Pestovanie papriky: Kompletný sprievodca od výsevu po zber

Pestovanie papriky je medzi záhradkármi veľmi obľúbené, pretože je pomerne nenáročné, nevyžaduje si veľa priestoru a na výber sa ponúkajú tisícky odrôd papriky rôznych chutí, farieb a veľkostí. Pre úspešné pestovanie papriky je dôležité dodržať správne načasovanie výsevu, výsadby aj starostlivosti. Papriku je možné pestovať v záhrade, v skleníku, no aj v kvetináči na balkóne, takže si ju dokáže dopestovať každý. Tieto rastliny budú však najproduktívnejšie, ak im doprajete vhodné podmienky na rast.

Charakteristika a druhy papriky

Papriky sú teplomilné, kríkovité rastliny, ktoré milujú slnko a neznášajú mráz. Pochádzajú z juhoamerických krajín, takže vás neprekvapí, že miluje horúce a slnečné podmienky. Papriky patria k teplomilnej zelenine. Existujú tisíce odrôd papriky rôznych tvarov, veľkostí, chutí, textúr a farieb plodov, ako aj rôznych vzrastov a podôb samotných rastlín paprík, ktoré pochádzajú takmer zo všetkých kútov našej planéty. Podľa ich využitia v kuchyni sa papriky rozdeľujú na:

• Kapie: sladké, dužinaté, nepálivé.
• Klasické pálivé či nepálivé papriky.
• Čili papričky: malé aromatické, pálivé papriky.

Môžeme sa stretnúť aj s rozdelením na poľné a skleníkové papriky, pričom poľné papriky sa vyznačujú skorším dozrievaním a vyššou toleranciou k nízkym teplotám. Čo sa týka štipľavosti, kapsaicín je chemická látka, ktorá dodáva paprike teplo, takže na to musíte myslieť, keď sa rozhodujete, ktoré odrody by ste radi pestovali.

Odporúčané odrody

Zo slovenských odrôd sú to odrody Slovakia, Granova a Rubinova. Miestni konzumenti z južného Slovenska majú záujem aj o pálivé odrody.

• PCR: Najčastejšie pestovaná odroda paprík. Papriky sú zelenožlté a podlhovasté, sú mierne štipľavé a výborne voňajú.
• Zelený baraní roh: Papriky sú zelenkavé, veľkosťou sa približujú 20 cm a sú bohaté na vitamín C.
• Slovakia: Jedna z najskorších odrôd papriky typu kápia.
• Paprika Fehérozon: Táto paprika je univerzálna a veľmi obľúbená odroda vhodná pre každý pestovateľský spôsob. Rastliny majú determinovaný rast a dosahujú výšku 25 - 40 cm. Odroda sa vyznačuje dobrou regeneráciou a znášaním nedostatku slnka. Plody sú stojaté, biele, sladké, tvaru ihlana, s hmotnosťou 80 - 90 g. Sú ideálne na plnenie. Paprika Fehérozon je rezistentná voči obyčajným rasám tabakovej mozaiky a tolerantná voči roztočom. Je nenáročná na pestovanie a vhodná na rôzne podmienky. Semená vysievame od februára do marca pri teplote 18 °C. Predpestované sadenice presádzame na záhon v máji do spone 50 x 20 cm. Rastliny dobre znášajú nedostatok slnka a vyžadujú pravidelnú zálievku. Paprika Fehérozon je ideálnou voľbou pre záhradkárov vďaka svojej univerzálnosti a prispôsobivosti.

Predpestovanie sadeníc papriky

Dôležitou súčasťou pri pestovaní papriky je rozhodnutie, či začať semenami, alebo sadenicami. Väčšina štipľavých paprík potrebuje dlhé vegetačné obdobie, aby stihla dozrieť. Niektoré z nich dokonca vysievame už v decembri a v januári. Papriku je nutné predpestovať vo forme sadeníc v interiéri alebo v skleníku (prípadne si sadenice kúpiť). Ak by sme papriku sadili v záhrade zo semien, trvalo by im 3 - 5 mesiacov, kým by začali produkovať prvé plody, a na to je naša vegetačná sezóna príliš krátka. Pestovanie vlastných sadeníc papriky vám umožní vybrať si z omnoho väčšieho počtu odrôd, pretože predpestované sadenice sú dostupné len v niektorých kultivaroch. Pre dopestovanie zdravých a silných priesad paprík potrebujeme teplé a svetlé miesto.

Výsev a klíčenie

Semená vysievame od polovice februára do začiatku apríla do kompostu, ktorý pomôže udržať vodu. Papriku si môžete vypestovať doma v interiéri na slnečnom mieste (zimná záhrada alebo pri okne na parapete) či v skleníku. Papriky vysejte do malých kvetináčov, kelímkov alebo podnosov naplnených vlhkým kompostom a prikryte tenkou vrstvou vermikulitu. Kvetináče s priemerom 10 cm naplníme výsevným substrátom a jemne utlačíme. Do kvetináča v primeraných rozstupoch uložíme štyri až päť semienok. Semienka zasypeme malou vrstvou substrátu alebo vermikulitom. Následne zalejeme vodou s izbovou teplotou. Keď vysievame niekoľko odrôd, označíme si kvetináče menovkami.

Do jednej nádoby sa môžu pre istotu vysadiť viaceré semienka, pričom po vzklíčení necháme rásť to životaschopnejšie. Keď majú semenáčiky dva páry listov, rozsadíme ich. Substrát udržiavame vlhký, ale nie premočený. Pri klíčení udržiavame teplotu 28 - 29 °C, v noci nižšiu. Klíčenie môže byť pomalé, trvá dva, tri a viac týždňov. Hneď ako sa objavia prvé klíčky, odstráňte plastové vrecko.

V decembri a januári je nutné prisvetľovanie špeciálnou lampou alebo aj LED pásom obsahujúcim prirodzené spektrum slnečného žiarenia.

Presádzanie sadeníc

Podoberieme ich napríklad vidličkou aj so zeminou, jemne pridržiavame za lístky. Prstom či drievkom vytvoríme v substráte priehlbinu. Sadeničku opatrne prenesieme a vložíme do priehlbiny, prihrnieme substrátom, jemne utlačíme a zalejeme. Bez poškodenia koreňov pri presádzaní dopestujeme sadenice v rašelinových „tabletách“. Predávajú sa v suchom stave. Položíme ich do misky s vodou, kde napučia. Mladé rastlinky ponecháme v teple, na parapete za slnečným oknom.

Výsadba papriky

Papriky patria k teplomilnej zelenine, von na záhon či do kvetináča ich vysádzame, až keď nehrozí riziko mrazov, čo je zvyčajne po 15. máji. Presádzanie sadeníc papriky do záhrady by malo každopádne nasledovať až po tom, keď už nehrozia mrazy, pôda je dostatočne zohriata (15 °C) a priemerné nočné teploty neklesajú pod 12 °C. V máji je čas na výsadbu priesad paprík. Von na záhon: koncom mája, keď nehrozia mrazy.

Príprava pôdy a miesta

Na sadenie si vyberte slnečné, dobre odvodnené miesto, kde paprika po minulé roky nerástla. Pôda by mala byť hlboká, bohatá na výživu a taktiež hlinitá. Papriky budú rásť v akomkoľvek type pôdy, no najlepšie sa im darí v mierne kyslých až neutrálnych pôdach s pH 5,5 až 7. V každom prípade by mala byť pôda na pestovanie papriky priepustná, no zároveň by mala obsahovať dostatočné množstvo organickej zložky, aby zadržiavala pre rastlinu vlhkosť. Pôda na výsadbu by mala byť obohatená kompostom a skyprená, aby bola výsadba jednoduchšia.

Na základe výsledkov pôdnych rozborov pôdu musíme správne vyhnojiť, pričom treba dodržať normatívy dávok čistých živín. Papriku musíme správne zaradiť do osevného postupu. Vo veľkom sú najvhodnejšie ako predplodiny obilniny, strukoviny a krmovinové miešanky. Dobre sa jej darí aj po hlúbovinách, koreňových, tekvicovitých a cibuľovitých zeleninách (ak nie je pôda infikovaná vírusmi).

Aklimatizácia a presádzanie

Paprika je charakteristická svojou citlivosťou na teplotné zmeny, takže pred výsadbou je potrebné sadenice papriky postupne aklimatizovať na vonkajšie prostredie v záhrade. Približne po 2 až 3 mesiacoch vnútorného pestovania sadeníc bude paprika pripravená na presun vonku. Aklimatizácia si vyžaduje minimálne 7 dní, počas ktorých sadenice premiestnime na pár hodín denne do záhrady (na polotienisté miesto, kryté od vetra). Prvý deň ich uložíme na tienisté miesto len na 2 - 3 hodiny a každý ďalší deň pridávame čas a postupne ich presúvame na polotienisté miesto s trochou viac slnka. Na šiesty deň ich necháme vonku aj cez noc. Skôr ako tak urobíme, v teplých aprílových a májových dňoch rastlinky otužujeme, čiže cez deň vynášame von, aby si privykli na nové životné podmienky.

Sadenice papriky môžeme po aklimatizácii vysádzať do pripravenej pôdy v záhrade v minimálne 30 cm rozstupoch (záleží to aj od kultivaru paprík). Následne môžeme sadiť papriky vyhĺbením pomerne hlbokej výsadbovej jamy, na dno ktorej môžeme ešte pridať kompost. Zo sadeníc papriky odstránime najnižšie poschodie lístkov a vysádzame ich hlboko (celá stonka až do 5 cm od prvých listov by mala byť pod povrchom pôdy), pretože papriky majú podobne ako rajčiaky schopnosť vyháňať korene aj zo stonky a takýmto spôsobom rastlina rýchlo zosilnie a bude lepšie rásť. Potom zahrnieme sadenice pôdou, tak aby pri koreňoch papriky neostala žiadna vzduchová kapsa, utlačíme a výdatne polejeme vodou. Po výsadbe papriky zatlčieme do pôdy palicu (alebo inú oporu) vo vzdialenosti 10 - 15 cm od rastliny, ktorá zabezpečí paprike väčšiu stabilitu.

Pestovanie v kvetináčoch a skleníku

Veľmi obľúbenou alternatívou je aj pestovanie papriky v kvetináči. Keďže paprika nemá taký mohutný koreňový systém ako napríklad rajčiaky, bude prosperovať aj v menších kontajneroch (10 - 20 l). Pri pestovaní papriky v kvetináčoch je nutná častejšia zálievka, pretože pôda v nádobách sa rýchlejšie vysušuje. Paprika potrebuje teplo a slnko, preto sa najlepšie pestuje v skleníku, alebo zimnej záhrade. Paprika Fehérozon je univerzálna a veľmi obľúbená odroda vhodná pre každý pestovateľský spôsob. Rastliny majú determinovaný rast a dosahujú výšku 25 - 40 cm. Odroda sa vyznačuje dobrou regeneráciou a znášaním nedostatku slnka.

Vhodnou alternatívou je pestovanie papriky v skleníku či fóliovníku, pretože je takto možné predĺžiť vegetačnú sezónu papriky a tým aj produkciu plodov až o niekoľko mesiacov. V prípade pestovania papriky v skleníku je však potrebné zabezpečiť dostatočné vetranie, pretože akonáhle prekročí teplota 35 °C, paprika zhodí plody či kvety a prestáva plodiť. Vetranie v skleníku je dôležité aj na zabezpečenie prístupu opeľovačov k paprike. Počas teplých dní pravidelne vetrať, aby sa zabránilo prehriatiu a výskytu plesní.

Starostlivosť o papriku

Paprika si počas rastu nevyžaduje takmer žiadnu starostlivosť. Paprika rastúca vonku, napríklad vo vyvýšených záhonoch, bude potrebovať oveľa menej vody ako paprika v nádobách. V závislosti od miestneho počasia ich možno nebudete musieť polievať častejšie ako raz za týždeň. Niektorí odborníci odporúčajú zalievať väčším množstvom vody, ale menej často. Príležitostné silné zavlažovanie môže podporiť hlboký rast koreňov. To môže však zabrať veľa času a preto ak plánujete výsev papriky spraviť každoročnou záležitosťou, zakúpenie zavlažovacieho prístroja je dobrý nápad.

Zálievka a hnojenie

• Zálievka: pravidelná, udržiavať pôdu mierne vlhkú, ale nie premokrenú. Používať vlažnú vodu. Paprika má pomerne plytké korene, takže v porovnaní s rajčiakmi je potrebné častejšie polievanie, no každodenná zálievka nie je potrebná, pretože skôr jej uškodí príliš veľa vody ako zriedkavejšia zálievka (2 - 3 krát do týždňa hlboká zálievka pri absencii zrážok). Čas prvého zavlažovania závisí od toho, ako sme vysádzali, ďalej od vlhkosti a teploty pôdy. Ak pôda nedosahuje teplotu 20 °C, paprika spomaľuje svoj rast, závlaha spôsobí ďalšie zníženie teploty a rast sa zastaví. Zavlažujeme zvyčajne od júna do konca augusta podľa potreby - v 6 až 15dňových intervaloch. Jedna závlahová dávka predstavuje asi 30 mm vody. Počas vegetácie dodávame asi 250-400 mm vody. Teplota vody nesmie byť nižšia ako 18-20 °C.
• Hnojenie: každé 2 - 3 týždne tekuté hnojivo s vyšším obsahom draslíka a fosforu. Papriky nepatria medzi druhy zeleniny náročné na živiny a zároveň sa im najviac darí v pôdach s bohatým mikrobiálnym životom a dážďovkami, ktoré pôdu prevzdušňujú, a preto nie je ideálnym riešením použitie syntetických hnojív, ktoré takýto život v pôde narušujú. Dostatočná dávka kompostu pri príprave pôdy na jar paprike vystačí po celú sezónu a preto papriky už nie je potrebné prihnojovať, no ak nie je pôda dostatočne výživná môže sa doplniť tekutým hnojivom s vyváženým pomerom NPK (priveľa dusíka v hnojive rastlinu stimuluje skôr k rastu ako k tvorbe plodov) akonáhle začne kvitnúť a vytvárať plody. Prihnojovanie má svoje opodstatnenie najmä v závlahových podmienkach a na ľahších priepustných pôdach. Používame ľahko rozpustné a pre rastliny ľahko prijateľné hnojivá (najmä dusíkaté, vo forme liadkov). Prvýkrát prihnojujeme až koncom júna, v období nasadzovania prvých plodov. Ďalšiu dávku dusíka dodávame až o mesiac. Ak je potrebná aj tretia dávka, aplikujeme ju v období zberovej sezóny. Množstvo dávok a hnojív závisí od výsledku rozboru pôdy na jar pred základným hnojením. Prihnojovaním sa majú dostať živiny do hĺbky 20-30 cm. Hnojivá zapracúvame plečkovaním - okopávaním, po ktorom porast následne zavlažujeme (urýchlime tak príjem živín a zabránime popáleniu rastlín hnojivom). Úspornejším spôsobom je hnojenie v roztoku závlahovej vody - koncentrácia hnojiva by však nemala byť vyššia ako 0,30-0,75% (30-75 g hnojiva na 10 l vody).

Teplota a vetranie

Paprika je známa svojou citlivosťou na prudké zmeny teplôt a chlad. Najviac jej vyhovujú teploty v rozmedzí 20 - 30 °C, pri ktorých dosahuje optimálny rast a produkciu plodov. Do záhrady preto papriky presádzame pomerne neskoro, až keď priemerné nočné teploty neklesajú pod 12 °C.

Ošetrovanie a prerezávanie

Na ošetrovanie je dôležitá závlaha, kyprenie pôdy okopávaním, plečkovaním a ochrana rastlín. Po výsadbe paprika pokračuje v raste po 2-3 týždňoch, zatiaľ čo buriny oveľa skôr. Prvú okopávku odporúčame v priebehu júna, keď sú rastliny už dobre zakorenené. Ak chcete dosiahnuť hustejšiu korunu a vyššiu produktívnosť papriky, rastline je potrebné odtrhnúť vrcholové výhonky, keď majú rastlinky cca. 15 cm (môžu byť ešte vo fáze priesad). Spôsobí to rozvetvenie, väčšiu stabilitu a silu papriky. Vertikálne pestovanie: papriku je možné pestovať na jeden alebo dva výhonky podobne ako paradajky, pričom ostatné výhonky sa vyštipujú.

• Prvé, skoré kvety, ktoré sa na paprike objavia je vhodné pre dosiahnutie bohatšej úrody odstrániť.

Škodcovia a choroby papriky

V porovnaní s inými rastlinami má paprika spravidla menej problémov so škodcami, ale predsa len sa nejaké nájdu. Paprika je relatívne bezproblémová plodina, no príležitostne si na nej pochutnávajú slimáky, vošky či molice, proti ktorým je potrebné zasiahnuť. Papriku tiež môžu napadnúť ochorenia spôsobené mikroorganizmami, ktoré sa prejavujú hnilobou rôznych častí rastliny či škvrnami a schnutím listov. V takom prípade je potrebné okamžite odstrániť poškodené časti rastlín, aby sa nimi nenakazili iné papriky.

Škodcovia

• Vošky: Jeden z najčastejších škodcov, s ktorými sa záhradníci stretávajú, sú vošky. Jedná sa o malý hmyz, ktorý sa rád prilepí na spodnú stranu listov a stonky rastlín. Vošky majú typicky zelenú, alebo žltú farbu, ale niektoré sú červené, ružové, hnedé, či čierne. Malé zamorenie voškami ešte nie je dôvod na poplach, ale väčšie zamorenie môže spôsobiť vážne problémy. Vtedy odrežte časti rastliny s najväčším počtom vošiek a použite neemový olej na postrek listov a akéhokoľvek vznikajúceho ovocia.
• Pásovka zemiaková (mandolinka zemiaková): Títo škodcovia neničia len zemiaky; radi si pochutnajú aj na paprike. Živia sa listami a pri silnom napadnutí rastlinu úplne odlistia. Dospelé chrobáky sa objavujú na jar a samice vtedy kladú vajíčka.
• Červce: Červy sa zameriavajú na sadenice a dokážu prehrýzť základňu mladých rastlín takmer za jednu noc. Nevyhnú sa ani listom. Posypanie kávovou usadeninou, vaječnými škrupinami a kremelinou pomáha odrádzať týchto škodcov.
• Blchy: Tieto potvorky v listoch spôsobujú malé dierky, kvôli čomu listy vyzerajú ako švajčiarsky syr. Ak už máte problémy s blchami, existuje niekoľko vecí, ktoré môžete urobiť. Po prvé, niekoľko aplikácií kremeliny spolu s neemovým olejom sa účinne postará o týchto škodcov.

Choroby

Okrem škodcov sa na paprike vyskytujú 3 možné infekcie: baktérie, vírusové a plesňové.

• Spála plodov papriky: Z fyziologických chorôb je častý výskyt spály plodov papriky.
• Padanie klíčiacich rastlín: Skupina rôznych húb spôsobuje pri predpestovaní priesad padanie klíčiacich rastlín.
• Baktériová škvrnitosť: Z ochorení sa často objavuje baktériová škvrnitosť, ktorú spôsobuje baktéria Xantomonas vesicatoria. Prenáša sa osivom a prejavuje sa už po vyklíčení.
• Antracnóza: Antracnóza je plesňová infekcia, ktorá prebieha poväčšine u zeleniny a v prípade neliečenia spôsobuje veľké škody na úrode.
• Mozaika: Ako naznačuje názov, mozaika je vírusová infekcia rastlín, a akonáhle je rastlina infikovaná, nemôžete urobiť nič, aby ste sa jej zbavili. Po infikovaní si môžete všimnúť žltnutie listov papriky a celkový zastavený rast rastliny. Pri tomto víruse rastlinám nepomôže žiadna liečba.
• Pleseň Phytophthora: Najčastejšie sa vyskytuje v daždivom, vlhkom a teplom podnebí. Niektoré zo symptómov, ktoré spôsobuje táto pleseň, sú veľké hnedé škvrny na listoch, ktoré vedú k ich vädnutiu. Stonky v spodnej časti rastliny zhnednú, alebo sčernejú a korene zhnijú. Bohužiaľ, neexistuje žiadna účinná liečba plesne Phytophthora.

Zber a skladovanie

Paprika bude pripravená na zber približne za 70 až 80 dní pri ideálnych podmienkach na pestovanie. Zberáme ručne, opatrne, aby sme nepoškodili a neolámali rastlinu. Papriky sa najjednoduchšie zberajú odstrihnutím nožničkami aj so stopkou. Zelené plody sú nevyzreté, čo poznať na chuti aj na menšej štipľavosti. Zvyčajne sa zbiera zelená, nie ešte úplne zrelá. Na dotyk by mala byť pevná a sviežo vyzerajúca. Ak paprika zostane na rastline dlhšie, dozrieva do červena a dužina je sladšia a obsahuje viac vitamínov.

Plody zberáme v technologickej (zelené) a biologickej (červené, žlté, oranžové) zrelosti. Zelené plody sú vyzreté vtedy, keď nadobudli svoju charakteristickú veľkosť, tvar, farbu, lesk a pevnosť. Predčasne odtrhnuté plody sú bez lesku, mäkké, po zbere rýchlo vädnú a dostávajú horkú chuť. V biologickej zrelosti zberáme skôr, než sa plody úplne vyfarbia. Vtedy sú pevné, chrumkavé a rýchlo sa vyfarbujú. Plody papriky väčšinou dozrievajú postupne, takže aj ich zber by mal byť postupný. Papriky nechajte na rastline dozrievať, až kým sa úplne nevyfarbia. Čím dlhšie plody ostanú na rastline, tým sladšie a aromatickejšie budú. Špeciálne to platí pri čili papričkách, ktoré svoju ostrosť a arómu dosahujú až po niekoľkých mesiacoch dozrievania na rastline.

Keď hrozí mráz, vytiahnite ju radšej zo zeme a zaveste na chladné miesto, aby paprika dozrela. Papriku pred skladovaním nemusíte umývať. Je to tak dokonca najlepšie, pretože voda môže proces hniloby len urýchliť. Najlepšie je skladovať čerstvú papriku v chladničke. Vložte ju do plastového vrecka a uložte ich do zásuvky v chladničke určenej na zeleninu. Optimálna teplota je medzi 4-5 ° C. Ak skladujete papriku pri správnej teplote, vydrží vám 2 až 3 týždne. Hrubostenné papriky vydržia dlhšie ako papriky tenkostenné. Taktiež vám paprika vydrží dlhšie čerstvá v celku než nakrájaná. Čerstvá paprika by mala byť lesklá a pevná na dotyk.

tags: #paprika #ozon #pestovanie