju spracúvali v kuchyni, vyrábali z nej nádoby, hudobné nástroje a ďalšie predmety. V Európe sa udomácnila krátko po objavení Ameriky. Tekvice majú množstvo skvelých vlastností - sú nielen chutné a dajú sa upraviť na veľa spôsobov, ale tiež sa ľahko pestujú a plody sa po zbere dajú dlho skladovať. Mnohé z nich patria k chuťovo výnimočným potravinám a sú multifunkčné - slúžia ako potrava, krmivo, z ich semien sa lisuje olej, z niektorých druhov sa vyrábajú nádobky a sú tiež obľúbenou dekoráciou.

Okrasné tekvice k jesennej výzdobe neodmysliteľne patria. Fascinujúcimi tvarmi a farbami zdobia vchody domov, balkóny či obývačky. Tento typ tekvice je však nevhodný na kulinárske využitie, pretože obsahuje látky zvonku kukurbitacíny, ktoré v nadmernom množstve môžu spôsobiť zdravotné problémy.

Druhy tekvíc

Plody tekvíc nás dodnes uchvacujú rôznosťou tvarov, farieb aj veľkostí. Existuje množstvo odrôd tekvíc, ktoré sa delia do rôznych skupín:

  • Tekvica obyčajná (Cucurbita pepo): Je najznámejší a najviac rozšírený druh z rodu tekvíc. Rastliny tohto druhu môžu byť buď popínavé, alebo pôdopokryvné, s veľkými, svetlo zelenými listami a žltými kvetmi. Plody môžu byť rôznych tvarov, veľkostí a farieb, od malých, okrúhlych, zelených až po veľké, pretiahnuté, oranžové. Do tejto skupiny patria obľúbené zelené a žlté cukety, patizóny, špagetová, olejová tekvica a menšie okrasné tekvičky. Zbierajú sa počas celého leta a najideálnejší moment zberu je, keď ešte nie sú úplne dozreté (výnimkou je olejová tekvica). Najchutnejšie sú mladé plody s mäkkými semenami.
  • Tekvica muškátová (Cucurbita moschata): Mnohí ju poznáte pod názvom maslová tekvica. Jej charakteristickým znakom je typický hruškovitý tvar. Je nenáročná na pestovanie a mladé plody sa môžu konzumovať aj za surova. Má lahodnú maslovo-orechovú chuť a vôňu.
  • Tekvica veľkoplodá (Cucurbita maxima): Do tejto skupiny patrí populárna hokkaido tekvica. Spoznáte ju vďaka hrubým popínavým alebo plazivým stonkám. Plody sa zbierajú až v úplnej zrelosti. Okrem hokkaido tekvice do tejto skupiny patrí obrovitý Goliáš, Hokkori alebo tekvica Blue Kuri so sivomodrou šupkou.
  • Tekvica figolistá (Cucurbita ficifolia): Je to jediný zo základných druhov tekvíc, ktoré v našich končinách nekonzumujeme. Zvyčajne sa využíva v záhradkárstve ako podnož na štepenie uhoriek a melónov, pretože má bohatý koreňový systém a vyššiu odolnosť proti patogénom.

Zimné tekvice, pokiaľ sa zber uskutoční v správnom čase a dodržia potrebné opatrenia, vydržia uskladnené oveľa dlhšie ako letné. Letné tekvice v chladničke vydržia približne týždeň.

Ilustrácia rôznych druhov tekvíc s popisom ich tvarov a farieb.

Výsev semien a pestovanie

Tekvicu možno považovať za nenáročnú plodinu, ktorú pestujeme v prehriatej a dobre vyživenej pôde. Potrebuje primárne priepustnú, stredne ťažkú pôdu s dostatkom humusu, ktorá bude bohatá na živiny. Tie im dodáte kompostom alebo maštaľným hnojom. Ideálny čas nastáva na výsev už na konci apríla, pokračovať môžeme až do konca mája. Vysievať môžete priamo do záhona.

Výsev do pôdy

Semená vysievajte do hĺbky 2-3 cm. V zemine vyhĺbte jamky, kam vysejete 2 až 3 semená. Vzdialenosť medzi rastlinami by mala byť 50-70 cm, pretože okrasné tekvice majú tendenciu rásť do šírky a potrebujú dostatok miesta. Riadky by mali byť od seba vzdialené 1-1,5 m, aby sa zabezpečil priestor pre rast a tvorbu plodov.

Predpestovanie sadeníc

Semená tekvice môžete vysievať do pareniska alebo skleníka už v apríli. Sadenice sa dajú zo semena vypestovať aj na slnečnom mieste v interiéri. Vhodná teplota na klíčenie je 20-25 °C, pri nižších teplotách by semienka splesniveli. Predpestovanie je vhodné najmä v chladnejších oblastiach, približne s predstihom 4 týždňov, teda začiatkom apríla. Pestované rastliny je vhodné postupne otužovať. Sadenice následne vysádzame do záhona až po 15. máji, keď pominú posledné mrazy, alebo takzvane po troch zmrznutých. Pri výsadbe do záhona je dôležité dodržať spon 2 x 0,5 až 1 meter od seba, v závislosti od odrody. Pokiaľ chcete svoje výpestky účinne chrániť proti nežiaducim vonkajším vplyvom, môžete prekryť výsadbové miesto netkanou bielou textíliou.

Náčrt správneho rozmiestnenia semien pri výseve do záhona.

Miesta a pôda

Okrasné tekvice zo zmesi preferujú slnečné miesto s dostatkom svetla, ktoré podporí ich rast a kvitnutie. Môžete ich pestovať na záhonoch, kde budú mať dostatok slnka. Pôda by mala byť úrodná, hlboká a dobre priepustná. Tekvice sú náročné na pôdu bohatú na živiny a preferujú pôdu s pH 6-7 (mierne kyslá až neutrálna).

Starostlivosť o tekvicu

Základnými podmienkami pre úspešné pestovanie tekvíc je ich dôsledné odburiňovanie a tiež pravidelná zálievka. Tekvice sú teplomilné jednoročné rastliny s plazivými výhonkami a drsnými dlaňovitými listami.

Polievanie

Tekvica vyžaduje pravidelnú zálievku, najmä počas suchých období. Dôležité je udržiavať pôdu mierne vlhkú, ale nie premočenú. Zálievku je vhodné vykonávať každý druhý deň, najlepšie navečer. Rastlina potom vodu pomerne dobre využije. Zároveň sa vyhnite zalievaniu nad listami, aby sa zabránilo šíreniu plesní. Zavlažovanie by malo smerovať ku koreňom.

Hnojenie

Na podporu rastu a tvorby plodov je vhodné hnojiť tekvice organickými hnojivami, ktoré podporia vývoj rastlín. Môžete použiť hnojivá bohaté na draslík a fosfor. Vhodné je pôdu pred výsadbou obohatiť o kompost alebo vyzretý hnoj.

Ochrana rastlín

Netrpia choroby ani škodcami, samotné rastliny však príliš vzhľadné nie sú. Priebežne tiež skontrolujte, či rastlina nie je napadnutá plesňou. Ak tekvicu pestujeme opakovane, musíme zakaždým zvoliť iné miesto, aby sme zabránili nežiaducemu postupnému vyčerpaniu pôdy. Tekvice sa medzi sebou ľahko krížia a z ponechaných semien vyrastajú rôzne krížence, ktoré môžu mať horkastú chuť.

Infografika znázorňujúca správne polievanie a hnojenie tekvíc.

Zber a skladovanie

Tekvice môžete zberať počas celého leta a jesene postupne, ako vám budú dozrievať. Pri niektorých odrodách môžete zberať aj mladé plody, pri iných budete musieť počkať, kým nedozrejú.

Kedy zbierať

Dozretú tekvicu spoznáte podľa vysychajúcej stopky. Dužina je v stave zrelosti pekne vyfarbená. Pre okrasné tekvice platí, že sú pripravené na zber, keď plody dosiahnu svoju plnú farbu a tvrdosť. Plody by mali byť pevné, suché a s bohatými farbami. Zrelá tekvica je tvrdá, má sýtu farbu a drevnatú stopku. Ak sa do šupky už nedá spraviť otlačok nechtom a stopka plodu je tvrdá a suchá, okrasné tekvice sú pripravené na zber. Zvyčajná doba na zber tekvíc nastáva zhruba na konci prázdnin a pokračuje až do konca októbra, najneskôr však musíme výpestky zo záhona pozbierať do príchodu prvých mrazíkov. Úrodu treba zberať za suchého, slnečného počasia.

Ako zberať

Plody zbierajte opatrne, aby ste ich nepoškodili. Ostrými nožnicami alebo nožom zrežte stopku tak, aby aspoň niekoľko centimetrov z nej ostalo na tekvici. V princípe sa snažte ponechať stopku čo najdlhšiu, pretože okrem toho, že pôsobí hravo a zaujímavo, ochráni plod pred zahnívaním. Rana po odstránení stopky alebo jej zrezanie tupým nástrojom býva vstupnou bránou pre patogénne mikroorganizmy.

Skladovanie

Ak chcete tekvicu skladovať, nechajte ju ešte dva týždne dozrievať rozloženú vonku na slnečnom mieste alebo v interiéri. Potom uskladnite na chladnom mieste, teplota nesmie presiahnuť 20 °C. Pozor na veľkú vlhkosť, ktorú pri skladovaní vyžadujú napríklad mrkva alebo zemiaky. Tá pre tekvice nie je vhodná, mohli by začať hniť. Väčšie kusy neukladajte na seba, nechajte ich rozložené vedľa seba. Tekvica by vám mala vydržať niekoľko týždňov až mesiacov. Okrasné tekvice vďaka veľmi tvrdej šupke majú extra dlhú trvanlivosť, čo ich predurčuje na dekoračné použitie.

Názorné ukážky správneho zberu a skladovania tekvíc.

Výhody a využitie

Okrasné tekvice sú ideálne na jesenné dekorácie a kvetinové aranžmány. Tekvice rôznych farieb, ako sú oranžová, zelená, žltá, biela a pruhované vzory, dodajú vašim dekoráciám pestrý vzhľad. Sú skvelé na dekorovanie záhrad, balkónov, záhonov a ako ozdoby na jesenné sviatky alebo Halloween.

Zrelé okrasné tekvice vyzerajú na záhrade skutočne krásne, ale môžete ich aj zozbierať a využiť na ďalšie zdobenie a kreatívne tvorenie. Potom ich nechajte jednoducho usušiť. Dozreté okrasné tekvice spoznáte rovnako ako ich jedlé „kolegyne“, teda že budú mať viditeľné praskliny na stonke a šupka sa stane tvrdou, drevnatou a bez lesku.

Tekvice sú okrem dekorácie aj mimoriadne zdravé. Sú plné vitamínov A, B, C a minerálov ako železo, horčík, vápnik, sodík a draslík. Semená obsahujú zinok a ich konzumácia sa odporúča pri liečbe ochorení močového mechúra a močovodov. V ázijskej medicíne sa tekvica hokkaido používa na liečbu podžalúdkovej žľazy, sleziny a žalúdka.

Koláž fotografií rôznych jesenných dekorácií s použitím okrasných tekvíc.

tags: #ozdobne #tekvicky #pestovanie