Pestovanie hrachu: Podrobný sprievodca a podmienky

Hrach siaty, latinsky Pisum sativum, je veľmi významná hospodárska plodina, ktorá sa radí medzi strukoviny. Jeho struky skrývajú semená, ktoré majú široké využitie v potravinárskom priemysle. Pestovanie hrachu nie je nijako náročné, či už na balkóne, v záhrade, na záhonoch alebo na poliach.

Čo je hrach siaty?

Hrášok je jednoročná rastlina z čeľade bôbovitých, ktorá sa pestuje ako zelenina, obilnina alebo krmovina. Nazýva sa rôzne, ale ide o tú istú strukovinu. Rozdiel je v stupni zrelosti a druhu, aký hrášok pestujete a na aký účel - na využitie v kuchyni, v poľnohospodárstve (kŕmenie) alebo na zlepšenie pôdy. Hrach siaty totiž fixuje dusík v pôde vďaka symbióze s baktériami. Je to jedna z jeho veľkých predností, pretože viac živín do pôdy odovzdáva, ako z nej berie.

História a rozšírenie hrachu

Hrach siaty patrí k najstarším kultúrnym plodinám. Jeho genetickým centrom je Etiópia, oblasť Stredozemného mora a Stredná Ázia. Do Európy sa dostal cez Taliansko a rozšíril sa tu pravdepodobne až v stredoveku. Vavilov, jeden z najväčších historikov kultúrnych rastlín, datuje pôvod drobnozrnných hrachov z Prednej a juhozápadnej Ázie, zatiaľ čo veľkozrnné hrachy sa naopak vyskytovali v oblasti Stredomoria. Zo začiatku sa na prípravu pokrmov používali len dokonale vyzreté a suché semená hrachu. Nezrelé, oveľa sladšie semená hrachu sa začali konzumovať až v 17. storočí. Na Slovensku sa semená hrachu siateho objavili už z obdobia 4500 rokov pred n. l. v Košiciach.

Druhy a odrody hrachu

Rod Pisum zahŕňa dva botanické druhy: Pisum sativum L. a Pisum fulvum Sibth. Sm. Botanický druh Pisum fulvum sa vyskytuje len ako planá forma, ktorá nemá významné hospodárske využitie. Botanický druh Pisum sativum L. je hrach siaty.

• Hrach siaty pravý (Pisum sativum subsp. sativum): Druh pestovaný pre plody a semená, zbiera sa v rôznych fázach zrelosti.
• Hrach siaty roľný (Pisum sativum subsp. elatius): Známy pod ľudovým názvom "peluška".
• Hrach siaty cukrový (Pisum sativum sacharatum Ser.): Nezrelé struky, ktoré sa konzumujú celé ako plodová zelenina. Na rozdiel od ostatných druhov má farebné kvety a pestuje sa prevažne v záhradách.

Kulinárske a poľnohospodárske typy hrachu

• Zelený mladý hrášok: Zbiera sa v nezrelom stave, keď sú semená ešte šťavnaté a sladké. Je bohatý na vitamíny (napr. vitamín C a K, kyselinu listovú), minerály a má nižší obsah kalórií. Ideálny na konzumáciu v čerstvom surovom stave alebo v jedlách.
• Suchý hrach: Nechá sa dozrieť na rastline a následne sa vysuší. Obsahuje viac bielkovín a vlákniny, ale menej vitamínov ako mladý hrášok. Je výborným zdrojom energie a často sa používa na prípravu polievok, kaší či pyré.
• Dreňový hrášok: Má pevnejšie struky, ktoré sa nekonzumujú. Pestuje sa hlavne na zber zrelých semien, ktoré sú sladké, mäkké a ideálne na čerstvú konzumáciu, konzervovanie alebo mrazenie.
• Cukrový hrášok: Má jedlé, mäkké a sladké struky, ktoré sa konzumujú celé, bez vylupovania semien. Ideálny na konzumáciu surový, do šalátov alebo na rýchle restovanie. Semienka má guľaté so sladkou chuťou.
• Krmný hrášok: Špecifická kategória, pestovaná na krmné účely. Používajú sa odrody prispôsobené na vysoký výnos biomasy a semien.
• Hrášok záhradný (Pisum sativum): Bežný druh hrachu s okrúhlymi, sladkými semienkami, najrozšírenejší a najčastejšie sa používa na konzervovanie.
• Polpolníkový hrach: Má väčšie semená a hrúbku steny, používa sa na rôzne druhy polievok, kaší a iných jedál.
• Žltý hrach: Má väčšie semená ako zelený hrach a jeho farba môže byť svetložltá alebo tmavšia.
• Červený hrach: Má tmavočervené semená a chuť je veľmi výrazná a sladká.
• Hrach mozgový: Typ s vráskavými semenami, ktoré sú extrémne sladké.

Výber vhodnej odrody

Výber vhodnej odrody zásadne ovplyvňuje výsledok pestovania. Dôležitým kritériom je predpokladaný spôsob realizácie produkcie, spolu s požiadavkami odrôd na klimatické a pôdne podmienky. Podľa farby semien sa odrody hrachu delia na žltosemenné a zelenosemenné. Intermediárne hrachy sa delia na listové a úponkaté (semi-leafless), pri ktorých boli genetickou mutáciou premenené lístky na silné a aktívne úponky, čím sa vytvorí vzdušný a pevný porast. Úponkové odrody hrachu v čase zrelosti nepoliehajú, čo výrazne uľahčuje mechanizovaný zber. V roku 2019 bolo na Slovensku zaregistrovaných 17 odrôd hrachu siateho, z toho je 7 odrôd úponkového typu a 4 odrody pelušky, ktoré sú využívané pre produkciu zelenej hmoty. Génová banka SR uchováva spolu v aktívnej a základnej kolekcii 1 013 genetických zdrojov hrachu, z toho je 201 slovenských genotypov a 34 slovenských odrôd.

Podmienky pre pestovanie hrachu

Hrach siaty patrí medzi plodiny, ktoré sa dobre prispôsobujú pôdnym a klimatickým podmienkam. Hrach je chladnomilná rastlina, preto ho môžete vysievať veľmi skoro na jar, často hneď, ako sa pôda rozmrazí a teploty sa stabilizujú okolo 10-15 °C. Dĺžka vegetačného obdobia: Hrach znesie chladné noci, ale pri teplotách nad 25 °C začína strácať vitalitu, preto sa sústredíte na pestovanie v období s miernejšími teplotami.

Pôda a pH

Hrach vyžaduje neutrálne pH pôdy, optimálne je pH 6,5-7,0. Najlepšie sa hrachu darí v pôde bohatej na fosfor a vápnik. Pôda by mala byť stredne ťažká, kyprá, vzdušná a dobre priepustná. Nemá však rád premočenú a neprevzdušnenú, ílovitú pôdu. Hrachu vyhovujú vlhšie, zásadité pôdy. Ak pestujete hrach v hline, zlepšite jej štruktúru pridaním piesku alebo kompostu, aby ste zabezpečili lepšiu drenáž.

Stanovište a teplota

Stanovište volíme svetlé, priame slnko však môže semená aj celé rastliny zbytočne vysušovať. Hrachu sa dobre darí na slnečnom mieste. Počas rastu potrebuje slnečné stanovisko a teplotu okolo 15 °C. Hrach neznáša horúčavy a teplotu nad 25 °C netoleruje dobre, čo sa odráža na slabšom výnose. Preto ho v teplejších oblastiach Slovenska treba pestovať čím skôr, aby mu horúčavy v júni a júli neublížili. Hrach začína klíčiť pri teplotách 5 °C. Semená hrachu klíčia aj pri nízkych teplotách. Teplota klíčenia je pri hrachu 1 - 3 °C. Mladé rastlinky dobre odolávajú aj jarným mrazíkom až do teploty -6 °C, čo umožňuje voľbu veľmi skorého termínu sejby.

Osevný postup a striedanie plodín

Hrach má vysoké nároky na dobrý stav pôdy, jej štruktúru a pôdnu vlhkosť. V osevnom postupe sa hrach zaraďuje zvyčajne medzi dve obilniny. Po sebe sa hrach môže pestovať po 4 - 6 rokoch. Najčastejšou predplodinou pre hrach je obilnina, musí sa preto po jej zbere urobiť podmietka. Následne na jeseň hlboká orba do hĺbky 0,25 - 0,30 m so zapravením fosforečných a draselných hnojív.

Cyklus striedania plodín je pri hrachu dlhý najčastejšie 3-6 rokov, na poliach potom 4-10 rokov. Pôda je teda pre ďalšie plodiny dobre pripravená a na pozemku sa bude dariť napríklad všetkým druhom listovej a hlúbovej zeleniny, koreňovej zelenine, plodovej zelenine alebo tekviciam.

Výsadba hrachu

Sadenie hrachu na jar je obľúbenou činnosťou netrpezlivých záhradkárov, ktorí sa prác v záhrade po zime nevedia dočkať. Hrášok môže byť prvou zeleninou, ktorú po roztopení snehu do hriadok vysejeme. Ani dodatočná nádielka snehu či mráz mu neprekáža. Vzhľadom na rozdielne klimatické podmienky na juhu a severe Slovenska, sa čas výsadby hrášku môže líšiť aj o mesiac.

Výsadba hrachu je veľmi jednoduchá a hravo to zvládnu aj deti. Pestujeme ho zásadne z priamej sejby. Hrach vysievame na jar, hneď ako je pôda dostatočne teplá na prácu (zvyčajne okolo marca až apríla). Termín sejby je čo najskôr na jar, v prvej dekáde jarných prác (február - marec), čím zabezpečíme využitie zimnej vlahy.

Príprava pred výsevom

Pred výsevom záhon starostlivo zbavte buriny. Pôdu prekyprite a zapracujte kompost. Pred vysiatím si pripravte 3 - 6 cm hlbokú brázdu podľa typu pôdy. V ťažších pôdach postačia 3 cm, v ľahkých pôdach semienka vysievajte hlbšie. Predsejbová príprava predstavuje väčšinou smykovanie a kyprenie do hĺbky 60 - 80 mm.

Namáčanie semien

Namáčať hrach pred sadením môžete, ale nemusíte. Ak chcete urýchliť proces klíčenia, môžete nechať hrášok namočený vo vode počas noci pred výsadbou. Ak ho nenamočíte, dbajte na to, aby ste po vysadení hrášok primerane zavlažili. Odporúča sa vždy používať len morené, certifikované osivo.

Spôsob výsadby a rozostupy

Hrach môžete vysievať, keď teplota pôdy dosiahne 4,5 °C a nočné teploty by nemali klesať pod - 2 °C. Pri týchto teplotách dokáže hrach vyklíčiť a odolajú mu aj mladé rastlinky.

• Semená hrachu: Vysádzajte do hĺbky približne 3-5 cm, s rozostupom asi 5-10 cm medzi jednotlivými rastlinami. Vysievajte v počte 4 - 5 ks do hniezd vzdialených od seba 30 cm.
• Vzdialenosť riadkov: Hrach vysievame do riadkov vzdialených od seba 12 až 15 centimetrov. Pri skorších odrodách by mala byť vzdialenosť riadkov od seba 30 cm, neskorším odrodám s vyšším vzrastom bude vyhovovať vzdialenosť 60 cm.
• Vysievanie do jamiek: Vysievanie do jamiek po niekoľkých semienkach by malo za následok nižšiu úrodu, prípadne tiež ich vyhnívanie. Brázdu zahrňte a jemne pritlačte dlaňou.
• Hĺbka sejby: Hrach sa vysieva do hĺbky 60 - 80 mm.
• Výsevok: Závisí od odrody a podmienok stanovišťa a pohybuje sa od 0,9 - 1,1 MKS (milión klíčivých semien) na ha. Po sejbe hrach zásadne nevalcujeme.

Pestovanie hrachu na balkóne

Hrášok možno ľahko pestovať aj v kvetináči. Výhodou je nielen to, že ho môžete umiestniť na balkón, terasu alebo do skleníka, ale hlavne možnosť pestovať plodinu každoročne. Hrantíky naplníme každý rok čerstvým kvalitným substrátom zmiešaným s kompostom. Do klasického kvetináča sa zmestia dva rady, pričom medzera medzi nimi je veľká asi 5 centimetrov. Hrach sa dá úspešne pestovať aj na balkóne, ak má dostatok slnečného svetla a primeranú pôdu. Ak máte dostatok priestoru na balkóne, môžete si zasadiť hrach do záhradných nádob alebo kvetinových boxov.

Starostlivosť o hrach

Oporná konštrukcia

Aby sa rastlina mala kam rozrastať, poskytnite jej oporu. Keď sa hrach nebude musieť ťahať popri zemi, budete mať väčšiu úrodu. Väčšina odrôd hrachu je popínavá a potrebuje oporu. Pri výsadbe zabezpečte vedľa každej rastliny oporné tyčky alebo postavte sieťku, na ktorú sa budú rastliny môcť šplhať. Podporné systémy umožnia hrachu rásť do výšky, čo tiež pomáha zabezpečiť lepší prístup k svetlu.

• Použitie siete: Pri použití siete ako opory sa hrach vysádza v jednej línii v rozostupe 5 cm. Riadky by mali byť od seba vzdialené aspoň 25 cm. Sieť poriadne upevnite po celej jej dĺžke, rastliny hrášku sú na vrchole vegetačnej zrelosti ťažké a mohli by sa so sieťou vyvracať.
• Špagát ako opora: Môžete používať aj pevný špagát, ktorý postupne, ako rastlina rastie, budete obmotávať okolo rastlín po celej dĺžke riadka. Dbajte na to, aby bol špagát dostatočne pevný a rastlinu obopínal z oboch strán. Hlavne vysoké odrody hrachu potrebujú naozaj kvalitnú oporu.

Zavlažovanie hrachu

Hrášok má mierne požiadavky na vodu kvôli pomerne dobre vyvinutému koreňovému systému. V závislosti od štádia vývoja by mala byť rastlina vybavená správnym množstvom vody. Najviac vody potrebuje hrach pri klíčení, kvitnutí a zakladaní strukov a pri piesčitej pôde. Pri klíčení absorbuje semeno hrachu až 100 - 105 % vody oproti vlastnej hmotnosti. Počas rastu strukov dopyt po vode mierne klesá. Počas dozrievania semien zálievku znížte.

Hrach potrebuje stálu vlhkosť pôdy, najmä počas obdobia klíčenia a kvitnutia. Udržiavajte pôdu vlhkú, ale vyhnite sa premočeniu, ktoré by mohlo spôsobiť hnilobu koreňov. Počas suchých období zabezpečte pravidelnú zálievku, pretože nedostatok vody môže znížiť kvalitu a množstvo úrody. Počas kvitnutia a sadenia strukov by vlhkosť pôdy nemala klesnúť pod 70% PPW. Poskytnutie správneho množstva vody počas fázy kvitnutia zvyšuje rast strukov až o 30%. Zavlažovanie v ďalšej časti ich vývoja zvyšuje výnos o 20%. Optimálna dávka vody sa pohybuje medzi 20-30mm.

Metódy zavlažovania

• Dažďová sprcha: Časté zavlažovanie malými dávkami sa neodporúča, pretože hrach lepšie reaguje na výdatné dávky s väčším časovým odstupom.
• Úderový postrekovač: Použitie úderového postrekovača je najobľúbenejší spôsob zavlažovania poľných plodín. Systém pozostáva z vhodne umiestnených poľných postrekovačov, ktoré zmáčajú úrodu zhora. Pri tomto spôsobe je vysoké riziko napadnutia rastlín hubovými chorobami, preto sa postrekovač odporúča používať len v ranných hodinách, aby navlhčené listy a plody mohli rýchlo uschnúť.

Hnojenie hrachu

Prihnojovanie hrachu nie je nutné. Hrach nepotrebuje hnojenie maštaľným hnojom, preto sa zaraďuje do tretej až štvrtej trate. Za prihnojenie kompostom sa vám však odvďačí. Hrach po vysiatí nehnojte. Dusík pre rast získava hrach nielen z pôdy, ale aj fixáciou vzdušného dusíka pomocou hrčkotvorných baktérií druhu Rhizobium leguminosarium, ktoré pútajú vzdušný dusík. Hrach je tzv. “hnojivovou rastlinou”, ktorá dokáže pridávať dusík do pôdy pomocou koreňových baktérií.

Pre zvýšenie fixácie N bakterizujeme osivo vhodným inokulantom (Rizobín, Nitrazon). Ak stav porastu vyžaduje ďalšie prihnojenie N, vhodnou formou je liadok amónny s vápencom.

Aj v prípade hrachu je dusík dôležitou úrodotvornou živinou. Fígeľ je v tom, že 80 % potreby si vie zadovážiť sám. Robí to prostredníctvom malých baktérií, ktoré sa z voľnej pôdy presťahujú na jeho korene, kde mu premieňajú vzdušný dusík (pre hrach nevyužiteľný) na dusík viazaný (pre hrach ľahko prístupný). Na oplátku zas hrach poskytne baktériám čo-to zo svojho uhlíka a energie. Vďaka tomuto úžasnému mechanizmu odpadá potreba hnojenia priemyselným dusíkatým hnojivom. I keď skúsení pestovatelia odporúčajú pred sejbou prihnojiť tzv. štartovacou dávkou dusíka vo výške 15 - 20 kg.ha-1. Slúži na prekonanie „hladového obdobia“, ktoré trvá zhruba do troch týždňov od sejby, kedy ešte nefunguje vzájomný vzťah medzi hrachom a baktériami. Podľa vedcov si hrach vie takýmto spôsobom zadovážiť až 80 - 120 kg N.ha-1.

Ostatné živiny a hnojenie

Čo sa týka ostatných živín, odporúčaná dávka fosforu pri malej a strednej zásobe v pôde sa pohybuje v rozmedzí 20 - 30 kg.ha-1. Na zvyšovanie počtu semien v strukoch a dozrievanie vplýva obsah fosforu v pôde. Vhodným fosforečným hnojivom je superfosfát. Odporúčané dávky draslíka pri nízkom až strednom obsahu v pôde sa pohybujú okolo 50 - 80 kg.ha-1. Žltnutie a zasychanie listov býva spôsobené nedostatkom draslíka v pôde, hlavne pri pestovaní hrachu na ľahkých pôdach a v aridných oblastiach.

Hrach však ocení, ak pôdu obohatíte kompostom pred výsadbou, čo dodá potrebné mikroživiny a zlepší štruktúru pôdy. Na dosiahnutie väčšieho množstva úrody môžete použiť inokulum. Inokulum sa aplikuje na osivo tesne pred výsevom a pri klíčení podporuje lepší rast. Organické hnojivo na hrach je nevyhnutnosť a Humac Agro je výrazná posila pre rast a využijete ho pre celú záhradu. Hrach vyžaduje najmä NPK prvky (dusík, fosfor, draslík). Hnojivo na hrach môžete zvoliť tekuté alebo sypké, pričom obe formy od jedného výrobcu mávajú rovnaké zloženie. Sypkým hnojivom na hrach postačí hnojiť v priemere 2-3 za sezónu.

Čím je pôda bohatšia na organický život a humus, tým viac živín dokáže hrach prijať. Preto sa zapracováva hnoj do pôdy. Alternatívou hnoja je prírodný produkt Humac Agro. Humac Agro vďaka svojmu zloženiu obohatí pôdu a podporuje pôdny život.

Pri pestovaní je možnosť použitia tekutého hnojenia. Pri pestovaní hrachu je možné hnojenie rastlín tekutým prípravkom na hnojenie.

Ochrana hrachu pred chorobami a škodcami

Pestovanie hrachu môže sprevádzať boj so škodcami. Do hrachu nie je povolených veľa prípravkov a preto je viac než dôležité dodržiavať agrotechnické pravidlá. Je dôležité si udržiavať zdravé a silné rastliny, aby sa minimalizovalo riziko chorôb. Môžete to dosiahnuť pravidelným odstraňovaním plevelov a udržiavaním primeranej vlhkosti pôdy. Ak sa choroba objaví, je dôležité ju identifikovať a začať s liečbou čo najskôr.

Prevencia a škodcovia

• Škodcovia: Hrach je pre svoju nutričnú hodnotu veľmi príťažlivou plodinou pre mnohých škodcov. Môžu ho napadnúť vošky, molice, zrniarky a roztoče. Mladé rastliny hrachu môžu byť náchylné na slimáky, najmä počas vlhkého obdobia. V období po vzídení hrachu až do vytvorenia listov sú najčastejšími škodcami listárik čiarkovaný (Sitona lineatus), strapka hrachová (Kakothrips robustus), voška hrachová (Acyrthosiphon pisum).
• Ochrana proti škodcom: Ak sa ich potrebujete zbaviť, používajte menej agresívne alebo doma vyrobené bioprípravky z rôznych rastlín. Na ochranu pred slimákami môžete použiť ekologické prípravky alebo umiestniť okolo rastlín bariéry, ako sú drevené piliny či kávová usadenina. Vošky môžu napadnúť rastliny a spôsobiť oslabenie výhonkov. Ochrana proti škodcom hrachu nie je založená na ochrane proti jednotlivým druhom samostatne.

Hubové ochorenia

Aby ste predišli hubovým ochoreniam, ktoré môžu byť vážnym ekonomickým problémom, je potrebné dodržiavať preventívne opatrenia. Napadnutiu rastlín a rozvoju choroby napomáha vlhké a chladné počasie. Napadnuté rastlinky často hynú. Tie, čo prežijú, sú veľmi zoslabené a oneskorené v raste.

Medzi závažné choroby hrachu siateho patria choroby prenosné semenom. Prenášajú sa pri zbere vo forme zárodkov z rastlinných zvyškov na semená. Radíme k nim hlavne komplex antraknóz (Mycosphaerella, Ascochyta, Phoma), komplex koreňových chorôb (Pythium ultimatum, Rhizoctonia solani, Fusazium oxysporum, Fusarium solani), pleseň hrachovú, pleseň šedú. Okrem toho bývajú porasty hrachu napádané aj virózami.

Prevencia a ochrana proti chorobám

• Používanie zdravého osiva a odolnejších odrôd.
• Minimálne 4 roky odstup v pestovaní hostiteľských plodín na jednom pozemku.
• Odstraňovanie alebo hlboké zaorávanie pozberových zvyškov.
• Morenie osiva.
• Hrach môže byť náchylný na plesňové ochorenia, najmä ak rastie v príliš vlhkom prostredí bez dostatočného prístupu vzduchu. Aby ste predišli vzniku plesní, udržiavajte rastliny vzdušné a zalievajte ich ku koreňom.

Regulácia burín

Dôležitou zásadou je udržanie porastu v nezaburinenom stave počas celej vegetácie. Osobitne to platí pre hrach siaty, ktorého rastliny sú na zaburinenie citlivé v prvých rastových fázach. Medzi hlavné preventívne opatrenia na reguláciu burín môžeme zaradiť vhodne zvolený osevný postup, kvalitnú prípravu pôdy pred sejbou, správnu sejbu a výživu. Okrem toho proti burinám aplikujeme prípravky určené na preemergentnú a postemergentnú aplikáciu. V súčasnej technológii pestovania hrachu je dôležité preemergentné ošetrenie porastu. Vhodný prípravok volíme podľa zastúpenia burín na stanovišti. V prípade, že účinok preemergentného postreku je nižší ako sme očakávali, alebo sme porast nestihli ošetriť preemergentne, volíme skoré postemergentné ošetrenie. Vhodným herbicídom je Escort v dávke 2,5 - 3,0 l/ha.

Zber hrachu

Kedy sa zbiera hrach? To záleží na mnohých okolnostiach ako je termín výsadby, odroda, stanovište, počasie aj preferovaná zrelosť. Skoré odrody zberáme už 12 týždňov po výseve, neskoré pokojne až koncom leta. Hrachové struky by ste mali oberať hneď po dozretí. Ak ich necháte visieť na rastline, prestanú sa tvoriť nové kvety.

Hrach by mal byť zozbieraný, keď sú struky plne vyvinuté, ale ešte nie úplne zrelé. To zabezpečí, že hrach bude mať správnu chuť a textúru. Ak pestujete cukrový hrach, zbierajte struky, kým sú ešte mladé, krehké a šťavnaté. Pravidelným zberom podporíte ďalšie kvitnutie a tvorbu nových strukov. Optimálna vlhkosť hrachu pri zbere je 18 - 19 %. Následne po zbere je potrebné vykonať pozberovú úpravu, ktorá zahŕňa čistenie a dosušenie hrachu. Predčistený hrach sa dosúša na štandardnú vlhkosť 14 %.

Po skončení vegetačného obdobia nevytrhávajte celé rastliny aj s koreňom.

Kombinácie s inými rastlinami

Správne kombinácie rastlín môžu pomôcť zvýšiť výnos a zdravie vašich hrachových rastlín. Pozrieme na niektoré z najlepších spôsobov, ako kombinovať hrach s inými rastlinami pri ich výsadbe.

• Hrach a cibuľa: Sadiť hrach a cibuľu vedľa seba môže byť výhodné pre rast a úrodu oboch rastlín. Ak vysadíte cibuľu vedľa hrachu, môže pomôcť minimalizovať napadnutie hmyzom, ktorý by inak mohol poškodiť rastliny hrachu.
• Hrach a mrkva: Sadenie hrachu s mrkvou môže byť skvelou kombináciou. Hrach môže pomôcť pri udržiavaní pôdy v dobrej kondícii, pretože jeho korene produkujú dusík. Mrkva na druhej strane má plytké korene, ktoré neprenikajú príliš hlboko do pôdy a tak nemôžu absorbovať hlbšie uložené živiny.
• Hrach a uhorky: Sadenie hrachu s uhorkami môže priniesť mnoho výhod. Hrach zlepšuje kvalitu pôdy, pretože jeho korene produkujú dusík, ktorý je pre rast rastlín nevyhnutný. Uhorky na druhej strane môžu byť náchylné na plesne a hnilobu, ktoré môžu byť spôsobené nadmernou vlhkosťou.
• Hrach a kukurica: Hrach a kukurica sa dopĺňajú v niekoľkých oblastiach a môžu sa vzájomne ovplyvňovať, čo môže viesť k zvýšeniu úrody a zlepšeniu kvality plodov. Hrach dokáže v pôde viazať dusík, ktorý je pre kukuricu dôležitý a kukurica poskytuje hrachu oporu a tieň.
• Hrach a zemiaky: Hrach a zemiaky sú dve rastliny, ktoré sa môžu dopĺňať v niekoľkých oblastiach a ich spoločné sadenie môže priniesť viaceré výhody. Hrach obohacuje pôdu, no a zemiaky môžu poskytnúť hrachu oporu.

tags: #ozimny #hrach #pestovanie