Pestovanie paradajok na poli: Kompletný sprievodca

Paradajky patria medzi najobľúbenejšie plodiny v našich záhradách a na poliach. Rastliny paradajok sú nenáročné, prinášajú kilá úrody a pri správnej starostlivosti sa odvďačia šťavnatými a voňavými plodmi. Ich pestovanie nie je ťažké, no potrebujú dostatok tepla, svetla, vody a živín. Vlastný zber bude bio a chuť ako od babičky.

Predpestovanie priesad

Vzhľadom na dĺžku vegetačného obdobia je potrebné paradajky najskôr predpestovať. Priesady si môžeme predpestovať zo semienka alebo kúpiť.

Kedy vysievať semienka

Paradajky sa predpestovávajú zo semien zvyčajne v druhej polovici februára až začiatkom marca. Vtedy je ideálny čas, kedy sadiť semienka na priesady, aby boli dostatočne silné na výsadbu v máji. Vysievajte 6 - 8 týždňov pred predpokladanými poslednými mrazmi, koncom februára až v polovici marca do hlbších nádob (aspoň 10 cm). Nádoby by mali mať drenážny otvor.

Ako vysievať a pikírovať

Semienka vysievame do výsevných substrátov určených pre zeleninu. Semienka posadíme do téglikov, ktoré musia mať na dne otvory na odtok prebytočnej vody. Po vyklíčení semienok budú rastliny potrebovať nočnú teplotu okolo 15 °C a dennú 20 - 25 °C. S pikírovaním môžeme začať po vytvorení klíčnych lístkov a jedného pravého listu. Keďže i samotné pikírovanie je pre rastliny istý stres, mnohí uprednostňujú výsevy po jednom semienku priamo do kvetináčikov, prípadne rašelinových zakoreňovačov. Len čo sa objavia rastliny s prvými lístkami, mali by ste vykonať takzvané prepichovanie paradajok. Pri prepichovaní sa mladé paradajky presúvajú z pôdy, kde ste ich prvotne zasadili, na miesto, kde budú mať väčší priestor na rast.

Otužovanie priesad

Ak si sami predpestovávate rastliny, nezabudnite ich pár dní pred plánovanou výsadbou otužovať - ideálne aspoň týždeň. Postupne ich vynášajte na čerstvý vzduch, najskôr na pár hodín denne, potom celý deň. V noci ich ešte zakrývajte alebo prenášajte späť dnu. Tento proces pomáha rastlinám zvyknúť si na slnečné svetlo, vietor a teplotné výkyvy.

Pripravenosť priesad na výsadbu

Priesady sú pripravené na výsadbu, ak majú výšku 20-30 cm, hrubšiu, pevnú stonku, 5-7 pravých listov a zdravý, kompaktný koreňový systém. Sadenice vhodné na sadenie by mali mať výšku 10 -20 cm. Ak máte takéto rastliny, ktoré boli navyše otužované, môžete ich bezpečne vysadiť.

Výber odrody pre poľné podmienky

Od výberu odrody závisí nielen chuť, ale aj odolnosť paradajok voči chorobám. V prvom rade by ste si mali vybrať, či dáte prednosť tyčkovým odrodám, alebo naopak tým, ktoré rastú na kríkoch.

Tyčkové a kríčkové odrody

Paradajky sú liany, ktoré dokážu vyrásť do výšky aj 2 m. Ak ste začínajúcim záhradníkom, potom je dobré pestovať kríčkové paradajky, pretože ich nemusíte zapichovať do pôdy, ani hľadať tipy na pestovanie. Pre postupný zber je však vhodné, ak sa po vytvorení strapcov či plodov zaštipnú a sila tak ide do plodov a nie na úkor rastu samotnej priesady a listov. Kríčkové paradajky nemusíte zaštipovať. Rajčiny bezpochyby patria medzi najobľúbenejšiu zeleninu, ktorá nie je tak náročná na pestovanie.

Špecifické odrody

Populárne odrody pre domáce pestovanie sú napríklad 'Stupické skoré', 'Tornado F1' alebo 'San Marzano'. V záhrade by vám určite nemala chýbať paradajka 'Tornado', ktorá produkuje veľké, žiarivo-červené paradajky vážiace až 100 g. Špeciálnu kategóriu tvoria paradajky vyšľachtené pre netradičnú farbu alebo tvar plodov. Najznámejšie sú žlté cherry paradajky, ktoré môžu byť guľaté alebo mať tvar hrušky. Trendom medzi pestovateľmi sa stali aj fialové alebo čierne paradajky.

Medzi vhodné odrody pre poľné pestovanie patrí napríklad:

• Wonder of the Earth - rané zrenie, neurčitá skupina, stonka až 170 cm, ružové plody dozrievajú po 90 dňoch, hmotnosť až 500 g. Plodina nepraská a dá sa dlho skladovať.
• Kanadský obor - krík dorastá až do 150 cm, vyžaduje zviazanie. Červenooranžové plody vážia asi 350 g, majú mierne sploštený tvar a sladkú dužinu s príjemnou kyslosťou.
• Argentínsky krém - kompaktný ker nepresahujúci 40 cm na výšku s vysokým výnosom. Plody sú podlhovasté s "hubicou" na základni, hmotnosť cca 80 g, dozrievajú po 90 dňoch.
• Čarodejník - skoré dozrievanie plodov (približne 95 dní). Stonka do 50 cm, stredne listnaté konáre. Na kefke je 5 plodov, ktoré po dozretí získajú červený odtieň, hmotnosť cca 150 g.
• Sen záhradníka - patrí medzi rozhodujúce odrody. Výška kríka je iba 65 cm a plody okrúhleho tvaru majú rovný, lesklý červený povrch, priemerná hmotnosť je 160 g.
• Miner Slava - odroda má silnú stonku, veľké, sladké paradajky s hmotnosťou asi 250 g a skorým dozrievaním. Charakterizuje ju dlhodobé rodenie a oválny tvar plodov, ktoré chutia šťavnato a sladko.

Vrúbľované paradajky

Vrúbľované paradajky majú niekoľko výhod. Predovšetkým ponúkajú vyššiu odolnosť voči chorobám a škodcom. Často tiež mávajú vyššie výnosy ako bežné paradajky, pretože ich koreňový systém je efektívnejší pri vstrebávaní živín a vody z pôdy. Sú odolnejšie voči extrémnym podmienkam, ako je sucho, horúco alebo chlad. Podnož, ktorá je silnejšia a odolnejšia ako bežná rastlina paradajok, pomáha urýchliť rast a zaisťuje zdravšie rastliny. Výsadba vrúbľovaných paradajok je podobná ako u bežných paradajok, ale má svoje špecifiká. Hlavným rozdielom je, že vrúbľované paradajky by mali byť vysadené tak, aby štep (miesto spojenia podnože a očkovania) zostal nad úrovňou pôdy.

Príprava pôdy a ideálne stanovisko

Paradajky sa pomerne ľahko pestujú a chutia najlepšie, keď ich pestujete na priamom slnku. Dôležité je vybrať paradajkám vhodné stanovisko.

Požiadavky na pôdu

Paradajkám sa najlepšie darí v stredne ťažkých, hlinitopiesočnatých pôdach s dostatkom živín. Pôda by mala byť teplejšia a dostatočne bohatá na živiny. Ideálne je neutrálne až mierne kyslé pH medzi 5,5 a 7,5 (niektoré zdroje uvádzajú aj 6,0 až 6,8). Takéto prostredie zabezpečuje dobrý prístup k živinám a bráni vzniku deficiencií. Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík.

Ideálne podmienky

Vyberáme slnečné stanovište, ideálne s vetrom chráneným prostredím. Paradajky potrebujú teplo a svetlo minimálne po dobu 8 až 10 hodín.

Výsadba priesad na záhon

Optimálny čas výsadby

Na Slovensku sa vo všeobecnosti odporúča sadiť priesady paradajok na vonkajší záhon v druhej polovici mája, keď už pominulo riziko prízemných mrazov. S výsadbou predpestovaných sadeníc paradajok na vonkajší záhon sa príliš neponáhľajte. Počkajte, až kým sa pominú posledné jarné mrazy. Ak si nie ste istí, kedy sadiť paradajky, sledujte predpoveď počasia - dôležité sú najmä nočné teploty. Pokiaľ neklesajú pod 10 °C a pôda je dostatočne prehriata (teplota pôdy by mala dosiahnuť 15 °C), môžete začať so sadením paradajok. Pri paradajkách sa oplatí počkať a priesady vysadiť von až po 15. máji.

Správna technika výsadby

Najlepším počasím na sadenie je oblačný deň bez priameho slnka. Na dno výsadbovej jamy pridajte kompost. Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme, ale mierne šikmo (kolmo), tzn. že rastlinku oprieme o jamku a zasypeme pôdou. Z rastlinky odstráňte všetky listy, ktoré narástli pod vrcholovými listami. Vysádzajte hlboko - v pôde by sa mala nachádzať celá stonka až do vzdialenosti 3 cm od vrcholových listov. Takto podporíte tvorbu nových koreňov, ktoré si rastlina bude vyháňať zo stonky. Koreňový bal sa pri výsadbe pokladá buď zvisle, alebo naležato. Mnoho pestovateľov umiestňuje do výsadbovej jamky koreňový bal aj s časťou stonky. Väčšia časť stonky sa potom zahrnie hlinou, aby vznikol bohatší koreňový systém. Sadenicu zasypeme pôdou a pôdu poriadne zatlačíme, aby po zaliatí nevznikla jamka. Sadenice výdatne zalejeme.

Rozostupy a opora

Aklimatizované sadenice paradajok vysádzajte s dodržaním vzdialenosti 60 cm pri kolíkových odrodách a pri kríčkových až 1 m. Rozostup medzi paradajkami by mal byť okolo 80 cm v rade, 100 cm medzi radmi. Miery môžeme prispôsobiť vzrastu konkrétnej odrody. Na sadenie vysokých odrôd paradajok si pripravíme aj oporné kolíky, na ktoré neskôr rastliny priviažeme. Tie umiestnime do zeme ešte pred vykopaním výsadbovej jamy. Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l). Po vysadení bude potrebné ku kolíkovým paradajkám zatĺcť do zeme oporu. Mala by mať výšku minimálne 2 m nad zemou. Umiestnite ju do pôdy približne 10 - 15 cm od rastliny. Dbajte o dostatočnú stabilitu, aby sa mali paradajky po čom ťahať. K opore paradajky priväzujte približne každých 25 cm výšky. Umiestnenie veľa ovocia na konáre môže spôsobiť zlomenie stonky. Vďaka podväzku môže svetlo a vzduch voľne prúdiť do všetkých častí rastliny.

Komplexná starostlivosť o paradajky na poli

Zálievka

Základom starostlivosti o paradajky je pravidelná zálievka. Zalievajte pravidelne po presadení približne 2 týždne. Keďže si paradajky vytvárajú mohutný koreňový systém, ktorým ťahajú vodu až z 2 - 2,5 m hĺbky, intenzívne zalievanie bude potrebné len počas dlhšieho sucha. Priveľmi časté polievanie by malo za následok, že by korene nerástli do hĺbky. Paradajky potrebujú pravidelnú a výdatnú zálievku, najlepšie ráno alebo večer. Každá rastlina by mala dostať približne 1,2 litra vody každé 2-3 dni. Dôležité je polievať ku koreňom a nie na listy, aby sa predišlo plesňovým ochoreniam. Rastlinám síce vyhovuje prevzdušnené prostredie, no pri koreňoch potrebujú dostatok vlhkosti. Polievame dažďovou alebo odstátou vodou.

Hnojenie

Paradajky sú náročné na živiny a potrebujú dostatok dusíka, fosforu, draslíka a mikroprvkov ako vápnik či horčík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady. Zaujímavou a ekologickou voľbou je napríklad prírodné hnojivo na báze hmyzieho trusu, ktoré obsahuje všetky základné živiny pre rast a navyše aj chitín, látku, ktorá prirodzene zvyšuje obranyschopnosť rastlín proti škodcom. Ak ste hnojili paradajky pri presádzaní, neskôr už nebude potrebné v takej miere.

Zaštipovanie a vylamovanie zálistkov

Dôležitým krokom v starostlivosti o paradajky je vylamovanie zálistkov. Na vysokých paradajkách s oporou by ste mali vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky). Zalamovanie rajčín je jednoduché; stačí nájsť bočný výhonok, ktorý jednoducho odlomíme. Robíme tak u kolíkových paradajok, nie však u kríčkových. Zálistky sa tvoria v pazuchách listov. Odstraňujeme ich, aby rastlinu príliš neoslabili. Môžu sa na nich totiž tvoriť plody, ktoré už rastlina nevládze vyživovať a trvá veľmi dlho, kým vôbec dozrejú. Vďaka tomu môže rastlina smerovať živiny do rastu hlavnej stonky a tvorby kvalitných plodov a zbytočne sa neoslabuje. U niektorých odrôd paradajok (najmä pri vysokých) môžete tiež odstrániť vrcholové výhonky. Morenie je potrebné na zvýšenie výnosov. Odstránenie vedľajších vetiev pomáha rastline nasmerovať všetky svoje sily na tvorbu ovocia a nie na rast listov a stoniek. Tento postup najčastejšie potrebujú vysoké odrody paradajok.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Vážnou chorobou pri pestovaní priesad je padanie klíčnych rastlín spôsobené hubou, ktorá sa vyskytuje v pôde. Mladým rastlinkám s klíčnymi listami náhle zhnedne koreňový kŕčok, rastlina „padne“ a odumrie. Pri všetkých druhoch paradajok je potrebné zabezpečiť, aby sa spodné listy a plody nedotýkali zeme. Vlhkosť z pôdy a málo prúdiaceho vzduchu tvoria ideálne prostredie na vznik hubových ochorení, ktorým chceme predísť.

Uvoľňovanie pôdy a mulčovanie

Aby sa zabránilo tvorbe suchej kôry na povrchu pôdy, je užitočné uvoľniť pôdu, najmä po zalievaní alebo daždi, ak sa rajčiaky pestujú vonku. V dôsledku uvoľnenia prenikajú stopové prvky a kyslík do rastliny rýchlejšie. Odporúča sa aj mulčovanie, ktoré môže znížiť riziko šírenia infekcie, napadnutia škodcami, zabráni rastu buriny a vlhkosť sa neodparí. Ako mulč si môžete vyzdvihnúť rašelinu, nasekanú lúku, piliny, slamu. Súvislé a jedlé pokrytie pôdy pod rajčinami sa podarí vytvoriť májovým výsevom novozélandského špenátu.

Tip pre aromatickejšie plody

Talianski vedci z Univerzity v Pise zistili, že morská soľ vo vode, ktorou paradajky zalievate, im dodáva arómu: paradajky sú síce menšie, ale sú aromatickejšie a obsahujú viac antioxidantov. Dbajte však na to, aby pôda paradajok nebola presolená.

Zber úrody

Kedy a ako zbierať

Paradajky dozrievajú postupne, preto je najlepšie zbierať ich každý deň-dva podľa potreby. Najjednoduchšie je odstrihnúť záhradnými nožnicami plod aj so stopkou. Ak sú paradajky dobre vyzreté, odpadnú do ruky ľahko aj samé. Pri strapcových paradajkách nečakáme, až dozrie celý strapec, ale zbierame postupne jednotlivé plody. Tým, že oberieme červené plody, čiastočne urýchlime dozrievanie tých ostatných.

Urýchlenie dozrievania

Koncom sezóny môžeme urýchliť dozrievanie plodov tým, že paradajky prestaneme polievať. Dlhšie sucho a schnutie listov paradajok umožní plodom rýchlejšie dozrieť. Ak sa na jeseň predsa len nestihnú všetky vyfarbiť vonku, môžeme ich nechať dozrieť odtrhnuté vo vnútri.

Ak dodržíte správne zásady pestovania - výber kvalitnej pôdy, pravidelnú zálievku, dostatok svetla a použitie prírodného hnojiva - vaše paradajky sa vám odmenia bohatou a chutnou úrodou. Pestovanie paradajok môže byť zábavné a hravé. Dobrý pocit z vlastnej úrody, menej zaťažené životné prostredie a zmysluplne využitý čas sú hlavnými dôvodmi pre túto činnosť. Aj keď so záhradkárčením nemáte väčšie skúsenosti, aj z vás sa môžu stať úplní profesionáli.

tags: #paradajky #pestovanie #na #poli